Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/5289/2011

Uznesenie

Okresný súd Žilina vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, vo veci týkajúcej sa Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, so sídlom Antona Bernoláka 53, 010 01 Žilina, proti povinnej: N. Š., P.. K., G.. XX.X.XXXX, E.. K. XXX XX P. XXX, Š. O.Í. A. P., na vykonanie exekúcie pre pohľadávku 460,36 eur a trov exekúcie, vedenej prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Margity Rojčekovej, so sídlom Exekútorského úradu Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 2307/2011-K, ako ustanoveného náhradníka za pôvodne súdom povereného súdneho exekútora JUDr. Veroniku Kučavíkovú, so sídlom Exekútorského úradu ul. Republiky 30, 010 01 Žilina, o námietkach povinnej zo dňa 08.3.2012 proti exekúcii, takto

rozhodol:

Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Žilina ako príslušný exekučný súd na základe návrhu oprávneného, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.12.2011 a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie písomne poveril dňa 01.02.2012 súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci označenej v záhlaví tohto uznesenia, pre vymoženie peňažného plnenia 460,36 eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1611232411- GC04/11 zo dňa 20.6.2011 (predpisujúce a ukladajúce povinnej uhradiť poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie júl 2010 až december 2010 spolu v takejto sume).

Dňa 14.3.2012 predložil poverený súdny exekútor súdu na rozhodnutie ako včas podané námietky povinnej zo dňa 08.3.2012 proti exekúcii, doručené súdnemu exekútorovi dňa 09.3.2012 (po tom, ako bolo dňa 28.02.2012 povinnej doručené upovedomenie súdneho exekútora zo dňa 08.02.2012 o začatí exekúcie).

Exekučný súd, ktorý v zákonom ustanovenej lehote o námietkach povinnej nerozhodol, na opakované urgencie povinnej i povereného súdneho exekútora preto prostredníctvom zákonného sudcu v predmetnej veci dodatočne preskúmal podanie povinnej - námietky proti exekúcii a rozhodol o nich týmto uznesením.

Povinná vo svojich námietkach proti exekúcii konkrétne namieta, že s oprávneným je v kontakte už od septembra 2010, kedy od nej začal vymáhať platenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Písomne požiadala o prešetrenie správnosti predpísaných odvodov a vo svojom liste vysvetlila, že pri vypracovaní jej daňového priznania za r. 2009 sa stala chyba, keď ako príjem vykázala celý objem inkasovaných finančných prostriedkov a tento nebol znížený o čiastky, ktoré vlastne neboli jej príjmom, ale tieto boli posielané cestovným kanceláriám, ktorým zájazdy (v rámci prevádzkovania cestovnej agentúry) predávala. Napriek tomu z daňového priznania možno zistiť, že jej výdavky boli vyššie ako príjmy. Pretože Sociálna poisťovňa

jej pripomienky neakceptovala, musela v decembri r. 2010 pozastaviť činnosť cestovnej agentúry, čím stratila možnosť ďalšieho príjmu k svojmu starobnému dôchodku. Po tom, ako povinná neuspela u Sociálnej poisťovne, dala si vypracovať opravné daňové priznanie, odovzdané v marci r. 2011, z ktorého je zrejmé, že jej príjmy neboli také, aby musela povinné odvody platiť. Na prekvapenie povinnej jej však bolo oznámené, že zákon nepamätá na možnosť opravy chyby v daňovom priznaní a musí preto odvody platiť tak, ako jej bolo určené. I opätovná žiadosť povinnej o prešetrenie správnosti rozhodnutia o povinnosti platenia odvodov bola Sociálnou poisťovňou zamietnutá, pričom nebola braná do úvahy ani skutočnosť, že z vykázaných, ale iným cestovným kanceláriám odvedených peňazí platili odvody za svojich zamestnancov tieto subjekty - zdôrazňujúc, že sa tak jedná o dvojité odvody z toho istého zisku. Na nekomplektnosť zákona o sociálnom poistení preto povinná upozornila i verejného ochrancu práv a obrátila sa so žiadosťou o nápravu i na ministra práce a sociálnych vecí (bolo jej oznámené, že problematika uvádzaná v jej podaní bude overená výkonom dozoru štátu).

Z uvedených dôvodov, považujúc svoj prípad za stále otvorený, povinná žiadala okamžité zrušenie začatej exekúcie a odblokovanie svojich účtov v peňažných ústavoch - a to účet, na ktorý jej je poukazovaný dôchodok a tiež účet používaný v styku s obchodnými partnermi po tom, ako obnovila činnosť cestovnej agentúry, pretože jej inak hrozí platobná neschopnosť. Záverom deklarovala svoju pripravenosť predložiť všetky doklady potvrdzujúce vyššie uvedené tvrdenia, ktorými odôvodnila námietky proti exekúcii (v prílohe ktorých predložila svoju v námietkach zmienenú žiadosť, adresovanú ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 08.01.2012 a oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 14.02.2012 o začatí výkonu dozoru štátu).

Oprávnený v písomnom vyjadrení zo dňa 02.4.2012 navrhol, aby súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol v celom rozsahu. Poukázal na ust. § 21 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

- v znení účinnom od 01. januára 2008 do 31. decembra 2010, upravujúce podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a výšku príjmu povinnej podľa výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2009, odôvodňujúcu v zmysle cit. právnej úpravy vznik povinného (nemocenského a dôchodkového) poistenia povinnej od 01. júla 2010, pričom doba povinného poistenia trvala až do pozastavenia všetkých predmetov podnikania povinnou v živnostenskom registri, do 29. decembra 2010. Pretože povinná nezaplatila poistné za obdobie od 01.7.2010 do 29.12.2010, Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina jej v úvode cit. rozhodnutím č. 700-1611232411-GC04/11 zo dňa 20.6.2011 predpísala dlžnú sumu vo výške 460,36 eur. Po tom, ako povinná proti cit. rozhodnutiu podala odvolanie, Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala 17.10.2011 rozhodnutie č. 51664-2/2011-BA, ktorým zmenila rozhodnutie pobočky tak, že z výrokovej časti vypustila text: „... za obdobie júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010 ...“ a nahradila ho textom: „... za obdobie od 1. júla 2010 do 29. decembra 2010 ...“, ďalej vypustila z výrokovej časti text: „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov ...“ a v ostatnom rozhodnutie pobočky potvrdila. Povinná podala dňa 07.3.2011 dodatočné daňové priznanie, podľa ktorého mala za rok 2009 príjmi zo živnosti nižšie ako zákonom ustanovená suma pre vznik platenia odvodov povinného nemocenského a dôchodkového poistenia - v zmysle ust. § 21 ods.3 cit. zák. o sociálnom poistení je však možné zmenu poistenia na základe dodatočného daňového priznania vykonať až od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo dodatočné daňové priznanie predložené daňovému úradu, tzn. v tomto prípade by bolo možné vykonať zmenu až od 01.4.2011, ak by povinná bola naďalej povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Povinnej však zaniklo povinné sociálne poistenie 29.12.2010, predmetné rozhodnutie nebolo možné preto zrušiť. Pretože právoplatne predpísané poistné nebolo uhradené, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v tejto veci. Oprávnený má vedomosť o žiadosti povinnej o nápravu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý na ten účel požiadal o stanovisko ústredie Sociálnej poisťovne - ktoré stanovisko je totožné s obsahom tohto vyjadrenia oprávneného.

Vzhľadom na obsah cit. podaní účastníkov sudca exekučného súdu pre potreby preskúmania dôvodov námietok povinnej proti exekúcii dňa 30.9.2015 dodatočne požiadal oprávneného o predloženie spisu zo základného správneho konania, v ktorom bol vydaný súdu predložený exekučný titul, vrátane dokladov o jeho doručovaní, doručil rovnopis cit. vyjadrenia oprávneného povinnej s možnosťou zaujatia stanoviska a prípadne dodatočného predloženia všetkých ďalších listín, ktoré považuje za potrebné predložiť súdu, tak ako avizovala vo svojich cit. námietkach a požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o oznámenie výsledku výkonu dozoru štátu v predmetnej veci, začatého v zmysle povinnou predloženého oznámenia zo dňa 14.02.2012.

Oprávnený v reakcii na žiadosť exekučného súdu najskôr v prílohe podania zo dňa 07.10.2015 predložil súdu fotokópiu doručenky o náhradnom doručovaní (za podmienok podľa ust. § 212 ods.4 cit. zák. č. 461/2003 Z.z.) cit. exekučného titulu povinnej, na adresu jej vtedajšieho trvalého bydliska J. XXXX/X, Ž.. Okrem toho ako dôkaz o tom, že povinná mala vedomosť o doručovaní predmetného rozhodnutia do jej vlastných rúk, označil skutočnosť, že povinná v zákonom ustanovenej lehote proti rozhodnutiu podala odvolanie (vo fotokópii pripojeným podaním povinnej zo dňa 25.7.2011).

Na urgenciu exekučného súdu oprávnený dňa 26.10.2015 predložil súdu i fotokópiu spisovej dokumentácie z konania, v ktorom bol vydaný predložený exekučný titul.

Povinná na žiadosť súdu reagovala podaním zo dňa 13.10.2015, ktorým zopakovala svoje podstatné argumenty o neoprávnenom vymáhaní peňažného plnenia oprávneným v tejto exekučnej veci, obsiahnuté už v cit. námietkach proti exekúcii a v prílohe ktorého exekučnému súdu predložila výpisy zo svojich daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za r. 2008 (pre porovnanie z daňovým priznaním za nasledujúci rok a na preukázanie uvádzanej zrejmej nesprávnosti) a za r. 2009, opravené daňové priznanie zo dňa 07.3.2011 - ako dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za r. 2009, zoznam prijatých faktúr a zoznam vydaných faktúr, ktoré sú súčasťou daňového priznania za r. 2009 (na preukázanie plnení vyplatených cestovným kanceláriám a preukázanie skutočnosti, že len účtovaná provízia je príjmom predávajúcej cestovnej kancelárie, tj. agentúry v tom čase prevádzkovanej povinnou) a výpisy z daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za r. 2010 a r. 2011 (na porovnanie výšky reálnych príjmov, dosahovaných povinnou z danej podnikateľskej činnosti).

Nakoniec Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sekcia kontroly, predložilo dňa 12.10.2015 exekučnému súdu úplné znenie správy o výsledku výkonu dozoru štátu v Sociálnej poisťovni z mája 2012, prerokovanej v Sociálnej poisťovni dňa 04.6.2012 - v ktorej závere, v časti vzťahujúcej sa k podaniu povinnej z 08.01.2012 (a k nemu zaujatého stanoviska Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.02.2012), so zameraním sa na vzájomnú suvzťažnosť: a) vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, b) vplyvu právnej skutočnosti podania dodatočného daňového priznania na úhradu dlžného poistného a c) zaplatenia poistného bez právneho dôvodu, sa okrem iného (po úvodnom citovaní relevantnej všeobecne záväznej právnej úpravy) konštatuje:

- účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení samostatne zárobkovo činnej osoby sa posudzuje podľa príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, tj. z jej hrubého príjmu bez ohľadu na výšku výdavkov;

- po posúdení vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa už samotná suma vymeriavacieho základu určí zo základu dane, ktorý je určený ako rozdiel príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby - v prípade, ak je na základe daňovéh priznania v strate, resp. jej príjmy sa rovnajú výdavkom, jej vymeriavací základ je suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poisteného na sociálne poistenie;

- postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v dozorovaných prípadoch bol vykonaný v súlade s § 21 ods.3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ... zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie; zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer (s tým, že s odkazom na dôvodovú správu vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení na vznik a zánik poistenia má byť zohľadňované len to dodatočné daňové priznanie, ktoré má bezprostredný vplyv na „práve existujúce“ poistenie);

- k aplikácii § 145 ods.1 zákona o sociálnom poistení (vrátenie poistného, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu) dochádza len za predpokladu, že poistné odvádzateľ zaplatil bez toho, že na to existoval právny dôvod, resp. právny dôvod na platenie takéhoto poistného existoval, ale dodatočne odpadol - pričom však v dozorovaných prípadoch podľa stanoviska dozornej skupiny nedošlo k zaplateniu poistného bez právneho dôvodu a preto nie je dôvod na použitie daného ustanovenia;

- v závere sa dozorná skupina pri takomto hodnotení preverovaných skutočností v primeranom rozsahu odvoláva na právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. októbra 2010.

Exekučný súd, konštatujúci, že povinná podala svoje námietky proti exekúcii riadne a včas, v priebehu 14-dňovej zákonnej lehoty podľa § 50 ods.1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („EP“) po ich vecnom posúdení dospel k týmto záverom:

1. Procesný inštitút námietok proti exekúcii podľa ust. § 50 EP je jedným (nie jediným) z prostriedkov na zabezpečenie možnosti uplatnenia práv a právom chránených záujmov povinného v exekučnom konaní, prostredníctvom ktorého povinný v rámci exekučného konania iniciuje začatie svojou povahou incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie (keďže zákonným dôsledkom vyhovenia námietkam povinného proti exekúcii je zastavenie exekúcie podľa ust. § 50 ods.5 EP).

2. Pri vznesení námietok proti exekúcii sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada (vyjadrená v predposlednej vete § 50 ods.1 EP, v zmysle ktorej „námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne“) a dôvody, pre ktoré možno podať námietky proti exekúcii, sú taxatívne vymedzené v ust. § 50 ods.1 veta prvá a druhá EP. Námietky proti exekúcii možno uplatniť proti upovedomeniu povereného súdneho exekútora o začatí exekúcie a exekučný súd pri rozhodovaní o nich preto skúma a prihliada na skutočnosti, ktoré nastali v časovom rozmedzí po vzniku exekučného titulu (tzn. vykonateľnosti predloženého rozhodnutia - v danej veci dňa 31.10.2011) až do začatia exekučného konania (ktoré v zmysle ust. § 36 ods.2 EP výslovne začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - tzn. v tomto prípade dňa 21.12.2011). Exekučný súd tak skúma, či exekúcia začala (podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie) oprávnene a či je prípustná, tzn. či v rozhodnom čase začatia exekúcie skutočne existoval judikovaný nárok oprávneného voči povinnému, vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu, ktorým je v tejto prejednávanej veci vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správny vo veciach sociálneho poistenia (§ 41 ods.2 písm. h/ EP).

3. Zároveň vecne a miestne príslušnému exekučnému súdu prislúcha v zmysle ust. § 44 ods.2 EP už v čase podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie túto preskúmať spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a ich súlad so zákonom ako základných podmienok vedenia exekučného konania a vykonania exekúcie. Exekučný titul (§ 41 EP) je v zmysle ust. § 44 ods.2 EP jednou z podstatných podmienok vedenia exekučného konania a vykonania exekúcie, na ktorej existenciu musí exekučný súd prihliadať zo svojej úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania (§ 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov /“OSP“/ v spojení s § 251 ods.4 OSP, § 44 ods.2, § 58 ods.1 EP) a ktorej nesplnenie zakladá dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zastavenie exekučného konania, alebo vyhovenia námietkam povinného proti exekúcii s následných zastavením exekúcie resp. zastavenie exekúcie i bez návrhu (v závislosti od konkrétnej procesnej situácie v prípadoch, ak predtým súd, tak ako v prejednávanej exekučnej veci, už poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie - § 57 ods.1 písm. a/ príp. písm. g/ EP, § 58 ods.1 EP).

4. Exekučný súd je príslušný na konanie a rozhodovanie vo vykonávacom (exekučnom) konaní (§ 7 ods.3 v spojení s § 251 ods.1 OSP), v rozsahu a za podmienok upravených v EP ako osobitnom predpise, v spojení s ustanoveniami OSP ako predpisu všeobecného. Neprislúcha mu preto právomoc vecného posúdenia (preskúmania) rozhodnutia - exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správny vo veciach sociálneho poistenia, vydané ako rozhodnutie vo veci samej v tzv. základnom konaní, správnom konaní podľa cit. zákona č. 461/2003 Z.z. ako osobitného predpisu, ale jeho právomoc je obmedzená na skúmanie (v rámci podstatných podmienok exekučného konania, ako je uvedené v predchádzajúcom bode) vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom z hľadísk tzv. formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu (potvrdenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, o jeho vykonateľnosti podľa § 42 EP je súčasne potvrdenie o jeho formálnej vykonateľnosti). Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu spočívajú predovšetkým v dostatočnom individualizovaní účastníkov a určitosti výroku rozhodnutia (riadnym vymedzením obsahu a rozsahu plnenia), vrátane určenia lehoty na plnenie (v podrobnostiach k podmienkam formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia súd odkazuje na závery vyslovené v

uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 alebo v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , z 15.12.2011).

5. I keď preto exekučný súd nijako nespochybňuje skutkové tvrdenia povinnej v jej námietkach proti exekúcii (sú nakoniec dostatočne verifikované i obsahom cit. správy o výsledku výkonu dozoru štátu v Sociálnej poisťovni), zároveň exekučný súd nie je tým súdom, ktorému by prislúchala právomoc posúdenia a zhodnotenia ich právnej relevancie, tzn. konkrétne posúdenia právnej argumentácie povinnej proti právnym záverom vysloveným vo vzťahu k veci samej príslušnými orgánmi verejnej správy v rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom (vrátane preskúmania odvolaním povinej napadnutého prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní a v tomto prípade naviac vrátane záverov výkonu dozoru štátu podľa §§ 246 - 248 cit. zák. č. 461/2003 Z.z.). Tak, ako bolo naznačené i v závere cit. správy o výkone dozoru štátu v Sociálnej poisťovni, v časti použitého odkazu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , povinná disponovala právnymi prostriedkami, ktorými mohla i po právoplatnom rozhodnutí správneho orgánu iniciovať samostatné súdne konanie (pred príslušným súdom, obdareným na to potrebnou právomocou) s predmetom vecného preskúmania správnosti a zákonnosti predloženého rozhodnutia a úradného postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal (podľa ust. §§ 244 a nasl. OSP o správnom súdnictve). Ak povinná vo svojom podaní zo dňa 13.10.2015 spomína riešenie problému „súdnou cestou“ ako svoju poslednú možnosť v danej veci, exekučný súd síce je nezriedka tou „poslednou súdnou inštanciou“, s ktorou účastníci v konkrétnej veci prichádzajú do styku, disponujúcou však len onou obmedzenou právomocou vykonávacieho súdu. I v čl. 46 ods.1 v rámci každému zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu (domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde alebo v zákonom ustanovených prípadoch na inom príslušnom orgáne) realizáciu tohto základného práva podmieňuje dodržaním zákonom ustanoveného postupu.

6. Exekučný súd preto z vyššie uvedených dôvodov, nezistiac na základe námietok povinnej proti exekúcii a po posúdení skutkového stavu veci zisteného k rozhodnému času vyhlásenia tohto uznesenia (§ 154 ods.1 OSP v spojení s § 167 ods.2 OSP a § 251 ods.4 OSP) žiadne skutočnosti, umožňujúce uznať ich dôvodnosť - tzn. v zmysle ust. § 50 ods.1 EP výslovne také, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (tzn. vrátane exisencie niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 57 ods.1, ods.2 EP, opodstatňujúceho zastavenie exekúcie súdom i bez návrhu podľa § 58 ods.1 EP), jej námietky proti exekúcii musel zamietnuť, umožniac tak po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia ďalej pokračovať súdnemu exekútorovi vo vykonávaní exekúcie v súlade s udeleným poverením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je prípustné (§ 202 ods.2 OSP v spojení s § 50 ods.4 EP).

Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené. Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia (§ 171 ods.1,2 a 3 OSP).