Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-31-2022.pdf
PDF · 115.7 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom X., P. XXXX/XX, v spore o zaplatenie 10.825,79 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.488,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 7.8.2019 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 38,34%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 10.825,79 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel zmluvu o splátkovom úvere so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., dňa 30.9.2016, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 15.000,- eur. Žalovaný mal úver splácať 96 mesačnými splátkami po 223,21 eur, avšak z dôvodu neuhrádzania splátok pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.7.2019. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 39Up/225/2022 zo dňa 14.3.2022, proti ktorému žalovaný podal odpor. Keďže žalobca navrhol pokračovať v konaní, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 10 ods. 3, resp. 14 ods. 3 Zák. č. 307/2016 Z. z. postúpil vec Okresnému súdu Poprad ako súdu príslušnému na prejednanie veci.
2. V podanom odpore žalovaný potvrdil, že dňa 30.09.2016 som uzatvoril s pôvodným veriteľom - postupcom - Všeobecnou úverovou bankou, a.s., zmluvu o spotrebiteľskom úvere a úver splácal podľa svojich finančných možnosti a schopností nepravidelne. Uviedol, že z úveru vo výške 15.000,- eur, ktorý vyčerpal v sume 14.850,- eur, uhradil splátky v celkovej výške 7.361,88 eur. Namietol, že postupca ako pôvodný veriteľ, nedostatočným spôsobom pred uzavretím zmluvy overil bonitu žalovaného, na základe čoho došlo k hrubému porušeniu povinností podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. , nakoľko veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou so zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, prijem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Poukázal na skutočnosť, že podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. ,,Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver." Poukázal teda na hrubé porušenie povinnosti pôvodného veriteľa - postupcu v zmysle ust. § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že nie je vôbec zrejmé akým spôsobom došlo zo strany postupcu k overeniu vtedajšieho príjmu žalovaného. Postupca zohľadnil na základe priložených listín príjmy žalovaného spätne za kalendárne mesiace jún, júl, august 2016, pričom pri spriemerovaní výšky príjmu zohľadnil aj jednorazovú ročnú odmenu v mesiaci jún 2016 vo výške cca. 660,- eur, ktorá výrazným spôsobom skreslila priemernú výšku jeho mesačného zárobku, avšak nijakým spôsobom nezohľadnil výšku príjmu v ďalších mesiacoch, minimálne spätne za posledný kalendárny rok a zároveň opomenul zohľadniť mzdu žalovaného za mesiac september 2016. Pôvodný veriteľ tak vychádzal pri posudzovaní schopnosti splácať predmetný úver z nesprávnych údajov a nesprávnej výšky mesačného príjmu. Postupca v procese overovania bonity nevyžadoval žiadne výpisy z účtov, pracovnú zmluvu, výplatné pásky ani iné doklady, ktoré by hodnoverným spôsobom preukázali vtedajšiu výšku príjmu žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že nebol pre postupcu klient nový a neznámy, ale v priebehu šiestich kalendárnych mesiacov išlo už o v poradí 4. spotrebiteľský úver, ktorý mu postupca poskytol, pričom niektorými úvermi refinancoval svoje ďalšie záväzky v iných bankách, kde z toho dôvodu došlo aj k uzatvoreniu Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 20.05.2016, ktorou refinancoval 2 spotrebiteľské úvery v celkovej výške 34.580,81 eur. Z toho dôvodu mal postupca venovať zvýšenú pozornosť overeniu samotnej bonity aj z dôvodu, že existovali reálne obavy z toho, že predmetný úver nebude schopný splácať vzhľadom na ďalšie existujúce záväzky ako aj na rizikové správanie na úverovom trhu, keďže už pred samotným poskytnutím úveru bol v omeškaní s niektorými splátkami pri pôvodných úveroch ako aj pri úveroch iných bánk, ktoré mu boli v tom roku poskytnuté. Všetky tieto údaje by mali byť zaevidované vo výpise z úverového registra. O tom, že žalovaný nespĺňal základné podmienky pre poskytnutie spotrebného úveru v rámci všeobecných smerníc a zákonných predpisov v oblasti bankového práva ako aj interných smerníc pôvodného veriteľa svedčí aj list priložený k žalobnému návrhu, obsahujúci komunikáciu medzi zamestnancami banky ohľadom konečného rozhodnutia o žiadosti o spotrebný úver, kde je uvedené, že úver nebol schválený v rámci osobnej úverovej linky, kde bankový systém žalovaného vyhodnotil ako rizikového klienta a úver bol systémom zamietnutý. Zároveň vo všetkých ostatných bankách v ktorých žalovaný žiadal o poskytnutie úveru boli žiadosti taktiež zamietnuté. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu z úverového registra, ktorým žalobca musí disponovať a ktorý k žalobe nepriložil. Postupca nedostatočne a iba formálne vyhodnotil a overil bonitu žalovaného, pričom nijakým spôsobom sa nezaoberal konkrétnymi okolnosťami a správaním žalovaného na úverovom trhu, nijakým spôsobom si neoveroval jeho úverovú históriu. Žalovaný nebol nový klient pôvodného veriteľa a bol to v poradí už 4. úver, ktorý mu bol poskytnutý postupcom v priebehu šiestich mesiacov. Ďalšie úvery mu boli poskytnuté Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako aj Prima bankou, a.s.. Celkovo mu bolo poskytnutých v období mesiacov január 2016 až august 2016 sedem ďalších spotrebiteľských úverov, pričom všetky boli refinancované, staré úvery novými, takže už len z tohto dôvodu mal pôvodný veriteľ vynaložiť maximálnu pozornosť v samotnom procese skúmania a overenia jeho bonity a schopnosti splácať úver. Nedostatočné overenie bonity preukazoval tiež tvrdením, že hneď po poskytnutí úveru sa dostal do omeškania so zaplatením už 1. splátky úveru s poukazom na žalobcom priložený výpis z úverového účtu. S poukazom na svoje tvrdenia má za to, že predmetný úver je nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to v dôsledku hrubého porušenia povinností zo strany veriteľa v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojitosti s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Navrhol žalobe vyhovieť do sumy 7.370,62 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom a uhradenými splátkami a vo zvyšku žalobu zamietnuť.
3. Žalobca nesúhlasil s obranou žalovaného, že pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru nepostupoval s riadnou odbornou starostlivosťou a že úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že príjem deklarovaný žalovaným bol overený a existujúce záväzky boli overené dopytom do úverového registra.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
5. Zo zmluvy o poskytnutá spotrebiteľského úveri Flexipôžička zo dňa 30.9.2016 súd zistil, že predmetnou zmluvou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 15.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou 96 pravidelných mesačných splátok po 223,21 eur. Úrok bol dohodnutý na výšku 7,90% ročne, RPMN bola určená na 8,46% a celkové náklady žalovaného ako dlžníka mali predstavovať sumu 5.411,76 eur. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 29.9.2016 súd zistil, že údaje o iných záväzkoch a ich výške a splácaní neboli vyplnené. Zo zoznamu dokladov k Flexipôžičke súd zistil, že okrem dvoch dokladov totožnosti žalovaný žiaden doklad k žiadosti o poskytnutie úveru nepredkladal. Právny predchodca žalobcu zisťoval výšku príjmu, nie však výšku výdavkov žalovaného. Prvá splátka úveru mala byť žalovaným uhradená k 25.10.2016.
6. Z pokusu o zmier zo dňa 5.6.2019 súd zistil, že k uvedenému dňu bol žalovaný v omeškaní s úhradou svojich splatných záväzkov vo výške 721,06 eur.
7. Z prehľadu splátok a poplatkov súd zisti, že žalovaný uhradil splátky v celkovej sume 7.361,88 eur. Už dňa 7.11.2016 bola žalovanému zaslaná upomienka z dôvodu neuhradenej prvej splátky úveru.
8. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 10.7.2019 súd zistil, že právny predchodca žalobcu k 10.7.2019 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu sumy 12.033,23 eur.
9. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok k 12.4.2021 pôvodný veriteľ - Všeobecná úverová banka, a. s., postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu.
10. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.5.2016 súd zistil, že uvedenou zmluvou Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 60.000,- eur s mesačnou splátkou vo výške 230,57 eur, pričom žalovaný mal uhradiť celkovo 360 splátok.
11. Zo zmluvy o úvere zo dňa 12.7.2013 súd zistil, že uvedenou zmluvou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. žalovanému poskytol úver vo výške 2.700,- eur a mesačnou splátkou 64,29 eur, pričom žalovaný mal uhradiť celkovo 42 splátok.
12. Z výplatných pások žalovaného súd zistil, že v mesiaci apríl 2016 činila čistá mzda žalovaného sumu 610,87 eur, v mesiaci máj 2016 sumu 786,25 eur, v mesiaci jún 2016 sumu 1.452,63 eur (z toho 950,- eur odmena) a v mesiaci júl 2016 sumu 786,24 eur. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 11.9.2015 súd zistil, že ako zamestnancovi Úradu pre verejné obstarávanie žalovaného bol priznaný funkčný plat vo výške 754,50 eur. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 18.8.2016 súd zistil, že ako zamestnancovi Úradu pre verejné obstarávanie žalovaného bol priznaný funkčný plat vo výške 1.043,- eur.
13. Z výpisu zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI) vypracovaného spoločnosťou CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. súd zistil, že za obdobie od decembra 2015 do septembra 2016 žalovaný celkovo 32-krát žiadal o poskytnutie úveru, pričom 18-krát bola jeho žiadosť odmietnutá. 12-krát žalovaný žiadosť o úver odvolal.
14. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
15. Podľa § 497 Zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.12.2016) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.12.2016) (ZoSÚ) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
19. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
21. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
22. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia nárokov na základe zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzavrel dňa 30.9.2016 právny predchodca žalobcu so žalovaným. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na žalobcu, v dôsledku čoho je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Na základe uzavretej úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebný úver vo výške 15.000,- eur, ktorý mal splácať v 96 mesačných splátkach. Predmetná úverová zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a nebolo preukázané, že by žalovaný ako fyzická osoba pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sa bez pochybností riadi zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
23. Žalovaný v rámci obrany proti žalobe namietal porušenie povinností právneho predchodcu žalobcu vyplývajúcich z ust. § 7 ods. 1 a ods. 2 ZoSÚ a tvrdil, že pôvodný veriteľ neskúmal dostatočným spôsobom jeho bonitu, v dôsledku čoho hrubým spôsobom porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia a v dôsledku porušenia týchto povinností sa s poukazom na § 11 ods. 2 cit. zákona úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ust. § 7 ods. 1 cit. zákona upravuje povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom je potrebné zohľadniť najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Právna úprava povinnosti veriteľa skúmať bonitu klienta vychádza zo Smernice EP a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá odporúčala členským štátom prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne, alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu, aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Podľa článku 8 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
24. Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca pred uzavretím úverovej zmluvy splnil všetky povinnosti vyplývajúce z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a to tým, že si vyžiadal údaje z úverového registra.
25. Podľa § 132 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
26. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 smernice 2008/48, t.j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej).Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Súd poukazuje na to, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal skúmanie bonity žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov. Žalobca súdu predložil výpis zo Spoločného registra bankových
informácií (SRBI) vypracovaného spoločnosťou CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. súd zistil, že za obdobie od decembra 2015 do septembra 2016 žalovaný celkovo 32-krát žiadal o poskytnutie úveru, pričom 18-krát bola jeho žiadosť odmietnutá. Súd konštatuje, že za týchto okolností je úplne paradoxné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ďalší úver. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby veriteľ skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov), čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Z predložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva, akým spôsobom skúmal právny predchodca žalobcu príjmy žalovaného, resp. ani výšku záväzkov a ostatné výdavky a takéto skúmanie súd považuje za nedostatočné. Nedostatočné skúmanie bonity súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z,) čo má za dôsledok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
27. Z dokladu predloženého samotným žalobcom nepochybne vyplýva, že žalovaný doposiaľ zaplatil z titulu predmetného úveru sumu 7.361,88 eur, a keďže žalovanému bol poskytnutý úver v skutočnej výške 14.850,- eur (suma 150,- eur bola započítaná na poplatok), rozdiel týchto súm predstavuje výšku 7.488,12 eur, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 7 dňovej lehoty na plnenie po zosplatnení úveru, keďže k tomuto dňu už bol žalovaný nepochybne v omeškaní s plnením svojho dlhu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vy zmysle zásady úspechu priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 38,34%. Úspech žalobcu v konaní predstavuje 69,17%, úspech žalovaného predstavuje 30,83%. Rozdiel v pomere úspechu predstavuje 38,34% v prospech žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.