Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/100/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky E. Č., Š. E.G. X. H., W. U..P. XX, Q., právne zastúpenej JUDr. Petrom Rybárom, advokátom, so sídlom A. Kmeťa č. 11, Žilina proti odporcovi T. Č., Š. E. X. H., W. O. XX, S. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Č.P.: D., A.. XX.XX.XXXX, Y. S., A.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín

rozhodol:

Manželstvo účastníkov E. Č., H. W. Y. T. Č. J. T. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce S. S. vo zväzku 11, ročník XXXX, na strane 3, pod por. č. 5 s a r o z v á d z a.

Maloleté deti D. Y. S. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživné pre mal. D. sumou 120 eur mesačne a na výživné pre mal. S. sumou 80 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Návrh navrhovateľky na zákaz styku otca s maloletými deťmi sa zamieta.

Styk otca s maloletými deťmi sa na čas po rozvode upravuje nasledovne: Otec detí bude mať právo stretávať sa s maloletými deťmi D. Y. S. každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.

Matka je povinná deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska detí, kde ich otec v stanovenom čase vráti matke.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur na účet Okresného súdu Trenčín v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 19.05.2015 žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Uviedla, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili dve deti. Asi po roku vzájomného spolužitia sa začali objavovať problémy, odporca navrhovateľku označoval vulgárnymi výrazmi, urážal ju, ponižoval a vyhrážal sa jej, pričom okrem psychického teroru odporcu ju aj fyzicky napádal. Snažila sa zvládať vzájomné spolužitie kvôli zachovaniu rodiny. Správanie odporcu však bolo neúnosné a viedlo až k fyzickému útoku na mal. D.. Z dôvodu obáv a svoj život a život mal. detí opustila spoločnú domácnosť a na odporcu podala trestné oznámenie. V čase podania návrhu bola na rodičovskej dovolenke a odporca mal pracovať ako Q. N. F. s priemerným mesačným zárobkom 500 eur. Mal. D. P. X rokov a mal. S. X roky, obaja mali potreby primerané veku a trpeli astmou, s čím boli zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Ďalej uviedla, že citová väzba medzi účastníkmi už neexistuje a z odporcu má strach. Navyše ich manželstvo nevytvára vhodné prostredie na výchovu mal. detí. V zmysle uvedených skutočností navrhovateľka žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti, aby bol odporca povinný prispievať na výživu mal. detí sumou 100 eur mesačne na každé dieťa.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 05.04.2016 doplnila svoj návrh tak, že žiadala, aby súd zakázal styk s mal. deťmi do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej na ORPZ Trenčín, ČVS: ORP 507/VYS- TN-2015 pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 a 2 písm. d) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka a oboznámením návrhu na začatie konania, rodného listu mal. D. Y. P.. S., sobášneho listu účastníkov konania, uznesenia tunajšieho súdu č.k. - 21 zo dňa 17.07.2015, uznesenia tunajšieho súdu č.k. - 23 zo dňa 20.08.2015, stanoviska ÚPSVaR Trenčín zo dňa 18.03.2016, potvrdenia o príjme odporcu zo dňa 17.02.2016, platobného príkazu zo dňa 07.08.2015, 05.10.2015, rozpisu platieb za elektrinu zo dňa 25.09.2015, zmluvy o nájme zo dňa 29.07.2015, zmluvy o ukončení nájmu zo dňa 02.09.2015, zápisu zo dňa 02.09.2015, rozhodnutia o pridelení obecného bytu zo dňa 29.10.2009, potvrdenia o príjme navrhovateľky zo dňa 30.03.2016, správy zo psychologickej intervencie zo dňa 05.09.2015, upovedomenia o vybavení podnetu zo dňa 11.12.2015, potvrdení o pobyte zo dňa 29.03.2016, čestného vyhlásenia zo dňa 29.03.2016, uznesenia tunajšieho súdu č.k. - 53 zo dňa 05.04.2016, potvrdenia o príjme odporcu zo dňa 17.02.2016, správy o vykonaní pohovoru ÚPSVaR Žilina zo dňa 10.05.2016, potvrdení základnej školy s materskou zo dňa 20.05.2016 a 23.05.2016, potvrdení o platbe za stravovanie, uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. - 66 zo dňa 23.10.2015, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. - 74 zo dňa 19.11.2015, potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 29.04.2016, pracovnej zmluvy odporcu zo dňa 13.04.2016, pracovnej zmluvy odporcu zo dňa 03.01.2011, rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 03.02.2016, zvyšného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého pochádzajú dve deti, a to mal. D., A.. XX.XX.XXXX, Y. P.. S., A.. XX.XX.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v S. S., preto bol na konanie príslušný tunajší súd. Manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické.

Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po dvojročnej známosti. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, v súčasnosti X-H. D. Y. X-H. S.Á.. Navrhovateľka považuje za príčinu rozvratu manželstva odporcove agresívne správanie, fyzické a slovné útoky voči jej osobe a v povahe odporcu, ktorý musel mať všetko podľa seba, odporca ju ponižoval v osobnom živote aj v spoločnosti. Na odporcu dokonca podala trestné oznámenie pre psychické týranie voči jej osobe, pričom obdobne sa odporca začal správať aj k mal. D.. Odporca mal za to, že medzi nimi viazla komunikácia, nakoľko navrhovateľka s ním odmietala komunikovať. Navrhovateľka je veriaca, pričom on do kostola nechodí. Nesúhlasil, že by všetko muselo byť podľa neho, na niektorých veciach však trval. Navrhovateľka spolu s mal. deťmi v apríli 2015 odišla zo spoločnej domácnosti do krízového centra. Intímne sa spolu nestýkajú asi od kedy navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti a taktiež od toho času spolu nehospodária. Z výpovedí oboch účastníkov je zrejmé, že medzi nimi došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu a ich vzťahy sú vážne rozvrátené a manželstvo je nefunkčné, obaja nemajú záujem o obnovu manželstva. Účastníci konania už od 04/2015 nežijú ani v spoločnej domácnosti, intímne sa spolu nestýkajú už skoro rok a nehospodária spolu. Navyše odporca má v súčasnosti mimomanželskú známosť.

Podľa § 18 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva a návrh na rozvod manželstva je tak dôvodný. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. V zmysle § 23 Zákona o rodine pri rozvode manželstva musí byť preukázaná existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorá spôsobuje nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívny obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat a jeho intenzita musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi.

Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je v súčasnosti vážne, hlboko a trvalo rozvrátené. Účastníci už rok nežijú v jednej domácnosti, intímne spolu nežijú, nehospodária spolu a nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. V súčasnosti sa dokonca vedie trestné konanie proti odporcovi pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť voči navrhovateľke, v ktorej veci je poškodeným aj mal. D.. V dôsledku uvedených skutočností navrhovateľka už nemá jednoznačne záujem o obnovu manželského spolužitia, pričom o uvedené nemá záujem ani odporca a s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. V manželstve účastníkov tak nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj oboch účastníkov, ako aj fyzický útok odporcu voči navrhovateľke, nie je daný ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. Keďže bol preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností za súhlasu účastníkov ich manželstvo rozviedol.

Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov, aj keď iba s jedným z rodičov.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 - 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Cieľom tohto ustanovenia je zakotviť v zákone právo mal. dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Toto právo vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa.

Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je zúžením jeho rodičovských práv, pokiaľ ide o časové rozpätie styku alebo jeho časové intervaly, prípadne určenie iných podmienok styku.

Zákaz styku rodiča s dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco, ale čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Iba ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.

Možnosť zákazu styku otca s maloletým dieťaťom je viazaná na dôsledné a jednoznačné zistenie ohrozenia telesného, duševného zdravia maloletého alebo preukázanie iných skutočností (napr. nevhodný životný príklad, ohrozovanie mravnosti) majúcich zásadný negatívny vplyv na záujem dieťaťa. Ohľadom skúmania pomerov účastníkov konania a maloletých detí bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľka spolu s mal. deťmi žije v prenajatom byte, kde mesačne uhrádza 200 eur. Pracuje ako zdravotná sestra vo C. A. X. F. Ž. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 719 eur vrátane daňového bonusu, je poberateľkou prídavkov na deti. Styk otca s mal. deťmi bol upravený uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. - 74 zo dňa 19.11.2015, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. - 66 zo dňa 23.10.2015, ktorým bolo nariadene predbežné opatrenie, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každú nedeľu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod. Predmetné uznesenie bolo vydané v čase priestupkového konania týkajúceho sa správania odporcu voči osobe navrhovateľky a mal. D., v súčasnosti prebieha trestné konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Obaja účastníci potvrdili, že stretávanie mal. detí a otca prebieha v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, na ktoré mal. deti chodia bez problémov.

Matka uviedla, že mal. D. má veľmi dobré vzťahy s otcom a navštevuje X. ročník základnej školy, kde bol zaplatený poplatok ŠKD za 09/2015 -05/2016 vo výške 59,67 eur. Mal. S. P. X roky a navštevuje materskú školu, kde sú mesačné poplatky vo výške 16,90 eur. Obe mal. deti trpia astmou, navštevujú alergologickú ambulanciu a užívajú lieky. Stravujú sa v školskej jedálni, kde bola za obed deti za obdobie 09/2015 - 05/2016 bolo zaplatené 254,81 eur.

Odporca pracuje ako pomocný pracovník vo výrobe vo firme Q..E..X..H.. X.. X. H..E.. od 14.04.2016, pracovný pomer je na dobu určitú do 31.03.2017, t.č. je otec v skúšobnej dobe. Mal by dosahovať mesačný príjem vo výške cca 450 - 550 eur. Predtým pracoval ako vodič vo firme P. F., X..H..E.. s miestom výkonu práce v S. S. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 370 eur vrátane daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, a to do 31.12.2015, kde pracovný pomer ukončil dohodu bez uvedenia dôvodu. V období od 01.01.2016 do 13.04.2016 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a v tom období poberal štátnu sociálnu dávku vo výške 170 eur. V súčasnosti býva u svojej matky. Navrhol, aby súd určil výšku jeho vyživovacej povinnosti k mal. D. sumou 70 eur k mal. S. sumou 40 eur a upravil styk otca s mal. deťmi aj počas sviatkov.

Zo správy o vykonaní pohovoru ÚPSVaR Žilina s mal. deťmi zo dňa 10.05.2016 vyplynulo, že pohovor s mal. S. nebol realizovaný s ohľadom na jeho fyzický vek. Súčasťou pohovoru bola individuálna interakcia mal. detí s oboma rodičmi bez prítomnosti druhého rodiča, kedy boli maloletí spontánni, hraví, prejavovali radosť z prítomnosti otca aj matky bez účasti druhého rodiča, v správaní boli bez intrapsychickej tenzie a anxiety. Mal. D. má emočne pozitívny vzťah k obom rodičom, taktiež intenzívne emočné puto je aj medzi súrodencami. Mal. D.Á. uviedol, že s otcom sa pravidelne stretávajú, trávia spolu čas v prírode, na prechádzkach, u otcových známych v S.. Mal. D. prejavil záujem o častejší telefonický kontakt s otcom a vyjadril sa, že je šťastný, že sa s otcom stretáva a chce, aby sa s otcom mohol stretávať každý týždeň.

Kolízny opatrovník rešpektujúc vyjadrenie mal. detí, ktoré prejavili vôľu stretávať sa s otcom častejšie, a to hlavne mal. D. a s poukazom na silné súrodenecké väzby doporučil stretávanie nasledovne: Každý druhý víkend od soboty od 08.00 hod. do nedele do 18.00 hod., cez letné prázdniny jeden týždeň v júli a jeden v auguste, a počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov v párnom roku od 23.12. od 08.00 hod. do 30.12 do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 30.12. od 08.00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. V prípade, že súd manželstvo rozvodie odporučil zveriť deti matke, ktorá mal. deťom zabezpečuje starostlivosť deťom na požadovanej a dobrej úrovni s tým, že navrhol, aby právo zastupovať a spravovať ich majetok vykonávali obaja rodičia a výživné navrhol s poukazom na zvyšovanie výživného v budúcnosti a vzhľadom k tomu že mal. D. je F. 80 eur mesačne a mal. S. navštevuje materskú školu 60 eur mesačne.

Na základe vykonaného dokazovanie súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, nakoľko súd na strane otca nevzhliadol vážnu okolnosť, pre ktorú by otca mal. obmedzil z uplatňovania si rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zverení vychádzal súd zo skutočnosti, že starostlivosť o mal. deti vykonáva výlučne matka, voči ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, otec nemal taktiež žiadne výhrady, matka žiadala o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a kolízny opatrovník odporučil rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, pričom aj z vyjadrení otca má súd za to, že s uvedeným súhlasil.

V súvislosti so zistenými pomermi na strane všetkých účastníkov konania rozhodol súd o vyživovacej povinnosti otca k mal. D. sumou 120 eur mesačne a k mal. S. sumou 80 eur mesačne, nakoľko takto určené výživné k mal. deťom považoval za dôvodné. Súd je toho názoru, že schopnosti a možnosti otca mal. detí umožňujú, aby platil výživné v tejto výške na obe mal. deti, ktoré považuje za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletých detí. Otec mal. detí je v súčasnosti už riadne zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom, pričom svoje predchádzajúce zamestnanie ukončil dohodou na základe jeho žiadosti, a to bez uvedenia dôvodu. Matka mal. detí svoju vyživovaciu povinnosť plní prevažne svojou osobnou starostlivosťou o mal. deti a z uvedeného dôvodu prechádza vyživovacia povinnosť vo väčšej miere na otca mal. detí. Vzhľadom na výšku určeného výživného má súd za to, že takto určené výživné bude mať v celom rozsahu spotrebný charakter. Súd uvádza, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov nakoľko každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.

Pokiaľ ide o návrh matky na zákaz styku mal. detí s otcom súd uvádza, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je zásadný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, je totiž opatrením krajného charakteru, a v danom prípade, ak sú vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi preukázane pozitívne, predovšetkým mal. D. má k otcovi dobrý vzťah a sám sa vyjadril, že má záujem s otcom stretávať sa častejšie, nie je daný dôvod, aby súd návrhu matky vyhovel. Čo sa týka mal. S. súd taktiež nevzhliadol dôvod na zákaz styku s otcom aj keď tento vzhľadom na nízky fyzický vek nedokáže vyjadriť svoj názor, avšak súd má za to, že bude v prospech mal. S. ak sa spolu s mal. D. budú stýkať s otcom v stanovený čas aj vzhľadom na silné puto medzi súrodencami a dôležitosť budovania a upevňovania citových väzieb mal. S. k otcovi, keďže je vo veku kedy ešte dokáže rýchlo zabúdať aj na blízke osoby. Je dôležité, aby mal. deti ako súrodenci budovali medzi sebou citové väzby, a to aj počas styku s otcom a prostredníctvom ich spoločných zážitkov. Je v záujme mal. detí, aby budovali rodinné zväzky aj s otcom a tak rozvíjali svoj vzťah ku každému z rodičov a prejavovali svoje city a túžby slobodne. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, pričom súd na strane mal. detí takúto nevyhnutnosť nevzhliadol aj vzhľadom na vyššie uvedené ako aj skutočnosť, že v súčasnosti sa styk otca s mal. deťmi realizuje v zmysle predbežného opatrenia, ktorý prebieha bez problémov, čo potvrdila aj matka mal. detí. Realizácia styku otca s mal. deťmi tak neohrozuje ich záujem, keďže tieto ani nenaznačili, že ich vzťahy by boli zhoršené a nevyjadrili ani len nechuť stretávať sa s otcom. Z vykonaného dokazovanie tak vyplýva, že v prejednávanej veci neexistuje rozpor medzi otcom a mal. deťmi.

Čo sa týka námietky matky, že v súčasnosti prebieha voči otcovi trestné konanie pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby, kde poškodeným má byť aj mal. D., súd uvádza, že platí zásada prezumpcie neviny. Na uvedené podozrenie vyplývajúce z prebiehajúceho trestného konania však súd z opatrnosti prihliadol pri určení rozsahu styku otca s mal. deťmi, keď tento súd vymedzil počas každého párneho víkendu bez prespatia u otca ako aj bez úpravy styku počas sviatkov a prázdnin.

Súd má za to, že je v záujem mal. detí, keď sa budú s otcom stretávať každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., a to tak, že otec si príde po mal. deti v stanovenom čase pred bydlisko matky a následne jej ich odovzdá. Otec aj mal. deti budú mať dostatočný priestor na trávenie spoločného času, a to takmer počas celých dvoch víkendov v mesiaci, kedy bude prežívanie spoločných chvíľ ako aj výchovný vplyv otca intenzívnejší z dôvodu styku v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich dní a víkend bude zároveň pre mal. detí a ich rodičov vnímaný ucelene.

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa položky 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva je výška súdneho poplatku 66 eur.

Pretože navrhovateľke bolo uznesením tunajšieho súdu č.k. - 21, zo dňa 17.07.2015 priznané oslobodenia od platenia súdnych poplatkov celkom, súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. vzhľadom na výsledok konania uložil odporcovi, aby na účet súdu zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 66 eur.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.