Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-70-2015.pdf
PDF · 82.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/70/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. mája 2016, takto
rozhodol:
obžalovaná H. K.A., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom L., L.. X. XXX,
je vinná, že
v období od mesiaca február 2009 do mesiaca jún 2011 vrátane, od mesiaca august 2012 do decembra 2012 vrátane, od mesiaca október 2013 do mesiaca apríl 2014 vrátane a od mesiaca december 2014 do januára 2015 vrátane si neplnila svoju povinnosť prispievať na výživu dcéry R. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. L., prechodne bytom L., Č. XX, ktorá jej vyplývala z ustanovení zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorá jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 02. 06. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 08. 2010, na základe ktorých bola zaviazaná prispievať ne výživu R. K. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa určenej podľa osobitného zákona, ktorá predstavovala do 30. 06. 2009 sumu vo výške 24,50 € mesačne, od 01. 07. 2009 sumu vo výške 25,36 € mesačne, od 01. 07. 2010 sumu vo výške 25,38 € mesačne, od 01. 07. 2011 sumu vo výške 26,00 € mesačne, od 01. 07. 2012 sumu vo výške 26,65 € mesačne a od 01. 07. 2013 sumu vo výške 27,13 € mesačne, ktoré mala zasielať mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca R. K. E. K., trvale bytom S. L., prechodne bytom L., Č. XX, v dôsledku čoho zavinene nezaplatila za uvedené obdobie E. K. na výživnom na R. K. sumu vo výške 1.058,80 € vyčíslenú do mesiaca január 2015 vrátane,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania,
čím spáchala
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenej trest odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor podal dňa 20. 05. 2015 obžalobu na H. K. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, na tom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 14. 09. 2015 neurobila vyhlásenie. Ďalej uviedla, že s poškodeným E. K. nežije v spoločnej domácnosti od roku 2007. Maloletá R. K. žila v spoločnej domácnosti len s otcom od januára 2009 a žije s ním v spoločnej domácnosti doteraz. Výživné na maloletú R. bolo určené rozsudkom o rozvode manželstva z roku 2009. Toto výživné bolo určené len v minimálnej výške, ale dohoda bola taká, že toto výživné bude E. K. dávať matke obžalovanej, pretože maloletá R. trávila pri starej mame celé víkendy ako aj prázdniny. V tom období bola obžalovaná pracovne v Slovinsku a s jej mamou žili aj ďalšie deti pochádzajúce z manželstva s E. K., a to plnoletí synovia a dcéra, nakoľko obžalovaná má s poškodeným štyri deti. Maloletá R. prestala chodiť ku starej mame na víkendy a prázdniny od septembra 2013, takže v tomto období mala obžalovaná prispievať na výživu, ale bola v zlej finančnej situácii, bola nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi, ktorú poberá aj v súčasnosti vo výške 60,- €. Obžalovaná v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so synmi a s mamou, pričom im s nákladmi na život pomáha druhá dcéra. Dcéra R. obžalovanú navštevuje.
Okrem výsluchu obžalovanej, súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka
- poškodeného E. K., svedkýň R. K. a H. M. - matky obžalovanej, prečítal rozsudok ohľadne určenia výživného ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Svedok - poškodený E. K. uviedol, že podal trestné oznámenie až vo februári 2015, nakoľko sa ocitol vo finančnej tiesni a požiadal ÚPSVaR o náhradné výživné. Poprel, že by medzi ním a obžalovanou bola dohoda, že v roku 2009 bude platiť výživné matke obžalovanej. Svedok nepodal trestné oznámenie na obžalovanú skôr, nakoľko vedel, že obžalovaná nemá záujem hradiť výživné a nemá ani z čoho. Svedok nemal vedomosti, či obžalovaná nejakým iným spôsobom prispievala na výživu R., ale myslí si, že to nebolo viac ako dve - tri eurá.
Svedkyňa H. M. - matka obžalovanej uviedla, že existovala medzi poškodeným a ňou dohoda, že dcéra nebude jemu platiť výživné, bude dávať peniaze jej, nakoľko sa bude starať o vtedy maloletú R. cez víkendy a prázdniny. Táto dohoda bola v podstate celé obdobie a preto bola prekvapená, keď prišla exekúcia ohľadne výživného.
Súd vypočul aj dcéru obžalovanej a poškodeného R. K., ktorá potvrdila, že žila s otcom v spoločnej domácnosti od februára 2009, pričom víkendy až do septembra 2013 trávievala u starej mamy H. M.. Svedkyňa nevedela uviesť, či existovala nejaká dohoda medzi otcom a mamou ohľadne platenia výživného. Počas víkendov sa o ňu stará mama starala, otec len niekedy doniesol jedlo. Takisto trávievala zväčša sviatky a prázdniny u starej mamy. Určite aj v tomto období jej mama niečo kúpila. Svedkyňa skončila strednú školu v máji 2015. Od septembra 2013 málokedy chodila k starej mame, aj cez víkendy zostávala s otcom. Napriek tomu mama prispievala na jej výživu priamo jej, keď jej dala peniaze, alebo jej kúpila nejaké veci. Nikdy nepočula, že by otec pred ňou hovoril, že mama na ňu neplatí výživné a ani núdzou netrpela.
Z rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 5C/21/2010-40 zo dňa 02. 06. 2010 súd zistil, že manželstvo obžalovanej H. K. a poškodeného E. K. bolo rozvedené, súd vtedy maloletú R. K. zveril do starostlivosti otca, pričom matku zaviazal, aby prispievala na výživu vo výške 25,36 € a pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vo výške 30% z takéhoto životného minima. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v septembri 2007 sa navrhovateľ - poškodený odsťahoval do prenajatého bytu do Brezna. Potom sa k nemu odsťahovala aj maloletá R., ktorá v Brezne navštevuje základnú školu. Obžalovaná finančne podporuje plnoletých synov, ktorí žijú s jej matkou a zasiela finančné prostriedky aj navrhovateľovi pre maloletú dcéru, súd preto zaviazal matku prispievať na výživu maloletej len minimálnym výživným, pretože matka podporuje aj ďalšie tri plnoleté deti, ktoré pochádzajú z manželstva a žijú s ňou v spoločnej domácnosti. Z písomného podania poškodeného E. K. zo dňa 22. 02. 2010 vyplýva, že obžalovaná v apríli 2007 vycestovala do zahraničia, pričom mu nie
je známa adresa jej pobytu, ako i zamestnávateľa, pretože za uvedené obdobie prispela na domácnosť minimálnou čiastkou prostredníctvom jej matky H. M., trvale bytom L.Ú. XXX. Dcéra R. býva v súčasnosti pri poškodenom, navštevuje základnú školu, cez víkendy navštevuje súrodencov v Bacúchu.
Zo správy ÚPSVaR Brezno súd zistil, že obžalovaná je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19. 11. 2014, v predchádzajúcich obdobiach bola evidovaná ako uchádzačka od 08. 01. 2012 do 15. 07. 2012, od 23. 11. 2012 do 01. 09. 2013 a od 12. 05. 2014 do 04. 09. 2014. Obžalovaná poberala dávku v hmotnej núdzi od januára 2013 do októbra 2014, a to vo výške 62,50 € do februára 2014, vo výške 61,60 € do júna 2014, vo výške 96,30 dva mesiace do augusta 2014 a v septembri 2014 vo výške 61,60 €.
Okresný súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 14. 12. 2015, pričom obžalovanú podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XTo/XX/ XXXX-XXX zo dňa 25. 02. 2016 zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a vo veci rozhodol. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov sa striktne nedržal zásad hodnotenia dôkazov a dospel k nesprávnemu záveru o nevine obžalovanej, pokiaľ konštatoval, že obžalovaná si vyživovaciu povinnosť plnila nie tým, že priamo dávala finančné prostriedky poškodenému, ale tým, že víkendy, prázdniny a sviatky trávila R. K. u matky obžalovanej, ktorá v tom období zabezpečovala jej výživu. Návšteva u starej matky totižto nemôže byť vykladaná tak, že matka nie je povinná platiť výživné aspoň čiastočne otcovi maloletej.
Okresný súd viazaný názorom krajského súdu predvolal na hlavné pojednávanie opäť obžalovanú, ako aj poškodeného otca E. K.É., pričom dospel k záveru, že obžalovaná svojím konaním naplnila skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, keď si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať svoju dcéru R. K. a nerobila tak po dlhší čas. Prokurátor vo svojej obžalobe dával obžalovanej za vinu neplnenie si vyživovacej povinnosti, a to len za to obdobie, kedy obžalovaná nebola nezamestnaná a nepoberala dávku v hmotnej núdzi, čiže predmetom obžaloby bolo neplnenie si vyživovacej povinnosti v období od mesiaca február 2009 do mesiaca jún 2011, od augusta 2012 do decembra 2012, od októbra 2013 do apríla 2014 a od mesiaca december 2014 do mesiaca január 2015.
Vzhľadom na výpovede, tak obžalovanej, ako aj svedkov E. K. a R. K. sa súd vzhľadom na toto obdobie najprv zaoberal obdobím, kedy R. K. trávievala víkendy u svojej starej matky H.K. M.. R. K. navštevovala starú matku až do septembra 2013, a to cez víkendy, sviatky a prázdniny. Obžalovaná poukazovala na to, že existovala medzi ňou a poškodeným E. K. dohoda, že matka nebude platiť výživné na dcéru, nakoľko toto výživné plní za ňu stará matka H.Á. M.. Keďže okresný súd je viazaný názorom krajského súdu je potrebné konštatovať, že obžalovaná si takýmto spôsobom vyživovaciu povinnosť voči R. K. neplnila. Obžalovaná preto za toto obdobie neplnila vyživovaciu povinnosť voči maloletej R., a to vo výške 24,50 € do 30. 06. 2009, vo výške 25,36 € do 01. 07. 2010, vo výške 25,38 € do 01. 07. 2011, vo výške 26,- € do 01. 07. 2012 a vo výške 26,65 € do decembra 2012. Čo sa týka ďalšieho obdobia, po ktoré si obžalovaná neplnila vyživovaciu povinnosť podľa obžaloby, a to od októbra 2013 do mesiaca apríl 2014 a od decembra 2014 do januára 2015, jedná sa o obdobie, po ktoré obžalovaná nepoberala dávku v hmotnej núdzi, tak v tomto smere v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaná prispievala poškodenému E. K.Ž. nejakou finančnou hotovosťou na výživu maloletej R. K.. Toto vyplýva tak z výpovede obžalovanej, ako aj z výpovede svedka - poškodeného E. K.. Súd ďalej poukazuje na výpoveď obžalovanej, ako aj svedkyne R. K., ktoré uviedli, že v tomto období obžalovaná prispievala na výživu hmotnými darmi, prípadne poskytovala finančnú hotovosť. V konaní však nebolo preukázané v akom rozsahu bola táto vyživovacia povinnosť plnená zo strany obžalovanej, a či toto plnenie vyživovacej povinnosti zodpovedalo aj možnostiam obžalovanej a potrebám maloletej, ktorá už v októbri 2013 mala 16 rokov. Vyživovacia povinnosť bola obžalovanej určená ešte rozsudkom zo dňa 02. 06. 2010, a to v minimálnej výške, teda za hore uvedené obdobie od 01. 07. 2013 vo výške 27,13 €, čo skutočne nemohlo zodpovedať potrebám maloletej R. vzhľadom na jej vek. Súd preto musí konštatovať, že aj za toto obdobie si obžalovaná neplnila vyživovaciu povinnosť voči maloletej R..
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovanej, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľky, jej pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Súd u obžalovanej zvažoval pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u nej prevažujú poľahčujúce okolnosti, nakoľko pred spáchaním skutku viedla riadny život. Súd preto obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby § 207 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 1 roka, výkon ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Súd je názoru, že tento trest je dostatočný a potrebný na nápravu obžalovanej. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.