Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-225-2015.pdf
PDF · 92.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/225/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu U. s.r.o., Y. XXXX/XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária VASIĽ, T. & partners s.r.o. X. 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému Marta N., U. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 22.346,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 2.10.2015, č.k. 12Cb/33/2015-139 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku I., ktorým bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 22.346,69 eur, vo výroku II., ktorým bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania za obdobie od 16.9.2010 do 22.3.2013 v sume 7.337,91 eur a vo výroku III., ktorým bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 22.346,69 eur od 23.3.2013 do zaplatenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 22.346,69 eur, úrok z omeškania za obdobie od 16.9.2010 do 22.3.2013 v sume 7.337,91 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 22.346,69 eur od 23.3.2013 do zaplatenia a o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia uplatnenej sumy s prísl. a návrh odôvodnil tým, že na neho prešla pohľadávka pôvodného veriteľa J. s.r.o. W., a to nezaplatená kúpna cena za dodaný tovar.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a tvrdil, že fakturovaná cena je nadhodnotená, tovar bol vadný a dodané množstvo nezodpovedá fakturovanému.
Vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky získal pohľadávku pôvodného veriteľa J. s.r.o., a to nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného kamenárskeho tovaru. Nie je sporné, že spoločnosť J. s.r.o. W. dodávala žalovanému kamenársky materiál.
Zistil, že fa.č. XXXXXXX zo dňa 7.6.2010 fakturoval J. s.r.o. W. žalovanému 30.072,56 eur za dodávku žuly leštenej. K faktúre predložil dodací list, v ktorom je prehľadne uvedený názov, množstvo, rozmery a cena dodaného tovaru. Na faktúre a dodacom liste je pečiatka a podpis dodávateľa a podpis žalovaného. Fa.č XXXXXXXX zo dňa 31.7.2009 J. s.r.o. fakturoval žalovanému dodávku tovaru v cene 23.741,56 eur, pričom žalovaný uhradil 16.788,48 eur a ostalo neuhradených 6.953,02 eur.
Dňa 30.1.2012 spoločnosť J. s.r.o. a žalovaný vyhotovili písomné odsúhlasenie zostatku pohľadávok, podľa ktorého žalovaný uznal, že dlhuje spoločnosti J. s.r.o. kúpnu cenu 30.072,56 eur z vyššie uvedenej dodávky a tiež zostatok kúpnej ceny 6.953,02 eur.
Postúpením pohľadávok žalobca získal pohľadávku 2.345,00 eur z fa.č. XXXXXXXX a 30.072,56 eur z fa.č. XXXXXXXX. Po tom, čo žalobca získal postúpením uvedené pohľadávky, uzavreli účastníci dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov. Podľa tejto dohody k 22.3.2013 predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi sumu 22.346,69 eur ako časť nezaplatenej kúpnej ceny za dodávku materiálu fakturovaného fa. č. XXXXXXXX zo 7.6.2010. Nie je sporné, že pri započítaní sa zohľadnilo to, že časť dodaného tovaru žalobca spätne odkúpil, čím došlo k zníženiu pohľadávky.
Žalovaný v odpore poprel, že podpísal dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov z 23.3.2013, avšak na pojednávaní už túto námietku nevzniesol. Táto námietka je účelová, pretože podpis je zhodný s množstvom ďalších podpisov „N.“ nachádzajúcich sa na písomnostiach tvoriacich obsah spisu, aj s pripojením rovnakej pečiatky s označením žalovaného. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali podozrenie, že žalobca mal v úmysle podviesť žalovaného v súvislosti s dohodou o započítaní.
Žalovaný namietal, že dodaný tovar bol nekvalitný a že túto skutočnosť viackrát reklamoval pri osobných stretnutiach, nikdy nie písomne. Žalobca neuznal námietky ohľadne kvality. Nebolo sporné, že žalovaný žiadnu písomnú reklamáciu tovaru neuplatňoval. Tvrdenia o nezrovnalostiach v množstve tovaru a cene žalovaný nekonkretizoval a faktúry a dodacie listy podpísal.
Citoval ust. § 409 ods. 1 a nasled. Obchodného zákonníka a vychádzajúc z uvedených zistení a cit. zák. ustanovení, uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 22.346,69 eur ako nezaplatenú časť kúpnej ceny za dodaný tovar.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predávajúci dodal vadný tovar, že množstvo dodaného tovaru bolo nižšie ako fakturované množstvo a že cena tovaru bola nadhodnotená. Tvrdenie žalovaného o dodaní vadného tovaru, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný právne predpísaným spôsobom nepodal predávajúcemu podrobnú a preskúmateľnú správu o zistených vadách tovaru, rozsahu a ich charakteru. Pokiaľ žalovaný namietal nezrovnalosti v množstve dodaného tovaru a nadhodnotenie ceny, ide o všeobecné tvrdenia, bez konkrétnych údajov a podkladov na ich preukázanie.
Citoval ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1,4, § 154 ods. 1 a § 157 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že žalobca preukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie neuhradenej časti kúpnej ceny. Žalovaný svoje tvrdenia o vadách tovaru, menšieho množstva dodaného tovaru a nadhodnotení ceny nepreukázal.
Žalovaný dal na zváženie súdu vykonanie dôkazu svedeckou výpoveďou syna, avšak vzápätí konštatoval, že jeho výpoveď by obsahovala len rovnaké údaje ako v konaní predniesol žalovaný. Z uvedeného dôvodu súd nenariadil vykonanie dôkazu svedeckou výpoveďou tejto osoby. Iné dôkazy účastníci neoznačili.
Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu úrokov z omeškania z dôvodu, že žalovaný bol povinný uhradiť kúpnu cenu tovaru vo výške 32.417,56 eur od 15.9.2010 a nezaplatenú časť kúpnej ceny vo výške 22.346,69 eur.
Citoval ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že k 15.9.2010 a po započítaní pohľadávok k 22.3.2013 dlhoval žalovaný 22.346,69 eur. Výška úroku z omeškania zo sumy 32.417,56 eur za obdobie od 16.9.2010 do 22.3.2013 je 7.337,91 eur, preto súd uložil žalovanému zaplatiť túto sumu a za obdobie od 23.3.2013 uložil žalovanému zaplatiť 9% ročné úroky z omeškania zo sumy 22.346,69 eur do zaplatenia.
O trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 7 Os..p. po právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), f) O.s.p.. Neúplné zistenie skutkového stavu sa prejavuje v tom, že v odpore bolo popreté podpísanie dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov z 23.3.2013. Pokiaľ súd tvrdí, že na pojednávaní už táto námietka
nebola vznesená, tomu tvrdeniu nerozumie, keďže námietka bola vznesená písomne v odpore a nebolo potrebné ju opätovne vznášať a bolo povinnosťou súdu sa s touto námietkou vysporiadať znaleckým dokazovaním. Pokiaľ súd tvrdí, že táto námietka je účelová, nemá to oporu vo vykonanom dokazovaní, je iba konštatovaním orgánu nespôsobilého vyhodnocovať pravosť podpisov.
Aj naďalej trvá na tom, že podpis pod dohodou o započítaní pohľadávok nie je jeho podpisom a bolo povinnosťou súdu sa s tým vysporiadať.
Ďalej poukazuje na to, že sa domáhal vykonania dokazovania svedeckou výpoveďou syna, ktorý jednal pri preberaní tovaru so žalobcom a vedel by sa vyjadriť k poškodeniu tovaru, k reklamačným požiadavkám, ale sa s týmto návrhom vysporiadal tak, že nenariadil výsluch svedka len preto, že jeho výpoveď by obsahovala rovnaké údaje ako žalovaného.
Toto konštatovanie je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., súd náležite nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a odôvodnenie nemá ani ďalšie náležitosti, preto rozsudok považuje za nepreskúmateľný.
Nad rámec uvedeného poukazuje ešte na to, že zmluvou o predaji podniku z 30.4.2015 predal podnik kupujúcemu DA-J. s.r.o. W., na kupujúceho prešlo vlastnícke právo k hnuteľným veciam, právam a majetkovým hodnotám.
Na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 14Cb/29/2015 je vedené konanie medzi tými istými účastníkmi o určenie neúčinnosti prevodu záväzku, pričom súd pri rozhodovaní vo veci 12Cb/33/2015 sa s predmetnou skutočnosťou vôbec nezaoberal a pritom došlo k prevzatiu predmetného záväzku voči žalobcovi. Podľa jeho presvedčenia bolo povinnosťou súdu zistiť to a pripojiť spisy z konania 14Cb/29/2015 a predmetnou skutočnosťou sa zaoberať. Na dôkaz svojho tvrdenia pripája zmluvu o predaji podniku.
Žalovaný bol presvedčený, že súd má vedomosť o predaji podniku, aj vzhľadom na vec vedenú pod sp.zn. 14Cb/29/2015 a bude sa touto skutočnosťou zaoberať, avšak súd sa touto skutočnosťou nezaoberal, v zmysle § 205a O.s.p. predkladá súdu zmluvu o predaji podniku, oznámenie o prevzatí záväzku, lebo predtým uplatnené neboli, ako odvolací dôvod. Tieto dôkazy neboli predložené v pôvodnom konaní, len preto, že sa spoliehal na to, že súd má vedomosti o tejto skutočnosti.
Z uvedených dôvodov, zvlášť s prihliadnutím na nové skutočnosti a dôkazy navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa vyjadril žalobca. K námietke, že podpis pod dohodou o započítaní nie je podpisom žalovaného a bolo povinnosťou súdu sa s touto námietkou vysporiadať uvádza, že súhlasí so súdom prvého stupňa. Námietka je účelová, ide o podpis zhodný s množstvom ďalších podpisov, nachádzajúcich sa v spise s pripojením totožnej pečiatky. Nebol predložený žiadny dôkaz preukazujúci, že by nemalo ísť o podpis žalovaného a žalovaný ani nenavrhol žiadne znalecké dokazovanie, a to ani po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Navyše na pojednávaní ustúpila od svojho tvrdenia a v zápisnici z pojednávania z 2.10.2015 žalovaný uviedol: „Je pravdou, že písomnosti, ktoré predložil žalobca ako prílohy k zmluve sú mnou podpísané...“ Z celkového prejavu žalovaného je zrejmé, že sa snaží zbaviť svojej zodpovednosti za hradenie obchodných záväzkov neodôvodnenými námietkami, poukazovaním na údajnú vadnosť tovaru, ktorú začal namietať už v odpore proti platobnému rozkazu. Tovar bol dodaný 7.6.2010 a prvýkrát poukázal na vadnosť tovaru v odpore, teda 31.3.2015, v odpore spochybnil svoj podpis. Predžalobná výzva bola žalovanému zaslaná 2.8.2013, teda vedel, že nárok bude uplatnený na súde a na výzvu nereagoval. Preukazovanie údajného nepodpísania dohody je účelové.
K návrhu na svedeckú výpoveď svojho syna, ktorý mal byť pri preberaní tovaru, ako je zaznamenané v zápisnici sám uviedol: „Vo veci by sa mohol ako svedok vyjadriť syn Martin N., ale nič iné by nepovedal, len to, čo ja, avšak on je v zahraničí, takže nie je možné ho v nejakom primeranom čase vypočuť. Ja neviem, či by bolo potrebné, aby bol tento svedok vypočutý. Iné dôkazy neoznačujem ani nenavrhujem.“ K tomu nie je čo viac potrebné uviesť.
K poukazu žalovaného na zmluvu o predaji podniku a námietke, že sa súd nezaoberal touto skutočnosťou a nespojil spis 14Cb/29/2015, čo malo byť jeho povinnosťou, poukazuje na § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov.
Z procesného postoja žalovaného, že na toto nepoukazoval, pretože sa spoliehal, že súd má vedomosti o tejto skutočnosti, vzniká pocit, že podľa žalovaného súd má aktívne vykonávať akékoľvek dokazovanie, aj bez návrhu, ktoré by prezentovalo pravdivosť jeho tvrdení. V konaní žalovaný nepoukazoval na uvedené konanie, ani nenavrhol dokazovanie pripojením spisu. Sudca v prvostupňovom konaní nemal vedomosť o inom konaní, ktoré prebieha a ani by nemalo vplyv na povinnosť uhradiť záväzok.
Citoval ust. § 205 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že ani jedna z citovaných podmienok pre uplatnenie nových skutočnosti alebo dôkazov v tejto veci nie je naplnená, žalovaný na to ani nepoukazuje. V konaní vedenom pod sp.zn. 14Cb/29/2015 sa prejednáva určenie neplatnosti prechodu záväzku uhradiť sumu 22.346,69 eur na základe zmluvy o predaji podniku z 30.4.2015. Zmluvou mal prejsť záväzok na spoločnosť DA-J. s.r.o., ktorú má podľa zverejnených údajov z roku 2013 majetok vo výške 756,- eur, vykázala stratu 2.309,- eur a nepredložila už ďalej žiadnu účtovnú závierku. Je teda zrejmé, že zo strany žalovaného išlo o špekulatívny právny úkon, ktorým sa chcel zbaviť zodpovednosti za svoje záväzky.
Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania 474,16 eur.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, dôkazy hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.
Vzhľadom na obsah odvolania odvolací súd uvádza, k námietke žalovaného ohľadne spochybnenia podpisu na dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, že podľa tejto dohody má žalobca voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu z daňového dokladu VS: XXXXXXXX z 31.7.2009 v sume 2.345,00 eur na zápočet 2.345,50 eur a z daňového dokladu VS: XXXXXXXX zo 7.6.2010 sumu 30.072,56 eur, na zápočet 7.725,87 eur, zostatok 22.346,69 eur. Rozdiel uhradí žalovaný vo výške 22.346,69 eur žalobcovi. Dohoda z 23.3.2013 je opatrená pečiatkou a podpisom žalobcu, pečiatkou a podpisom žalovaného. Dňa 23.3.2013 bolo žalobcom oznámené postúpenie pohľadávky, ktorú nadobudol žalobca od spoločnosti T. s.r.o. X., v oznámení sú uvedené faktúry, ktorými boli postúpené fakturované pohľadávky, a to fa.č. XXXXXXXX v sume 2.345,00 eur a fa.č. XXXXXXXX v sume 30.072,56 eur. Toto oznámenie o postúpení pohľadávky je opatrené pečiatkou a podpisom žalobcu, pečiatkou a podpisom žalovaného.
K návrhu na začatie konania bola pripojená fa.č. XXXXXXXX zo 7.6.2010 na sumu 30.072,56 eur, z ktorej vyplýva uplatnená pohľadávka a ktorá je tiež opatrená pečiatkou a podpisom dodávateľa a pečiatkou a podpisom odberateľa - žalovaného.
V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal kvalitu dodaného tovaru, ale aj množstvo tovaru a faktúru považuje za nadhodnotenú. Spochybňuje aj svoj podpis pod nejakým písomným prejavom, neuznáva písomné uznanie záväzku.
Na pojednávaní 2.10.2015 žalovaný uviedol, že pri prevzatí tovaru nemal vedomosť o jeho množstve a kvalite. Tovar sa vybaľoval až pre zákazníkov. Uvádza, že reálne nemohol zistiť vady tovaru, pretože napr. za pol roka urobili iba dva poníky, čiže tovar sa nerozbaľoval ani v reklamačnej lehote, lebo nebol dopyt po poníkoch.
Na otázku sudcu uviedla: „Je pravdou, že písomnosti, ktoré predložil žalobca ako prílohy k zmluve, sú mnou podpísané.“
Zo zápisnice o pojednávaní ďalej vyplýva, že po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žalovaný uviedol, že vo veci by mohol ako svedok rovnako sa vyjadriť syn Martin N., ale nič iné by nepovedal, avšak on je v zahraničí, takže nie je možné ho v nejakom primeranom čase vypočuť, nevie, či by bolo potrebné, aby bol tento svedok vypočutý. Iné dôkazy neoznačuje ani nenavrhuje.
Námietka žalovaného ohľadne pravosti podpisu na dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvodná a súd prvého stupňa nepochybil, keď sa s touto námietkou nevysporiadal znaleckým dokazovaním, ako uviedol žalovaný v odvolaní.
Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď po citovaní ust. § 427 ods. 1,3, § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatoval, že žalovanému vznikli nároky z dôvodu vád tovaru a uplatňovaní nárokov z vád, nepostupoval v súlade so zákonom. A nepochybil ani v tom, že nevykonal dôkaz svedeckou výpoveďou Martina N., čo aj odôvodnil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p..
V odvolaní žalovaný navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť z dôvodov uvedených v odvolaní, zvlášť s prihliadnutím na nové skutočnosti a dôkazy, ktorými sú zmluva o predaji podniku a konanie 14Cb/29/2015.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V prejednávanom prípade pre uplatnenie nových skutočnosti a dôkazov nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle cit. ust. O.s.p.. Presvedčenie žalovaného, že súd má vedomosti o predaji podniku, čo mal povinnosť zistiť zo spisu 14Cb/29/2015 a pripojiť ho, a to z vlastnej iniciatívy súdu, nie je odvolacím dôvodom v zmysle ust. §205a ods. 1 O.s.p. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodnutia o trovách konania, o ktorých rozhodne v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. po právoplatnosti rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.