Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/82/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Z. V., J.. XX. XX. XXXX, G. XXX XX S. X, zastúpený JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanej: S. Ž., V.. V., J.. XX. XX. XXXX, G. XXX XX Y. XX, zastúpená JUDr. Pavelom Čičmanecom, advokátom, Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, o vrátenie daru a vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 2.072,62 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej vrátenia daru, vypratania - vydania nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX k. ú. S. ako dom súpisného čísla X na parcele číslo XXX a parcely registra C a to parcely číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 490 m2, parcely číslo XXX

- záhrady vo výmere 966 m2, všetko v 1/2 podiele ako aj náhrady trov konania. Takéhoto rozhodnutia sa domáhal z toho dôvodu ako uviedol vo svojej žalobe a vo svojej výpovedi, že darovacou zmluvou uzavretou do notárskej zápisnice dňa 29. 10. 2010 pod spisovou značkou N 247/2010, Nz 40536/2010 na notárskom úrade JUDr. Valérie Zahojranovej daroval žalovanej - svojej sestre spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XXX k. ú. S. ako dom súpisného čísla X na parcele číslo XXX a parcely registra C a to parcele číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 490 m2, parcelu číslo XXX - záhrady vo výmere 966 m2 pod B2 v jednej polovici. V darovacej zmluve bola uzavretá aj dohoda o zriadení vecného bremena - užívanie nehnuteľností pre ich matku X. V., V.. S.. Pred uzavretím darovacej zmluvy žalovaná ubezpečovala žalobcu, že dom si môže opraviť, zrekonštruovať a naďalej v ňom bývať ako vo vlastnom. Do rekonštrukcie žalobca investoval finančné prostriedky a vykonal práce v hodnote 25.000 eur. Po rekonštrukcii rodinného domu mala matka účastníkov v dome vytvorené samostatné bývanie, avšak nedôvodné sťažnosti a výhrady voči žalobcovi viedli k tomu, že vzťahy žalobcu tak s matkou ako aj žalovanou sa zhoršili a matka sa z domu vysťahovala. Táto vyvolávala hádky, mala výhrady voči manželke žalobcu, tejto bezdôvodne nadávala a účelovo sa snažila vyvolávať konflikty. Po odsťahovaní sa matky z rodinného domu žalovaná sústavne a opakovane vyvolávala hádky a konflikty, svojím správaním narušila dobré vzťahy tak so žalobcom ako aj s jeho manželkou, ktorú urážala, nadávala jej počas neprítomnosti žalobcu, ktorý pracuje v zahraničí, prišla za manželkou žalobcu so svojím manželom, ktorý sa vyhrážal tým, že rozreže zámok na dome a dom zamkne. Asi dva mesiace pred vysťahovaním sa matky z domu žalovaná prišla za žalobcom domov, vyvolala ďalší konflikt a žalobcu, jeho manželku vyháňala z domu nadávajúc manželke žalobcu. Správanie sa žalovanej považuje za hrubý nevďak voči svojej osobe, členom jeho rodiny, porušovanie dobrých mravov, a preto opakovane vyzval žalovanú vrátiť nehnuteľnosti, ktoré jej daroval, alebo aby mu vyplatila finančné

prostriedky za vykonané práce na rekonštrukcii rodinného domu. Žalovaná však na výzvy reagovala negatívne, odmietla mu dar vrátiť. Vo svojej výpovedi uviedol, že k dohode o tom, že daruje žalovanej svoj podiel z predmetných nehnuteľností, došlo iba za prítomnosti žalobcu, žalovanej a tieto daroval z dôvodu, že sa chcel ženiť a bola obava, aby v prípade rozvodu s manželkou (ktorú nechcela tak matka žalobcu ako ani sestra žalobcu - žalovaná) nepripadli tejto nehnuteľnosti. Žalovaná v čase uzavretia darovacej zmluvy bývala v Topoľovke s tým, že po narodení dcéry I. začalo medzi manželkou žalobcu a žalovanou - jeho sestrou dochádzať k nezrovnalostiam z toho dôvodu, že sestra nesúhlasila, že si svoju manželku F. V. bral ako slobodnú matku. Potvrdil, že žalovaná súhlasila s vykonaním opráv, úprav tvrdiac, že žalovaná chcela, aby platil nájom. Ako ďalej dodal, nemôže povedať, že by sestra - žalovaná ho napadla s tým, že porušovanie dobrých mravov videl v tom, že keď sestra zavolal, táto sa ozvala, avšak mu nezavolala pri príležitosti narodením, mením a podobne, proste ako keby naňho celkove zabudla. Je síce pravdou, že nepozýval sestru teda žalovanú, aby ho prišla navštíviť.

Žalovaná žiadala žalobu žalobcu zamietnuť udávajúc, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, žalobcom opísané správanie žalovanej je účelové, zavádzajúce, nekorešpondujúce s výzvami na vrátenie daru. Dodala, že jej matka asi pol roka pred uzavretím darovacej zmluvy sa odsťahovala do podnájmu a teda v čase uzavretia darovacej zmluvy už v rodinnom dome nebývala s tým, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo nie z dôvodov uvádzaných žalobcom, ale z toho dôvodu, že mal dlhy, a keďže mali dôvodné obavy, aby sa jeho podiel nestal predmetom exekúcie, z toho dôvodu žalobcovi požičala peniaze a aby sa predišlo exekúcii, žalobca teda jej brat jej daroval svoj podiel z predmetných nehnuteľností. Jej matka, ktorá mala zriadené vecné bremeno, sa odsťahovala kvôli nezhodám s manželkou žalobcu. Konkrétne medzi ňou a žalobcom k nezrovnalostiam nedošlo s tým, že poprela tvrdenia žalobcu o tom, aby od neho žiadala nájom, aby tvrdila, že vymení zámok. Ona po uzavretí darovacej zmluvy v podstate do domu nechodila, a keďže žalobca pracuje v zahraničí, v podstate s ním ani neudržiavala žiadny kontakt. Do toho, čo robí žalobca na predmetných nehnuteľnostiach nezasahovala a už vôbec nie je pravdou, aby sa dostala do nejakého vážneho konfliktu s manželkou žalobcu.

Svedkyňa X. V. - matka účastníkov uviedla, že ona nemá žiadnu vedomosť o nejakých nezrovnalostiach medzi synom - žalobcom a dcérou - žalovanou, nebola ani svedkom nezrovnalostí medzi nimi s tým, že ona potom, čo určitú dobu bývala v dome, ktorý obýva žalobca spolu s rodinou, odišla po nezrovnalostiach, nezhodách medzi ňou a manželkou žalobcu, ktorá ju mala fyzicky napádať. Potvrdila, že v čase uzavretia darovacej zmluvy nebývala v dome, ktorý bol predmetom zmluvy, a vecné bremeno jej bývania v predmetnom rodinnom dome bolo dojednané vlastne v dôsledku poistky v tom slova zmysle, že ona dom stavala, a preto dcéra - žalovaná trvala na tom, aby mala právo doživotného bývania. Ona pri jednaniach ohľadne uzavretia darovacej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou nebola s tým, že keď prišla so žalovanou do rodinného domu, keďže manželka žalobcu volala, že prišli nejaké papiere, táto ich nechcela pustiť tým, že nevytiahla kľúč, a preto čakali, a keď manželka žalobcu zavolala tomuto, kľúč vytiahla, oni vošli dnu, avšak boli len na chodbe, zobrali papiere, ktoré boli pri elektromeri a odišli preč. Manželka žalobcu tam vlastne ani nebola.

Svedkyňa F. V. - manželka žalobcu uviedla, že žalovaná „oblbla“ žalobcu, keďže sa bála, že ho ona pripraví o dom, hoci to nie je pravdou udávajúc, že matka účastníkov odišla z domu, ktorý bol predmetom daru, na dvakrát s tým, že medzi matkou účastníkov X. V. a ňou dochádzalo k nezrovnalostiam. Vo svojej výpovedi uviedla, že nebola svedkom hádok medzi žalobcom a žalovanou, pretože žalovaná škaredo rozprávať nevie. Nemala vedomosť, aby nejaké nezrovnalosti medzi žalobcom a žalovanou riešila polícia. Došlo ku konfliktu avšak nie medzi žalovanou a ňou, ale medzi matkou účastníkov. Nedošlo ku konfliktu ani medzi svedkyňou F. V. a žalovanou. Keď prišla žalovaná s manželom a matkou účastníkov, ona s týmito nebola. Dvere otvorila po rozhovore s manželom, ktorý bol v tom čase v cudzine.

Svedkyňa O. P., ktorá ako uviedla, že žalobca je jej otčimom, uviedla, že sa na žalovanú hnevá, pretože pripravila otčima o dom využijúc jeho slabú chvíľku s tým, že nepamätá sa, aby došlo k nejakej hádke medzi žalobcom a žalovanou, a taktiež ako uviedla, nevie uviesť, že by došlo k hádke medzi jej matkou a žalovanou s tým, že žalovaná iba neustále hovorila jej matke - matke žalobcu, že ona tu bývať nebude, že chce otca okradnúť udávajúc, že tento nakoniec skončí na ulici.

Z darovacej zmluvy a dohody uzavretej o zriadení vecného bremena vyplýva, že táto bola uzavretá do notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Valérie Zahorjanovej dňa 29. 10. 2010, na

základe ktorej terajší žalobca terajšej žalovanej daroval nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby s tým, že súčasne bola uzavretá aj dohoda o zriadení vecného bremena v prospech X. V. v tom slova zmysle, že teraz žalovaná umožní svojej matke X. V. ako oprávnenej dokonca užívať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy v takom rozsahu, v akom ich v čase uzavretia darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena užíva.

Podľa § 630 darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému a týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho konaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho konania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky a podobne. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného.

V ustanovení § 132 OSP sa uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného hmotnoprávneho ako aj procesnoprávneho ustanovenia mal súd v danom prípade za to, že žaloba žalobcu je neopodstatnená, pretože neboli splnené hmotnoprávne podmienky vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, pretože pri hodnotení dôkazov v zmysle vyššie uvedeného procesnoprávneho ustanovenia žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, aby sa žalovaná alebo jej blízki príbuzní - manžel a podobne voči žalobcovi správali tak, že hrubo porušujú dobré mravy alebo že by ho nejakým spôsobom napádali. Totiž vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom resp. jeho manželkou a matkou žalobcu dochádzalo k vzájomným hádkam, nezrovnalostiam, ktoré nakoniec viedli k zhoršeniu vzájomných vzťahov aj medzi žalobcom a žalovanou. Toto zhoršenie sa v podstate prejavilo iba tým, ako to uviedol aj sám žalobca vo svojej výpovedi, že mu žalovaná pri príležitosti mením, narodením nevolala, nenavštevovala ho, avšak sám nepoprel, že ju ani nepozýval na návštevy. V tom v podstate, ako uviedol žalobca, videl hrubý nevďak resp. hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovanej. Podľa názoru súdu však táto skutočnosť v žiadnom prípade nie je hrubé porušenie dobrých mravov, a preto súdu nezostávalo nič iné, iba žalobu žalobcu pokiaľ sa týka vrátenia daru a vypratania nehnuteľností ako neopodstatnenú zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mala žalovaná úspech v celom rozsahu, a preto súd tejto priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátskej tarify). Predmetom konania je vrátenie daru, vypratanie nehnuteľností a v zmysle § 1 ods. 3 advokátskej tarify výpočtovým základom za rok 2015 je priemerná mesačná mzda s tým, že výpočtový základ za tento rok činil sumu 839 eur a za rok 2016 sumu 858 eur. Jedna trinástina z 839 eur predstavuje čiastku 64,53 eur a za rok 2016 čiastku 66 eur. Súd priznal žalovanej trovy konania za dva úkony po 64,53 eur - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) ako aj za písomné podanie vo veci samej na súd (§ 13a ods. 2 písm. c), ako aj za účasť na konaní pred súdom dňa 22. 12. 2015 a to v zmysle § 13a ods. 1 písm. d), ods. 4 jednu štvrtinu t. j. 16,13 eur, ako aj dvakrát za účasť na pojednávaní po 66 eur a to dňa 10. 03. 2016 ako aj 26. 05. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. d), teda celkove za úkony súd priznal žalovanej 277,19 eur spolu s režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a to za rok 2015 trikrát po 8,39 eur a za rok 2016 dvakrát po 8,58 eur teda spolu režijný paušál vo výške 42,33 eur. Okrem toho priznal náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 advokátskej tarify vo výške 1/60-tiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, kde za rok 2015 to predstavuje sumu 13,98 eur a to za deň 21. 08. 2015 za stratu pri ceste z Bratislavy do Vranova a späť, kde pri 455 km ide o 11 polhodín po 13,98 eur je strata 153,78 a podobne je to aj za deň 22. 12. 2015, kde ide podobne o sumu 153,78 s tým, že dňa 10. 03. 2016 strata času za každú

polhodinu pri ceste z Bratislavy do Vranova a späť za 11 polhodín po 14,30 eur je to suma 157,30 a dňa 26. 05. 2016 taktiež za 11 polhodín suma 157,30. Celkove náhrada za stratu času činila sumu 622,16 eur. Ďalej súd priznal cestovné výdavky zástupcovi žalovaného, ktoré predložil, listinné dôkazy pokiaľ sa týka uskutočnenia služobnej cesty motorovým vozidlom Volkswagen Passat evidenčného čísla G.- XXX-A. vychádzajúc jednak z ustanovenia § 16 ods. 4 advokátskej tarify ako aj § 1 ods. 1, ods. 2 písm. a), ako aj § 7 ods. 1 až 5, § 7 ods. 6 písm. a), b) zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách vychádzajúc pritom aj z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny číslo 632/2008, kde výška základnej sadzby za používanie osobného motorového vozidla od 01. 01. 2009 je 0,183 eur za jeden kilometer a súd v danom prípade priznal za cestu z Bratislavy do Vranova a späť (dvakrát 455 km = 910 km x 0,183 eur) a tak za jednu cestu tam a späť priznal cestovnú náhradu 166,53 eur, za účasť v dňoch 21. 08. 2015, 22. 12. 2015, 10. 03. 2016 ako aj 26. 05. 2016 teda spolu podľa § 7 ods. 2 zákona o cestovných náhradách čiastku 666,12. Súčasne priznal aj sumu náhrad za spotrebované pohonné látky podľa § 7 ods. 4 písm. c) zákona o cestovných náhradách pri preukázanej hodnote za jeden liter a to za deň 21. 08. 2015 náhradu vo výške 110,06, 22. 12. 2015 vo výške 116,94, 10. 03. 2016 vo výške 114 a 26. 05. 2016 vo výške 123,82 teda spolu 463,82 eur. Celková výška náhrady trov konania činila sumu 2.072,62 eur tak, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.