Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5T-49-2015.pdf
PDF · 106.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/49/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného R.. V. N., pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 27. 05. 2016vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný R.. V. N., nar. XX.XX.XXXX vo E., trvale bytom E., F.. K. XXXX/XX, podnikateľ,
uznáva sa za vinného, preto že
v bode 1/ rozsudku
ako zodpovedná osoba konajúca v mene podnikateľského subjektu TRIKA s.r.o. so sídlom H. XXX/X, XXX XX M., okres E., IČO: XX XXX XXX za obdobie mesiacov marec a apríl 2010, október až december 2010 a január až október 2011 zrazil z vymeriavacieho základu zo mzdy svojich zamestnancov poistné na sociálne poistenie v celkovej výške 610,71 €, ktoré však neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka E., čím tak celkovo spôsobil skrátenie príjmov Sociálnej poisťovni o sumu 610,71€,
v bode 2/ rozsudku
ako zodpovedná osoba konajúca v mene podnikateľského subjektu TRIKA s.r.o. so sídlom H. XXX/X, XXX XX M., okres E. IČO: XX XXX XXX za obdobie mesiacov marec a apríl 2010, október až december 2010 a január až október 2011 zrazil z vymeriavacieho základu zo mzdy svojich zamestnancov poistné na verejné zdravotné poistenie podľa Zákona číslo 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v platnom znení v celkovej výške 259,94 €, ktoré však neodviedol Dôvere zdravotná poisťovňa, a.s., čím jej tak celkovo spôsobil skrátenie príjmov vo výške 259,94 €, teda
v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, ktoré zrazil podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,
čím spáchal
prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný trest vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd dňa 31. 03. 2015 obžalobu pod sp. zn. 1Pv/447/12/6611na R.. V. N. pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný R.. V. N. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu po zákonnom poučení uviedol, že pôvodne podnikali s manželkou každý samostatne, na živnosť, v oblasti reklamy. Manželka bola platca DPH, on nie, väčšinou zháňal zákazky a manželka sa starala o účtovníctvo, už v tom období mali zamestnancov. V roku 2008 prišla manželka s návrhom, aby spolu založili s.r.o., že všetky ich pohľadávky a vybavenie prejdú na spoločnosť. Asi v auguste 2008 si bývalá manželka našla priateľa, zo dňa na deň odišla zo spoločnej domácnosti. Mali záväzky, ktoré plynuli ešte z podnikania na živnosť, taktiež boli splatné faktúry za jej živnosť, ktoré museli byť uhradené z s.r.o.-čky. Musel uhrádzať faktúry, aby spoločnosť mohla fungovať. Aj keď v pokladni figurovali peniaze, reálne tam neboli. Jedného dňa bývalá manželka zobrala polovicu vybavenia firmy, začala sa s ním súdiť s tým, že všetko je jej, súd ale dal za pravdu jemu, teda jedna polovica zo všetkého mala byť jeho. Po súde ale prišla manželka aj s priateľom, vytrhali zámky a zobrala aj zvyšnú polovicu vecí. Následne prišla kríza, myslel si ale, že to ustojí, pretože zákazky boli rozbehnuté. Ak chcel zachovať fungovanie firmy, musel nakúpiť aj nejaké základné vybavenie a musel vyplácať zamestnancov. V roku 2009 teda začala kríza, keby vedel, že bude až doteraz, tak by rozviazal pracovný pomer so zamestnancami. Vždy sa snažil, aby zamestnanci mali vyplatené mzdy, tie teda vždy dostali, nemohol si dovoliť im ich nevyplatiť, pričom všetci zamestnanci mali vyššie ako minimálne mzdy. Keď mal k dispozícii finančné prostriedky, tie vždy musel niekde použiť, vie, že nemôže ostať dlžný sociálnej poisťovni a že tento dlh musí uhradiť. Keď potreboval niečo zabezpečiť pre chod firmy, tak do toho investoval, nikdy si nenechal finančné prostriedky pre seba. Spoločnosť teda nemala reálne finančné prostriedky, účtovne to tak možno bolo, ale reálne tam neboli. Zamestnancov mal od začiatku, teda ako bola založená s.r.o.. Momentálne nemá žiadnu dohodu so sociálnou poisťovňou ohľadne uhradenia dlhu, ale samozrejme ho chce uhradiť, ale stále je to tak na prežitie, na úhradu dlhu potrebuje väčšie zákazky. Keď manželka odišla a následne sa s ňou nedalo dohodnúť, tak založil inú s.r.o.-čku. Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že v najlepších časoch zamestnával asi osem zamestnancov, niektorí pre neho pracovali aj na živnosť. Momentálne pracuje sám, príležitostne mu niekto pomôže, má praktikantov zo školy. K rozviazaniu pracovného pomeru so zamestnancami ho viedlo to, že sa to už nedalo platiť, zákazky ubudli, konkurencia začala robiť pod cenu, tak sa to nedalo udržať a musel s nimi rozviazať pracovný pomer, pričom všetko boli veľmi šikovní ľudia. Termín výplat v spoločnosti bol k 10-temu dňu nasledujúceho mesiaca, vtedy väčšinou aj dokončili zákazky a bolo na výplaty. Finančné prostriedky vo výške 14.878,- Eur, ktoré vyplatil bývalej manželke, si požičal od kamaráta. Bývalá manželka túto sumu nikdy nezaplatila, povedala, že je to jeho starosť, keby vedel, že odíde, tak tú s.r.o.-čku nikdy nezaloží, zobrali si aj hypotekárny úver na dom a ona potom odišla. Keď túto sumu bývalej manželke vyplácal, veril tomu, že tie peniaze zarobia. Exekúcie začali vtedy, keď začala kríza, od 01. 01. 2006 mu z desiatich nosných klientov ostali dvaja, následne začali prichádzať exekúcie.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená V.. V. L., za Sociálnu poisťovňu, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že trestné oznámenie bolo podané z dôvodu, že spoločnosť TRIKA s.r.o. neodviedla poistné. V zmysle zákona, ak je subjekt povinný platiť poistné, je povinný ho aj odviesť Sociálnej poisťovni. Termín si môže určiť zamestnávateľ podľa termínu, kedy sú vyplácané mzdy, ak taký termín určený nemá, tak poistné je splatné posledný deň príslušného mesiaca, pričom sa platí mesiac pozadu. Keďže poistné nebolo uhradené za obdobie marec a apríl 2010, október až december 2010, január
až október 2011, bolo dňa 12. 06. 2012 podané trestné oznámenie, pričom dňa 23. 08. 2012 došlo k čiastočnej úhrade vo výške 80,30 Eur a dňa 01. 10. 2012 vo výške 121,90 Eur, teda suma oproti podanému trestnému oznámeniu sa znížila na sumu uvedenú v obžalobe. Trestné oznámenie bolo teda podané pre podozrenie, že došlo ku spáchaniu trestného činu. Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že subjekt si môže vybrať, či bude poistné platiť k určitému dátumu, ktorý môže uviesť v mesačnom výkaze, ktorý je povinný podávať. Tam teda môže uviesť konkrétny dátum, ak ho tam neuvedie, tak je poistné splatné posledný deň konkrétneho mesiaca. V tomto prípade napríklad za mesiac október 2011 bol vo výkaze uvedený dátum splatnosti 21. 11. 2011, za mesiac september 2011 tam bol uvedený dátum 20. 10. 2011. Keby tam teda subjekt dátum neuviedol, tak by bol povinný platiť poistné posledný deň príslušného mesiaca. Ak v zmysle zákona nie je poistné zaplatené, tak je vydané rozhodnutie, ktoré keď nadobudne právoplatnosť, tak je postúpené na vymáhanie v rámci exekučného konania. Aj v tomto prípade sú voči spoločnosti TRIKA s.r.o. vedené exekučné konania, teda o ich nároku bolo rozhodnuté v administratívnom konaní. Prebiehajúce exekučné konania neboli úspešné, ale v dvoch exekúciách, vzhľadom na úhradu poistného po podaní trestného oznámenia došlo k zníženiu pohľadávky voči spoločnosti TRIKA s.r.o.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že bol aj osobne za pani E. zo Sociálnej poisťovne E. a mal snahu dlžné poistné zaplatiť, nikdy nepovedal, že to nechce uhradiť, mal aj nejakú víziu splátkového kalendára, ale nebolo to z čoho uhradiť.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj znalkyňa Ing. Anna Laššáková, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že aj účtovná aj finančná analýza vychádzajú zo súvahy a výkazu ziskov sa strát, nazýva sa to finančná analýza a vychádza len z účtovných dokladov. Pri spracovaní znaleckého posudku použila súvahu, výkaz ziskov a strát, nazýva sa to teda finančnou analýzou, ale vychádza z účtovných výkazov. Pri vypracovaní znaleckého posudku najmä pri mzdách neboli mzdové listy, bola k dispozícii len rekapitulácia miezd, teda neboli predložené všetky mzdové listy, v ktorých je súhrn za všetky mzdy, teda úplne komplexné údaje nemala. Pracovné zmluvy neboli predložené, z dokladov vyplynulo, že konateľ nemusí mať pracovnú zmluvu, druhý mal uzavretú dohodu, teda pracovné zmluvy predložené neboli. Čo sa týka odvodov, tie by mali byť v deň výplaty mzdy, teda v tomto prípade 17. až 20. príslušného mesiaca, alebo do konca mesiaca nasledujúceho po výplate mzdy. Ona brala za ultimátum, že mali byť vyplatené do konca mesiaca. Termín by mať byť upravený buď v kolektívnej zmluve, alebo pracovnej zmluve, alebo v nejakej podnikovej smernici, brala ale do úvahy koniec mesiaca, čo je lepší termín pre zamestnávateľa, keďže ho nechcela nejakou formou ukrátiť. Problém fungovania s.r.o.-čky videla v nedostatku zdrojov, teda boli vyššie záväzky ako zdroje. Cudzí kapitál bol vysoký, čo by mal vysvetliť konateľ, to sú napr. neuhradené záväzky, potom odvody z miezd, záväzky voči dodávateľom, DPH, ostatné dane a poplatky. K tomu tam boli pohľadávky a jedno auto, ktoré už bolo odpísané, teda s nulovou hodnotou, tovar v hodnote 3 a pol až 3.700 Eur, a pohľadávka voči pani N. vo výške 14 tisíc Eur. Strana pasív teda nebola krytá aktívami. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či daný stav mohol byť zapríčinený aj krízou z rokov 200á až 2009, záleží to od segmentu trhu a predmetu podnikania, kríza najviac postihla stavebníctvo, ak v tomto prípade bol hlavný predmet podnikania reklama, k tomu sa nevedela vyjadriť. Pohľadávka voči pani N. vo výške 14 tisíce Eur vznikla tak, že išlo o uhradenú faktúru za fyzickú osobu, pani N., k čomu by sa mal vyjadriť štatutár. Úhrada tejto pohľadávky by mala pre spoločnosť taký vplyv, že by sa mohli zaplatiť odvody z miezd, DPH, ostatné priame dane, ostatné dane, a zvýšilo by na úhradu časti dodávateľských faktúr, alebo by sa mohla zaplatiť časť úveru. Pri zisťovaní zostatkov v pokladni a na bankovom účte vychádzala z toho, čo je uvedené na konci znaleckého posudku, sú tam uvedené pohyby na účtoch 211 a 221, teda v pokladni a na bankovom účte, brala teda zostatky ku koncu daného mesiaca z účtov nachádzajúcich sa v účtovníctve, teda v pokladni a na bankovom účte. Negatívny zostatok na bankovom účte bol z toho dôvodu, že takéto zostatky bývajú pri kontokorentných účtoch, kde je stanovený nejaký limit, do akého záporného stavu môže bankový účet ísť. Podľa jej názoru exekútor nemôže vykonať exekúciu, ak je záporný stav účtu, pretože ak na účet prídu nejaké peniaze, tak banka si znižuje stav účtu k nule a exekútor môže vykonať exekúciu len ak je bankový účet v pluse. Zostatok, ktorý je vedený v účtovníctve, je totožný s tým, ktorý uviedla v tabuľke na str. 27 posudku, ak v nej ďalej nefiguruje mínusový zostatok, tak to muselo byť chybne naúčtované, teda chybu musela spraviť účtovníčka, že niečo zle zaúčtovala, čo je zrejmé z pohybov na účtoch, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku. Pri vypracovaní posudku vychádzala iba z účtovnej evidencie, nie z výpisov z účtov, tie jej neboli predložené. V prípade, ak budú doložené ďalšie doklady, je možné tieto zanalyzovať a dať ďalšie stanovisko. Ak je spoločnosť predmetom exekúcie, dá sa to zistiť z účtovnej evidencie, muselo to byť doložené ako záväzok voči exekútorovi, v takých prípadoch by boli doložené nejaké exekučné príkazy,
v tomto prípade ale nič také nenašla. Našla exekučné príkazy, ale ďalšie položky nenašla zaúčtované. Exekúcia je len dôsledok neplatenia záväzkov, čo je zaúčtované v účtovníctve, že si spoločnosť neplní záväzky. Ak je vedená exekúcia, môže sa v účtovníctve zaúčtovať predpis penále a očakávané úroky, to v tomto prípade ale nevidela zaúčtované. V tabuľke na str. 27 uviedla zostatok v pokladni, nevedela sa ale vyjadriť k tomu, či tie peniaze tam reálne aj boli, ale účtovne bolo vykázané, že takéto zostatky v pokladni spoločnosť mala. V pokladni teda peniaze na odvody boli. Keby boli v spoločnosti prostriedky vo výške 14 tisíc Eur, ktoré boli vyplatené pani N., zostatky na účtoch, teda aj v banke aj v pokladni by sa o túto sumu zvýšili a boli by vždy peniaze na odvody. Znalkyňa sa stretla s prípadom, že suma zostatku v pokladni vedená v účtovníctve nekorešpondovala s reálnou sumou peňazí v pokladni, deje sa to napr. v prípade, keď spoločníci uvedú, že základné imanie vložili v hotovosti do pokladne a pritom ho tam nevložili. V prípade, že konateľ minul peniaze na kúpu vecí z druhej ruky, teda o tom nemal doklad, čím mohol vzniknúť rozdiel v pokladni, tak vtedy stačí spísať dohodu a vydať výdavkový pokladničný doklad, čiže to znalkyňa nebrala ako dôvod, tento doklad podpíše prijímajúca strana, že peniaze prevzala, do sumy 500,- Eur v zmysle zákona nemusí priznať príjem.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu poškodeného W.. B. N., za Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že podnikateľský subjekt TRIKA, s.r.o., je vedený ako zamestnávateľ v ich zdravotnej poisťovni. Tento subjekt zrazil za mesiace marec až apríl 2010, október až december 2010 a január až október 2011 z vymeriavacieho základu zo mzdy svojich zamestnancov poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v celkovej výške 259,94 Eur a toto neodviedol na účet zdravotnej poisťovne tak ako mal, a to aj napriek tomu, že mal v sledovanom období finančné prostriedky, tak ako je uvedené v znaleckom posudku znalkyne Ing. Anny Laššákovej. Spoločnosť TRIKA s.r.o. má voči ich poisťovni nedoplatok vo výške 259,94 Eur za neodvedené poistné za zamestnancov za predmetné obdobie, a žiada, aby súd páchateľa zaviazal k povinnosti toto poistné uhradiť.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 13/2014 Ing. Anny Laššákovej, zo záverov ktorého vyplýva, že za obdobie od 03/2010 do 10/2011 bola spoločnosť TRIKA s.r.o. povinná odviesť odvody za zamestnancov do Sociálnej poisťovne vo výške 814,91 Eur a za zamestnávateľa vo výške 2.192,53 Eur. Spoločnosť uhradila časť odvodov za zamestnancov až v auguste a októbri 2012 vo výške 202,20 Eur. Za obdobie od 03/2010 do 10/2011 bola spoločnosť TRIKA s.r.o. povinná odviesť odvody za zamestnancov do zdravotnej poisťovne vo výške 347,67 Eur a za zamestnávateľa vo výške 869,20 Eur. Zamestnancom spoločnosti bola mzda v sledovanom období vyplácaná riadne a včas vo výplatných termínoch od 17. - 20.-teho dňa nasledujúceho mesiaca v plnej výške čistej mzdy. Spoločnosť v sledovanom období bola reálne schopná vyplatiť poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní a preddavok zo závislej činnosti na Daňový úrad E. za zamestnancov z minimálnej mzdy v mesiacoch marec - apríl 2010, október - december 2010 a január - október 2011.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: účtové doklady (č.l. 103 - 114), návrh na exekúciu (č.l. 115 - 118), výpis z Obchodného registra (č.l. 132 - 133), správy zo zdravotných poisťovní (č.l. 145 - 147), správy na obžalovaného a odpis registra trestov (č.l. 135 - 137, 160 - 161), pripojené spisy Ex 960/11, Ex 271/2011, Ex 614/2012, Ex 518/2012, Ex 1775/2011 Ex 2242/2011, EX 881/2012, Ex 3267/2012. Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná. Obžalovaný síce na hlavnom poučení spravil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, v rámci výsluchu ale sám uviedol, že je pravda, že je dlžný na odvodoch za zamestnancov. Zároveň ale uviedol, že keď mal k dispozícii finančné prostriedky, tie vždy musel niekde použiť, keď potreboval niečo zabezpečiť pre chod firmy, tak do toho investoval. Taktiež uviedol, že zamestnancom vždy vyplatil mzdy. Každá podnikateľská činnosť je spojená s určitou mierou podnikateľského rizika, a je na podnikateľovi, aby včas zistil, či je schopný vykonávať podnikateľskú činnosť bez toho, aby porušil právne predpisy, a je povinný správať sa tak, aby bol schopný plniť svoje zákonné povinnosti. V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že za protiprávne konanie bude nejakým spôsobom postihnutý. Pokiaľ obžalovaný vedel, že nezaplatil za zamestnancov poistné, musel vedieť, že týmto konaním porušil zákon. Obžalovaný vypovedal, že finančné prostriedky vo výške 14.878,- Eur, ktoré vyplatil
bývalej manželke, si požičal od kamaráta. Obžalovaný nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že sa snažil tieto finančné prostriedky od bývalej manželky vymôcť. Pokiaľ bol teda schopný požičať si sumu 14.878,- Eur, súd nevidí dôvod, prečo nebol schopný požičať si aj sumy na zaplatenie poistného, keď ako uviedol, spoločnosť na to nemala finančné prostriedky. Čo sa týka skutočnosti, že podľa výpovede obžalovaného spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie odvodov, hoci to tak účtovne mohlo vyzerať, súd poukazuje na § 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona. Z uvedeného je zrejmé, že zodpovednosť a preukázateľnosť účtovníctva má obžalovaný, ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti TRIKA s.r.o. pokiaľ teda v účtovníctve vykázal, že spoločnosť mala v pokladni finančné prostriedky vo výške, ako bolo uvedené v znaleckom posudku, znalkyňa pri vypracovaní posudku mohla vychádzať len z týchto podkladov. Taktiež, ako to vyplýva z č.l. 123, znalkyňa si prevzala okrem iného aj výpisy z účtu Uni Credit Bank, teda mala k dispozícii celkový prehľad o stave na účte a v pokladni obchodnej spoločnosti TRIKA s.r.o. z uvedeného je potom možné prijať záver, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie poistného, napriek tomu ich obžalovaný, ako štatutárny zástupca, nezaplatil, ale použil na iný účel (podľa jeho výpovede na nákup potrebného zariadenia pre fungovanie spoločnosti). V tejto súvislosti ale súd poznamenáva, že skutočnosť, že obžalovaný peniaze použil na fungovanie a činnosť obchodnej spoločnosti, ho nijakým spôsobom neexkulpuje, ako je to napr. pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona (keď ide o finančné prostriedky, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby). Čo sa týka tvrdení obžalovaného, že v tomto prípade nejde o trestnoprávnu zodpovednosť, tak súd konštatuje, že voči obchodnej spoločnosti TRIKA s.r.o. je vedených niekoľko exekučných konaní, ale neúspešne (ako to potvrdila aj poškodená V.. V. L.), teda oprávnený subjekt sa ochrany svojich práv domáhal aj prostriedkami civilného práva, teda nie len prostredníctvom trestného konania, preto aj v tomto prípade bola dodržaná zásada ultima ratio. Na viac, v zmysle § 3 ods. 2 Trestného poriadku sú štátne orgány povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Súd potom na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že vina obžalovaného bola preukázaná, preto ju uznal v zmysle podanej obžaloby.
Podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Obžalovaný R.. V. N. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, pretože v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, ktoré zrazil podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. V prípade obžalovaného potom prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona potom súd musel znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom u obžalovaného predstavuje 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Zo správ na obžalovaných vyplýva, že sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku, ani nemá žiadny záznam v odpise registra trestov.
V zmysle vyššie uvedeného potom súd uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 200 hodín. Súd vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život neukladal trest odňatia slobody, pretože tento by bol vzhľadom na všetky okolnosti prípadu neprimerane prísny. S uložením trestu povinnej práce vyslovil obžalovaný súhlas už v prípravnom konaní, pričom súd nezistil žiadne objektívne ani subjektívne prekážky, ktoré by bránili vykonaniu uloženého trestu. V zmysle zákona je obžalovaný tento trest povinný
vykonať do jedného roka od jeho nariadenia, a to vo vlastnom mene, vo voľnom čase, a bez nároku na odmenu. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.
V trestnom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody dvaja poškodení, a to Sociálna poisťovňa, a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Poistné na sociálne a zdravotné zabezpečenie ale v zmysle Trestného poriadku nie je škodou, pretože ide o nárok vyplývajúci priamo zo zákona, súd preto o uplatnených nárokoch na náhradu škody v trestnom konaní nemohol nijakým spôsobom rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.