Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-429-2011.pdf
PDF · 76.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/429/2011
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: mal. I. H., nar. XX.XX.XXXX, M. F. XX, XXX XX U., zast. matkou E. H., nar. XX.XX.XXXX, M. F. XX, XXX XX U., proti povinnému: O. H., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX U., vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Soňa Majkútová, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, pre vymoženie výživného, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Soňa Majkútová, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, náhradu trov exekúcie v sume 1001,70 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. XXXX XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola súdna exekútorka JUDr. Soňa Majkútová, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. XP/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX pre vymoženie dlžného výživného v sume 100 eur a bežného výživného vo výške 100 eur mesačne od marca 2011 naďalej. Exekučné konanie sa začalo dňa 25.03.2011 doručením návrhu mal. oprávneného, zastúpeného zákonnou zástupkyňou, na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
Dňa 30.07.2015 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) a z dôvodu, že to navrhla oprávnená. Súdna exekútorka si podaním doručeným 04.11.2015 uplatnila trovy exekúcie v sume 1019,85 eur, úhradou ktorých žiadala zaviazať súd.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd rešpektujúc dispozičné právo oprávnenej - návrhu vyhovel a exekúciu voči povinnému v súlade s § 57 ods. l písm. c) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203, ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Uvedené ustanovenie predstavuje len výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. V zmysle ustálenej judikatúry sa pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. (rozsudok Najvyššieho súdu z 22.12.2004, sp.zn. 2M-Cdo 12/2004).
V danom prípade súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie skúmal predovšetkým správanie sa povinného, ktorý sa dostal do omeškania s plnením vyživovacej povinnosti voči oprávnenému a nakoľko vyživovaciu povinnosť začal plniť až po začatí exekúcie, súd mal za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Povinný si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť, na ktorú bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekúcie podľa § 16 ods. 2, § 5 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 5 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdna exekútorka v podnete na zastavenie exekúcie uviedla, že počas vykonávania exekúcie bola k obdobiu júl 2014 vymožená pohľadávka vo výške 4.100 eur, na základe prípisu od matky oprávneného zo dňa 10.07.2015, kde matka uviedla, že povinný v júli 2014 uhradil celé dlžné výživné a odvtedy platí výživné pravidelne. (Dlžné výživné 100 eur a bežné výživné 100 eur mesačne od marca 2011 do júla 2014 - za 41 mesiacov). Súdna exekútorka žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 1019,85 eur, trovy exekúcie vyčíslila ako odmenu v zmysle § 16 ods. 2 a § 5 vyhlášky, kde žiadala priznať 20 % z vymoženej sumy 4.100 eur, t.j. odmenu vo výške 820 eur a v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 24,45 eur a náhradu za hotové výdavky - ostatné vo výške 9,50 eur + 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov - ostatné v sume 165,90 eur.
Súd priznal súdnej exekútorke odmenu za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 16 ods. 2 a § 5 vyhlášky, v sume 820 eur (20 % zo sumy 4.100 eur) + 20 % DPH v sume 164 eur, čo predstavuje spolu sumu 984 eur.
V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 24,45 eur. Súd priznal súdnej exekútorke uplatnenú náhradu za poštovné vo výške 17,70 eur, nakoľko boli výdavky na poštovné v tejto sume riadne preukázané v spise súdnej exekútorky 11 doručenkami a nedoručenými obálkami, ktoré boli opatrené podacou pečiatkou pošty. Súd tak priznal súdnej exútorke náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 17,70 eur.
V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov - ostatné vo výške 9,50 eur, a to za súčinnosť bánk vo výške 0,70 eur, spisový obal vo výške 0,60 eur, obálky vo výške 2,20 eur a papier vo výške 6 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdnej exekútorky. Súd nepriznal súdnej exekútorke uplatnenú náhradu hotových výdavkov za spisový obal vo výške 0,60 eur, obálky vo výške 2,20 eur a ani papier vo výške 6 eur. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súd nepriznal súdnej exekútorke ani náhradu za súčinnosť bánk vo výške 0,70 eur, nakoľko v spise súdnej exekútorky sa nachádza faktúra za uvedené služby z mesiaca jún 2015 a súčinnosť v banke bola vykonaná v novembri 2015. Súd tak nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov
- ostatné.
Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 1001,70 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).