Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-454-2015.pdf
PDF · 82.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/454/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. O., K.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky S. Q., K.. XX.X.XXXX, I. O. B. S. K. T. Q. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Bajzovej č. 2, za účasti otca Y. O., K.. XX.X.XXXX, I. O. B. Z. K. T. W.Z. Y. XXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mení rozsudok Okresného súdu košice I sp. zn. 38C 120/2009 zo dňa 21.10.2010 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého Y. O.H., K.. X.X.XXXX, od 1.9.2015 do budúcna zo sumy 100 € mesačne na sumu 175 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému Y. za obdobie od 1.9.2015 do 31.5.2016 vo výške 675 € povoľuje otcovi splácať v splátkach po 200 € mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou následku straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého doručila Okresnému súdu Košice I dňa 28.8.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého Y. zo sumy 100 € na sumu 250 € mesačne od 1.9.2015 do budúcna.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky doručenom súdu 30.12.2015 s návrhom matky nesúhlasil, navrhoval zvýšiť výživné na maloletého z jeho strany na sumu 150 € mesačne od 1.9.2015 a vzniknutý dlh mu povoliť splácať v splátkach po 50 € mesačne.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 2.1.2016 doporučil zvýšiť výživné zo strany otca na maloletého primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého, s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca.
Okresný súd Košice I z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti uznesením sp. zn. 21P 133/2015 zo dňa 2.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2015 preniesol svoju príslušnosť na tunajší súd, ktorému vec následne postúpil dňa 25.11.2015.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému Y. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C 120/2009 zo dňa 21.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2010, ktorým rozsudkom pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností bolo rozhodnuté o zverení maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky, o určení výživného zo strany otca na dieťa v sume 100 € mesačne, pričom súd vychádzal zo zistení, že matka bola na rodičovskej dovolenke s maloletým a jej príjmom bol rodičovský príspevok, otec dieťaťa bol zamestnancom spoločnosti D. W..Y..R.., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 400 €; matka nevlastnila žiaden majetok s výnimkou bezpodielového spoluvlastníctva s otcom maloletého 2-izbového bytu, otec vlastnil okrem uvedeného záhradu a garzónku a bol ženatý, z manželstva mal vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej dcére U., K.. XX.X.XXXX. Matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemala.
Matka maloletého je zamestnankyňou spoločnosti U. Q., W..Y..R.. Q., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 724 €.
Matka spolu s maloletým býva v 2-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, v súvislosti s ktorým bývaním hradí mesačné náklady 212 €. Okrem maloletého Y. naďalej ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Okrem uvedeného 2-izbového bytu iný majetok nevlastní.
Otec maloletého je zamestnancom spoločnosti I. U..W.. V., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1.463 €. Naďalej okrem Y. má vyživovaciu povinnosť voči maloletej U., K.. XX.X.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P 2/2011 zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka dieťaťa bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima. Otec spolu s maloletou býva v podnájme v 2-izbovom byte v S., v súvislosti s ktorým hradí mesačné úhrady 360 €, ďalšie osoby s nimi v spoločnej domácnosti nebývajú. Otec je vlastníkom 1-izbového bytu v S., v súvislosti s ktorým doposiaľ spláca hypotekárny úver a v súvislosti s týmto bytom hradí mesačné náklady 130 €.
Maloletý Y. je žiakom 1. ročníka základnej školy, kde mu matka za obedy v školskej jedálni hradí okolo 21 € mesačne, za návštevu školského klubu 11 € mesačne, navštevuje krúžok futbalový, krúžok florbalu a počítačový, spolu za ktoré matka hradí úhrady 24 € mesačne, maloletý je alergikom, matka mu dopláca na liečivá v priemere 100 € ročne, nosí zubný strojček náklady s ktorým matka za obdobie od novembra 2015 do dňa pojednávania vo veci vyčíslila spolu na sumu 122 €, pričom s každou kontrolou súvisia výdavky za úpravy strojčeka, v škole je matkou hradený ročný poplatok ZRPŠ 25 €, príspevok do triedneho fondu 10 € 3-krát ročne, zároveň matkou sú hradené aj výdavky s aktivitami organizovanými školou a matka maloletému polročne uhrádza poplatok 9 €, ktorý súvisí s tým, že v rámci školského klubu deti navštevujú centrum voľného času, maloletému hradí i výdavky na MHD.
V priebehu konania vo veci rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 96 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej O.s.p./, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu, keďže dospel k záveru, že táto je v záujme maloletého a neprieči sa zákonu.
V prevyšujúcej časti súd konanie v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p., zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).