Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-377-2015.pdf
PDF · 91.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/377/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad A. XXX, zastúpená JUDr. Ivanou Starzykovou, advokátkou so sídlom M.R.Štefánika 14, Šurany a T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ivanom Drdošom, advokátom so sídlom Párovská 26, Nitra, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého Y. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou vo výške 140,- eur mesačne počnúc dňom 01.01.2016, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 01.01.2016 do 31.05.2016 činí sumu 700,- eur, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2015 domáhala, aby súd zveril maloletého Y. U., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 250 eur mesačne a styk otca s maloletým upraviť nežiadala. Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Býva so svojimi rodičmi v rodinnom dome. So synom sa bude sťahovať do vlastného bytu, ktorý rekonštruuje. Výdavky spojené s chodom domácností uhrádzajú jej rodičia, keď sa odsťahuje bude ich platiť sama. S otcom maloletého sa rozišla, lebo požíval alkoholické nápoje, bol agresívny a to neblaho pôsobilo aj na psychický, fyzický a sociálny vývin ich dieťaťa.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s otcom dieťaťa sa rozišla v decembri 2015, býva u svojich rodičov v rodinnom dome. V októbri 2015 kúpila byt, tento rekonštruuje. Po odchode od otca maloletého nebránila synovi v kontakte s otcom, keď otec dieťa alebo syn chcel mohli sa stretnúť. Synovi u otca vadilo, že otec na ňu a jej rodičov nadával alebo, že otec spí a nemá ho kto osprchovať. Stalo sa, že plakal do telefónu, že ho otec bije, nevidela žiadne známky po bití, podľa matky mu dal facku. To sa stávalo aj keď žili spolu a syn ho prebudil. Počas ich spolužitia sa stalo, že syn bol u susedy, ona bola v práci, a keď chcel ísť syn domov, nevedel sa dostať do bytu. Zatiaľ býva u svojej
matky, koncom marca sa sťahuje do bytu. Syn navštevuje Základnú školu vo U., do školy aj zo školy ho vozí ona alebo jej matka. Pracovnú dobu má dva dni služba, dva dni voľno, má 12 hodinovú službu, niekedy aj cez víkend. Jej príjem jej 700 eur netto. V byte, do ktorého sa sťahujú platí nájom 49 eur, elektrinu 25 eur, plyn 20 eur, hypotéku 167 eur. Platí synovi obedy v škole cca. 20 eur, školský klub 10 eur. Má zvýšené výdavky nakoľko syn je alergik, kupuje sirupy. Pýtala sa syna, či chce byť striedavo u otca a u nej, povedal, že nie. Odkedy nežijú s otcom maloletého tak sa otec so synom stretával nepravidelne. Syn za ním nechcel ísť. V čase keď odchádzala zo spoločnej domácnosti, otec maloletého jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, zo strachu podala oznámenie o priestupku. Matka v priebehu pojednávania uviedla, že jej príjem je 630 eur netto. Vyšší príjem má keď majú odmeny.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že to, že je alkoholik, psychopat a zle vplýva na výchovu dieťaťa nie je pravda. To, že syn búchal na dvere sa stalo raz, suseda, u ktorej bol je synova kamarátka, keď bola u nich spravil im palacinky. So synom sa chodil bicyklovať, hrávali futbal a volejbal. Všetko bolo v poriadku, kým nepovedal, že chce ísť k matke, bolo to preto, že sa sním chcel učiť. Vedel, že matka dieťaťa chce kúpiť byt, už asi rok im to nefungovalo, nežili spolu ako partneri, pred synom sa snažili nehádať. Družinárka mu viackrát povedala, že syn poobede spal na zložených stoličkách, pretože už ráno 5.45 hod. bol v škole. Zmenil zamestnanie kvôli tomu, že vedel, že matka nastupovala na nepretržitú prevádzku. On má pracovnú dobu od 7.00 hod. do 16 hod., takže o syna sa môže starať, vyvíjať sním aktivity sa učiť sa. Nie je pravdou, že by syna bil, keď zvýši hlas, tvrdí, že na neho kričí. U psychiatra nebol, chodil na vyšetrenia, lebo bol spavý, zistili mu vysoký krvný tlak. Otec v priebehu konania uviedol, že ukončil prácu v Matadore uplynutím doby určitej, ktorá bola na rok, potom zmluvu nepredĺži, nechcel aby syn zostával doma hodinu a pol sám.
Rodičia v priebehu konania uviedli, že sa ohľadne dieťaťa dohodli tak, že toto bude zverené matke, styk bude ponechaný na dohodu rodičov, ktorý si nastavili tak, že je to každý druhý víkend a tiež počas pracovného týždňa dva dni v čase keď má matka 12 hodinové pracovné zmeny. Ohľadne výšky výživného sa dohodnúť nevedeli.
Rodičia v konečnom návrhu uviedli, že žiadajú aby súd rozhodol tak, ako sa dohodli. Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že čo sa týka výšky výživného, toto navrhuje určiť od 01.01.2016 vo výške 140 eur mesačne, stým, že zameškané výživné povolí súd splácať v splátkach. Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje výživné vo výške 80 eur, stým, že zameškané výživné pospláca po 20 eur v splátkach.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že s poukazom na správu z Referátu poradensko- psychologických služieb navrhuje ohľadne zverenia a úpravy styku rozhodnúť v zmysle rodičovskej dohody, čo sa týka výživného, tak s poukazom na možnosti, schopnosti otca a odôvodnené potreby dieťaťa je primerané výživné 140 eur mesačne. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa, vyjadrenie otca k návrhu matky, pracovné hodnotenie otca, doklady k výdavkom otca, potvrdenie o príjme otca, zmluvu o úvere, rozpis mesačných nákladov matky na dieťa, dodatok k poistnej zmluve, potvrdenie o návšteve školy, ďalšie doklady k výdavkom, rozpis výdavkov na matku, správu zo psychologickej konzultácie, vymeriavací základ zo sociálnej poisťovne, a zistil tento skutkový stav:
Maloletý Y. U., nar. XX.XX.XXXX je žiakom 1. ročníka Základnej školy vo U.. Pochádza z mimomanželského vzťahu matky K. T., nar. XX.XX.XXXX a otca T. U., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletého dieťaťa spolu s maloletým žili v spoločnej domácnosti do decembra 2015. Matka sa s maloletým dieťaťom presťahovala k svojim rodičom do trojizbového rodinného domu, vlastní byt, do ktorého sa má sťahovať, keď ho zrekonštruuje. Rodičom na bývanie neprispieva. Matka je zamestnaná v Matadore, ako kontrolór, kde dosiahla za rok 2015 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 629,40 eur, za obdobie 01/2016-04/2016 vo výške 692,67 eur. Priemerný čistý mesačný príjem matky maloletého za posledných 12 mesiacov (05/2015-04/2016) predstavoval sumu vo výške 690,08 eura. Výdavky matky na maloleté dieťa pozostávajú najmä z výdavkov na stravovanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby a z výdavkov spojených s návštevou základnej školy. Okrem bežných výdavkov na dieťa ako sú výdavky na stravovanie, ošatenie, školské potreby a školské pomôcky, má matka zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého, ktorý je alergik. Matka uhrádza mesačne za lieky pre dieťa sumu 7 eur, na oblečenie v priemere 50 eur, na hygienické potreby 10 eur, za knihy a hračky
20 eur, životnú poistku 15,22 eur. Matka mesačne uhrádza školské stravovanie okolo 14 - 20 eur (0,95 eur za deň), za školský klub 10 eur mesačne. Na školské pomôcky vynaloží matka v priemere 10 eur mesačne, poplatok ZRPŠ je vo výške 20 eur ročne a príspevok do triedneho fondu 20 eur ročne. Matka vyčíslila výdavky na maloletého spolu vo výške 266,22 eur mesačne. Matka vlastní byt, platí hypotekárny úver vo výške 167 eur mesačne, ďalej matka platí mesačne nájomné 49,40 eura, elektrinu 25 eur, plyn 20 eurá, RTVS 4,64 eura mesačne. Za smetné 29,90 eur, poistenie nehnuteľnosti 33 eur, zákonné poistenie za motorové vozidlo 100,76 eur ročne.
Otec maloletého dieťaťa býva sám v byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Až do odsťahovania matky v decembri 2015 žili spolu v jednej domácnosti. Otec je zamestnaný vo firme ŠVEC a SPOL, s.r.o.. ako technológ TPV s pracovnou dobou od 7.00 hod do 15.00 hod., priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 01/2015-12/2015 bol vo výške 808,57 eur. Z rozpisu výdavkov otca vyplýva, že okrem bežných výdavkov na stravu, hygienu a ošatenie jeho mesačné náklady predstavujú 430,12 eur, mesačne uhrádza za rizikové a životné poistenie jeho aj maloletého 42 eur, splátku hypotekárneho úveru 178,88 eur, za užívanie bytu 140 eur, internet 13,24 eur, RTVS 6 eur, elektrina 30 eur, mobil 20 eur.
Rodičia maloletého dieťaťa dospeli v konaní ku čiastočnému konsenzu, keď sa dohodli na tom, že dieťa bude zverené matke a styk bude ponechaný na dohodu rodičov neobmedzený, nezhodli sa však na výške výživného, pričom matka žiada výživné vo výške 140 eur mesačne od 01.01.2016 a otec navrhol výživné vo výške 80 eur mesačne, zameškané výživné žiadal splácať po 20 eur mesačne.
Zo správy psychologickej konzultácie Referátu poradensko- psychologických služieb s maloletým a rodičmi, ktorý realizoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra dňa 20.05.2016 vyplýva, že citové väzby dieťaťa k otcovi a k matke majú narušenú rovnováhu, smerom preferencie kladného vzťahu k matke. Rodičom bolo podané poradenstvo o dôsledkoch absencie komunikácie medzi rodičmi a vplyve na osobnostný vývoj dieťaťa. Nutnosťou je telefonicky si overovať, čo sa stalo a to v prítomnosti dieťaťa, čím ukážu rodičovskú jednotu. Matka po konzultácii vyjadrila podporu návrhu, že počas jej 12 hod. zmien bude syn u otca, s týmto súhlasil aj klient. Rodičom bolo odporučené aby spoločne dieťaťu oznámili svoje rozhodnutie, ako bude kontakt prebiehať. Žiaden z nich nebude v citovej výhode a dieťaťu pomôžu prijať ich spoločné rozhodnutie. Obaja sa súhlasne vyjadrili aj s návrhom aj s prebranými podmienkami dobrého kontaktu.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. povinného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, od decembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, a preto tak, ako žiadali všetci účastníci konania zveril maloletého Y. do jej osobnej starostlivosti. Z výpovedí rodičov a zo správy z psychologickej konzultácie má súd zato, že vzájomná komunikácia medzi rodičmi je narušená. K narušeniu vzťahov medzi rodičmi, ako aj medzi otcom a maloletým dieťaťom došlo z dôvodu citového odcudzenia spôsobeného tým, že rodičia spolu dostatočne nekomunikovali, trávili spolu málo času, nakoľko v období spoločného života sa vyše roka nerozprávali. Rodičia sa prostredníctvom Referátu poradensko-psychologických služieb dohodli na úprave styku otca s maloletým, tak že syn 12 hod. zmien matky bude u otca, ktorý plne zabezpečí jeho starostlivosť. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 140 eur mesačne. Súd prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého, keď práve určenú sumu výživného považoval za primeranú na krytie nielen základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju maloletého. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý je vo výške 808,57 eura ako aj z príjmu matky, ktorý je 690,08 eura. Pri stanovení výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené výdavky oboch rodičov, ktoré slúžia na zabezpečovanie ich životných potrieb. Zo sumy, ktorú otec v priemere mesačne zarobí je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na dieťa výživným vo výške 140,- eur mesačne. Súdom stanovené výživné môže otec uhrádzať bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň pri zohľadnení jeho odôvodnených mesačných nákladov a výdavkov, jeho majetkových pomerov ako aj skutočnosti, že ďalšie vyživovacie povinnosti otec nemá. Matka je zamestnaná, jej pravidelný čistý mesačný príjem je priemerne vo výške 690,08 eura, okrem maloletého Y. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Suma určená súdom spolu s výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, je primeraná zabezpečovaniu základných životných potrieb maloletého dieťaťa, ako aj ostatných životných potrieb, ktoré zachovajú približne rovnakú životnú úroveň dieťaťa a ich rodičov. Keďže súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa počnúc dňom 01.01.2016, teda od mesiaca ako matka žiadala (mesiac nasledujúci po podaní návrhu), pričom otec na výživu maloletého dieťaťa od uvedeného obdobia nijakým spôsobom neprispel, vzniklo tak otcovi za obdobie od 01.01.2016 do 31.05.2016 zameškané výživné vo výške 700 eur (5 mesiacov x 140 eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne tak ako bežné výživné a to pod následkami straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.
Súd nerozhodoval o úprave styku s maloletými deťmi, nakoľko rodičia zhodne prehlásili, že sa na stretnutiach otca s maloletým vedia dohodnúť a styk upraviť nežiadali.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.