Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2610-2001.pdf
PDF · 75.53 KB
Case nature
Subarea
0Er/2610/2001
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: Roľnícke družstvo v Pavliciach, 919 42 Pavlice, IČO: 00227382, právne zastúpený: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, Kapitulská 5, Trnava, proti povinnému: Z. Z., D. XXXX/X, C., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad Hlohovec, nám. sv. Michala 5, o vymoženie uloženej povinnosti s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 47,69 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. k. Er/2610/01 - 7 zo dňa 19.12.2001, na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
V priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 02.02.2016 doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu podaných námietok povinného proti exekúcii zo dňa 20.01.2016, v ktorom povinný uviedol, že je nemajetný a z tohto dôvodu je potrebné predmetnú exekúciu zastaviť. Súdny exekútor oznámil súdu, že vykonanými šetreniami bola zistená nemajetnosť povinného a to: nie je vlastníkom nehnuteľností v SR, nie je vlastníkom motorového vozidla, povinný nepoberá dôchodkové, nemocenské ani úrazové dávky ani dávky v nezamestnanosti. Nemá účet a zrážky mu dokonca nedokázal strhávať ani Ústav na výkon trestu odňatia slobody. Súdny exekútor zároveň žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, ktoré si uplatnil nasledovne:
Súdny exekútor žiadal priznať pôvodnému súdnemu exekútorovi náhradu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (časová špecifikácia) za:
Spolu v trvaní 1 hodina 55 minút, čo predstavuje 2 začaté hodiny a celkovo sumu 13,28 Eur.
Súdny exekútor žiadal priznať pôvodnému súdnemu exekútorovi náhradu podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (paušálna náhrada) za:
Spolu 21 úkonov celkovo v sume 69,72 Eur.
Súdny exekútor žiadal priznať žiadal priznať pôvodnému súdnemu exekútorovi náhradu podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (hotové výdavky) za:
Poštovné celkovo v sume 8,16 Eur. Odmena za manipuláciu zo spismi v sume 3,32 Eur. Náhrada za stratu času za osobné doručovanie spolu v sume 7,92 Eur. ___________________________________________________________________________ Spolu 59,02 Eur s DPH
Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora vyjadril dňa 19.02.2016 tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, pretože povinný je mladý a v budúcnosti by sa mohol zamestnať alebo mať iný príjem alebo iný majetok.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe oznámenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného a z exekútorského spisu súdneho exekútora má súd za preukázané, že povinný nevlastní žiaden exekvovateľný majetok. Súd konštatuje, že exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia za účelom zisťovania majetku povinného a exekúcia je vedená od roku 2002. Súd sa stotožňuje sa s tvrdením súdneho exekútora, že ďalšie pokračovanie vo vykonávaní jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by bolo v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti exekučného konania, čím by dochádzalo k neúmernému a zbytočnému zvyšovaniu trov exekúcie. Tvrdenie oprávneného, že povinný by mohol nadobudnúť majetok v budúcnosti je v čisto hypotetickej rovine a nemožno nehospodárnu exekúciu predlžovať len na domnienke, že po tak dlhý čas neúspešne vedenej exekúcie by sa niekedy v budúcnosti mohol objaviť majetok povinného. Exekučný poriadok jednoznačne stanovuje zákonný predpoklad na zastavenie exekúcie z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, ktorá je bezpochyby preukázaná, čo nespochybnil ani oprávnený. Oprávnenému v budúcnosti nič nebráni, aby si v prípade nadobudnutia majetku povinným podal znovu návrh na vykonanie exekúcie proti nemu. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.4.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 cit. vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Na základe uvedeného súd po preskúmaní špecifikácie trov exekučného konania dospel k záveru, že súdny exekútor si časovú odmenu v rámci doteraz vzniknutých trov exekúcie vyčíslil správne, a preto sa mu súd priznal plnú sumu vo výške 13,28 Eur.
Čo sa týka odmeny podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky, túto si súdny exekútor vyúčtoval správne až na paušálnu odmenu za každé zisťovanie účtu povinného zaslaním 16 príkazov na začatie exekúcie bankám, pretože takýto postup sa súdu javí ako extrémne nehospodárny a nepomerne navyšujúci trovy exekúcie, pretože súdny exekútor mal k dispozícii možnosť zistenie účtu povinného prostredníctvom daňového úradu. Súd preto priznal v tejto časti paušálnu odmenu len za jeden príkaz na začatie exekúcie a celkovo za 6 úkonov exekučnej činnosti, to znamená 6 x 3,32 = 19,92 Eur.
Pri náhrade hotových výdavkov za poštovné vychádzal súd z pripojených doručeniek, preukazujúcich reálne doručovanie zásielok súdneho exekútora prostredníctvom pošty, ktoré boli súčasťou predloženého exekútorského spisu. Na základe toho priznal súd poštovné celkovo za 4 doručenky nachádzajúcich sa v spise, to znamená 3 x 1,30 = 3,90 Eur. Súd zároveň vychádzal z exekútorského spisu pri určovaní odmeny za stratu času, kedy mal preukázaná osobné doručovanie dvoch zásielok za čo súd priznal súdneho exekútorovi náhradu vo výške 2,64 Eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za manipuláciu zo spismi za požičanie spisu oprávnenej osobe, pretože súd v tomto prípade nevystupuje ako oprávnená osoba, nakoľko si nezapožičiava spis za účelom naplnenia svojich potrieb, ale z dôvodu preskúmania účelnosti a priznania vynaložených trov exekúcie pre súdneho exekútora.
Súd teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie celkovo vo výške 47,69 Eur s DPH.
V zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie a z tohto dôvodu súd zaviazal oprávneného na túto povinnosť.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.