Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cbi-411-2011.pdf
PDF · 132.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/411/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: K. U., U. XXXX/X, XXX 07 Zvolen, narodená XX.XX. XXXX právne zastúpenie: Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského2, Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanému: JUDr.Marek Letkovský, so sídlom správcovskej kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd pripúšťa zmenu petitu a to tak, že petit znie:
Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 7.834,97 EUR vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu 262 122 4591/1100 vo výške, v akej budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 7.834,97 EUR vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 333,58 EUR na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského2, Bratislava, IČO: 35 955 341 a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 22.9.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava určenia, že jeho pohľadávka, uplatnená prihláškou zo dňa 27.5.2011 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 3K95//2010, je nesporná a vymáhateľná. Ako dôvod uviedol, že vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011. Žalobca riadnym spôsobom do konkurzu Úpadcu prihlásil pohľadávku v celkovej sume 7.834,97 EUR, pričom prihláška obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky. Správca listom z 22.8.2011, bez individuálního skúmania, oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol žalovaný schopný preveriť evidenciu
pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou, pretože nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 kde uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.
1 Cbi 473/2011 -61
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, aplikovateľného aj na popretie pohľadávky žalobcu v tunajšom konaní, uvádza, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol." Aj napriek vyššie uvedeným názorom Ústavného súdu a Najvyššieho súdu si žalobca dovoľuje súdu predložiť právny základ vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi. Žalobcovi bola zo strany úpadcu vystavená zmenka. Zmenkové záväzky sú záväzky z listinného cenného papiera a teda skutočnosť, kto a akým spôsobom je zo zmenky zaviazaný, vyplýva zo samotnej zmenky. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení a vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť dlžníka (úpadcu) zaplatiť dlh zo zmenky. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení z 31.07.2012 sp. Zn. 4 Obo 21/2012 konštatoval, že „v z mysle ustanovenia čl. 1 § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavitelovi alebo k predošlom majiteľom, okrem ak majiteľ při nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Citovaným ustanovením zákona je zvýraznená abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov, platobný príkaz (pri cudzej zmenke), resp. Platobný sľub (při vlastnej zmenke) neudáva a ani nesmie udávať materiálny dôvod vzniku ynenkovej obligácie, tz.v. kauzu. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnost dlžníka zaplatiť zmenková sumu sú právne nezávislé od nákladného právního pomeru, majú samostatnú povahu a existenciu. Záväzok má v zásade povahu zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnost svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie.“ Takisto Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení IV. ÚS 383/2011-12 konštatuje, že í příslušných ustanovení zmenkového zákona vyplýva, že zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok určitých osob zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Zmenná ma vlasade povahu abstraktního a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Abstraktnosť zmenky spočíva vtom, že jej vznik sa viaže len na splnenie náležitostí určených právními predpismi, je teda úplne samostatná a oddelená od záväzkovo-právnych vzťahov. To platí aj v prípade, ak by zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu, nakoľko táto nemá k hlavnímu právnemu vzťahu povahu akcesorického záväzku. Abstraktnosť zmenky spočíva vtom, že jej vznik sa viaže len na splnenie náležitostí určených právními predpismi, je teda úplne samostatná a oddelená od záväzkovo-právnych vzťahov. To platí aj v prípade, ak by zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu, nakoľko táto nemá k hlavnímu právnemu vzťahu povahu akcesorického záväzku. Žalovaný tak v nadväznosti na spomenuté skutočnosti nebol oprávnený posudzovať právny vztah, z kterého zmenka vznikla. Po predložení zmenky žalobcom mal žalovaný pohľadávku žalobcu v rozsahu zmenkovej sumy v celej výške uznať, nakoľko zmenka je cenným papierom obligatórne abstraktným, a nie kauzálnym. Vo vzťahu k zmenke uplatnenej v konknr/e úpadcu tak nie ie relevantné, akým spôsobom k vystaveniu zmenky došlo (kauza), ale iba to, či zmenka spĺňa formálne náležitosti v zmysle zákona. Žalobca taktiež poukazuje na to, že žalovaný pohľadávku žalobcu zo zmenky poprel z dôvodu, že upadca vo svoiei evidencii neeviduje zmenkujko vydanú a nezaoberal sa formálními náležitosťami zmenky, teda základnými predpokladmi jej platnosti a ani platnost zmenky nenamietal a k popretiu zmenky z dôvodu jei formálnej neplatnosti v lehote na popretie pohľadávok nedošlo, tj. žalovaný považuje zmenku za platnú
a spĺňajúcu formálne náležitosti v zmvsle príslušných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že v prípade, že sa súd s argumentáciou žalobcu nestotožní a považuje za potrebné skúmať kauzu zmenky, dovoľuje si poukázať na skutočnosť, že žalobca bol v zmysle priložených dokumentov členom úpadcu s určitým členským podielom, ktorý predstavoval vložené finančné prostriedky žalobcu. Žalobca požiadal o zrušenie svojho členstva v úpadcovi, pričom o tomto zrušení rozhodlo predstavenstvo úpadcu rozhodnutím o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel žalobcu v súlade so stanovami úpadcu. Vzhľadom na skutočnosť, že: • zmenková suma zmenky uplatnenej v konkurze úpadcu, ktorá je zároveň predmetom tohto konania, a suma nároku na vyrovnací podiel uvedená v dokumentoch vydaných úpadcom (uvedených vyššie) je totožná, ako aj to, že • nárok na vyrovnací podiel vznikol v období, kedy bola žalobcovi vydaná aj zmenka, žalobca poukazuje na skutočnosť, že zmenka v tomto konkrétnom prípade je len platobným prostriedkom na vyplatenie vzniknutého vyrovnacieho podielu žalobcu po zániku jeho členstva v úpadcovi, t.j. kauzou zmenky je vyplatenie vzniknutého vyrovnacieho podielu člena v úpadcovi a iba v dôsledku nesprávneho výpočtu vyrovnacieho podielu zo strany 1 Cbi 473/2011 -63
družstva tak došlo k rozdielu medzi zmenkovou sumou a sumou nároku na vyrovnací podiel navrhovateľa (uvedené nižšie v ďalších odsekoch). V zmysle priložených stanov úpadcu (čl. 16) zaniklo členstvo žalobcu v úpadcovi a vznikol mu nárok na vyrovnací podiel, ktorý je určený podľa čl. 21 ods. 3 stanov úpadcu, v zmysle ktorého „výška vyrovnacieho podielu sa určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH". K výpočtu koeficientu AH dospejeme z čl. 11 ods. 11 podľa ktorého: „ koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právního predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov," a navrhovateľ poukazuje na to, že stanovy úpadcu obsahujú ustanovenie o uvedenom vzorci pre výpočet vyrovnacieho podielu, avšak neurčujú rozhodné účtovné obdobie, z ktorého je potrebné vychádzať pri výpočte (dosadzovaní hodnôt do vzorca). Preto je nevyhnutné postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný zákonník"). Navrhovateľ preto v tejto súvislosti poukazuje na § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Ustanovenie § 233 ods. 3 druhá časť vety Obchodného zákonníka hovorí,že, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo". Nakoľko stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné, je v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka nevyhnutné primerane vychádzať z ustanovenia § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na vyššie uvedené znenie Obchodného zákonníka žalobcovi tak vznikol nárok na vyrovnací podiel ako násobok členského vkladu vo výške 7.834,97 EUR a koeficientu AH ( 1,0966) = 8.587,12,02 EUR tj. v sume dokonca vyššej, jako je uvedená na zmenke v neprospech žalobcu. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 05. 2016 doručeným súdu 17.05. 2016 uviedol, že žalobca si v konkurze uplatnil pohľadávku v sume 7.834,97 EUR -právny dôvod zmenka vystavená 05.12.2010, ktorú správca neuznal, lebo takúto zmenku neeviduje v evidencii úpadcu. Ďalej uviedol: V zmysle čl. 10 Stanov úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „stanovy" v príslušnom gramatickom tvare) je členský podiel majetkovou účasťou člena v družstve a je tvorený základným členským vkladom a ďalším členským vkladom. Podľa č 1. 14 stanov členstvo zaniká: a) pisomnou dohodou. b) vystúpením,
c) vylúčením,
d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrt'ou fyzickej osoby,
h) zánikom právnickej osoby. Podľa čl. 21 stanov zánikom členstva vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý bude vyplatený do 30 dní od ukončenia členstva. V zmysle ods. 3 citovaného článku sa výška vyrovnacieho podielu určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH. Predstavenstvo úpadcu pred vyhlásením konkurzu vydávalo jednotlivým členom potvrdenia o zániku členstva a vzniku nároku na vyrovnací podiel, pričom tam uvedená suma vyrovnacieho podielu nezodpovedala správne určenému vyrovnaciemu podielu podľa citovaných ustanovení stanov úpadcu. Na pojednávaní dňa 22.01.2015 v konaní 9Cbi/1/2011 svedok, Ing. P. CSc, predseda predstavenstva úpadcu, ktorý bol predvolaný na návrh PZN uviedol, že koeficient AH bol určený na hodnotu 1,00 rozhodnutím predstavenstva. V kontexte toho poukazujem na výpoveď tohto svedka dňa 12.03.2014 pred Daňovým úradom Bratislava, kde na Otázku 2: yysveliť výpočet vlastnéhoo imania podľa aktuálnej hodnoty sa svedok vyjadril nasledovne: „K spôsobu výpočtu a k údajom, ktoré tvorili zákJad pre výpočet aktuálnej hodnoty vlastnéhoimania sa neviem vyjadriť, Uvedené informácie by mali mať osobyY.k P. a ing. N.- pôsobili v spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. ako analitici a Ing. U. bol riaditeľ ekonomického odboru CAPITAL INVEST, o.c.p., as." Koeficient AH je v zmysle čl. 11 ods. 11 predposledná veta stanov „tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním. definovaným podľa prislušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov." Je teda jednoznačné, že predstavenstvo úpadcu nedisponovalo oprávnením „určiť" hodnotu koeficientu AH, nakoľko tento vyplýval priamo z hospodárskych výsledkov úpadcu. V prípade, ak tak predstavenstvo konalo,konalo v rozpore so stanovami. Nedeliteľný fond = 331.939,19 EUR Vlastné imanie v roku 2011 = - 5.426.397 EUR 1 Cbi 473/2011 -63
Vlastné imanie v roku 2011 = - 5.426.397 EUR Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.926.451 EUR Z vyššie opísaného spôsobu výpočtu koeficientu AH je možné vypočítať koeficient AH pre tento prípad, čo je -0,3037 t.j. O EUR. Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.5.2016 sa vyjadril správca úpadcu. Okrem iného uviedol: že evidencia úpadcu obsahuje všetky vydané zmenky s presnými číslami a dátumom splatnosti, pričom takto vystavené zmenky končia približne v období apríl 2010. Uplatnená zmenka v evidencii úpadcu nie je, čo vzbudzuje podozrenie s akým zámerom bola vystavená. Mohlo ísť o účelové zvýhodnenie niektorých členov družstva, ktorých nárok na vyrovnávací podlieha hospodárskym výsledkom družstva. Činnosť úpadcu ako aj spriaznených spoločností je predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní ČVS: PPZ-284/NKA-PKJ-BA-2012 pre podozrenia z obohatenia neznámych subjektov. Je podozrivé, že v konkurze je prihlásených približne 2.000 veriteľov (ktorí boli členmi družstva) s celkovou sumou32,5 mil. EUR, pričom celkový počet členov družstva má byť 3.200 so súhrnom zverených finančných prostriedkov cca 24,6 mil. EUR (vrátane zmenkových vkladov vo výške necelých 5 mil. EUR). Ak aj by do sumy prihlásených pohľadávok nebola započítaná dubiózna pohľadávka veriteľa CI Holding, akciová spoločnosť v sume 10,5 mil. EUR, je suma súhrnu prihlásených pohľadávok vo výške 22 mil. EUR. To znamená, že približne 62,5% všetkých členov má prihlásené pohľadávky vo výške až 89,4% všetkých vkladov. Je taktiež zvláštne, že zmenky boli vystavené v období niekoľkých mesiacov okolo prelomu rokov 2010 a 2011, pričom samotný úpadca podal dňa 18.4.2011 žalobu proti SR zastúpenej Národnou bankou Slovenska (konanie sp.zn. 19C/56/2011), v ktorej opisuje zloženie finančných prostriedkov nasledovne: základné imanie družstva tvorené členskými vkladmi: 19.649.001,52 EUR, peňažné prostriedky prijaté úpadcom za krátkodobé zmenky: 1.797.145 EUR, peňažné prostriedky prijaté úpadcom za dlhodobé zmenky: 3.161.083 EUR. Sám úpadca tak evidoval zmenkové vklady len vo výške 4.598.228 EUR a zvyšok boli prostriedky v členských vkladoch. Pritom súhrn všetkých pohľadávok, v ktorých je uplatňovaným právnym dôvodom zmenka (bez ohľadu na dátum vystavenia) je v hodnote približne 17,42 mil. EUR.
Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, ak by bolo vedené samostatné zmenkové konanie voči úpadcovi, patrila by úpadcovi námietka (čiastočného) zániku kauzálnej pohľadávky, kedy by súd musel kauzu zmenky skúmať. Preto vo svetle uvedených nezrovnalostí, je potrebné skúmať kauzu zmenky i v
incidenčnom konaní. Výška sumy uvedenej na zmenke je naviazaná na (kauzu) skončenie členstva v družstve a tým súvisiaci nárok na vyrovnací podiel podľa dohody, preto je pochybnosť, či nárok na sumu uvedenú na zmenke existuje v celom rozsahu. Ďalšou námietkou žalovaného bol, že vzťah medzi navrhovateľom a úpadcom nemohol vzniknúť v čase vystavenia zmenky, nakoľko asi od začiatku mája 2010 úpadca už nebol oprávnený zhromažďovať finančné prostriedky od obyvateľstva. Preto tento vzťah musel existovať už skôr a to v čase vystavenia zmenky. Žalovaný zároveň vzniesol námietku nedobromyseľnosti majiteľa zmenky pri jej nadobudnutí v zmysle § 17 zmenkového a šekového zákona. Ďalej uviedol, že vo veci 2Cbi/5252011 sa dňa 21.03.2016 konalo pojednávanie, na ktorom ako svedok vypovedalaL. L., konateľka spoločnosti JURA audit, s.r.o., ktorá pre úpadcu vykonávala audit účtovnej závierky za rok 2009 (ďalej len „svedkyňa“) Z výpovede svedkyne vyplynulo, že pri overovaní majetkovej situácie úpadcu si vyžiadala podklady, ktoré jej nebolí poskytnuté tak, ako to požadovala (ani úpadca ani žiadna zo zainteresovaných spoločností, zväčša majetkovo prepojených s úpadcom, neboli schopné predložiť zmenky v hodnote približne 22 mil. EUR, ktoré mali byť hlavným finančným majetkom úpadcu); svedkyňa v súvislosti s tým vyjadrila pochybnosť, či predmetné zmenky vôbec existovali. Svoju činnosť pre úpadcu svedkyňa skončila tým, že ako audítor nemôže vydať záverečné stanovisko, pričom sa dohodla s úpadcom, že stanovisko bude môcť dať až po preverení reálnej hodnoty investícií. Svedkyňa vypovedala, že hodnota finančných investícii bola v účtovnej závierke úpadcu zaúčtovaná v plnej (pozn. správcu: t.j. v nominálnej) hodnote, ale že ich skutočná hodnota sa blížila nule. Na základe výpovede svedkyne bola dna 20.05.2016 vypracovaná nová účtovná závierka, ktorá rešpektovala otáznu hodnotu Investícií a tieto sú v nej zaúčtované tak, ako to uviedla svedkyňa v jej výpovedi. Z novej súvahy vyplýva, že už za rok 2009 mal úpadca správne vykázať stratu a prepad vlastného imania do zápornej hodnoty, avšak toto účelovo neurobil; z toho vyplývajúce
dôsledky a ďalšie súvisiace skutočnosti boli omámené orgánom činným v trestnom konaní, čo je však pre vedenie tohto konania irelevantné. Z novej súvahy vyplývajú nasledovné údaje: Nedeliteľný fond =331.939 EUR Vlastné imanie v roku 20 1 1 3 = -4.525.089 EUR Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 17.901.574 EUR 1 Cbi 473/2011 -64
Po dosadení týchto hodnôt do vzorca na výpočet koeficientu AH je výsledkom hodnota koeficient AH -0.2713. Hodnota vlastného imania sa už v budúcnosti nemôže dostať do kladných čísel, teda ani neskoršie nároky na vyrovnací podiel nemôžu byť kladné. Poukázal ďalej na výpoveď svedkyne Ing. L. L. v konaní 2 Cbi 525/2011.
Žalovaný preto žiadal návrh zamietnuť. Na pojednávanie vytýčenom na termín 26.5.2016 sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 26.5.2016 s tým, že súhlasil aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Žalobca požiadal o pripustenie zmeny petitu a súd uznesením pripustil zmenu petitu tak, že petit znie : ,,Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 7.834,97 EUR vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.“ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu 262 122 4591/1100 vo výške, v akej budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s návrhom, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.05.2011, sp. zn. 3K/95/2011, prihláškou pohľadávok, zmenkou na 7.834,97 EUR, súvahou, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu, potvrdením o zániku členstva a vznikom nároku na vyrovnávací podiel, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav veci: Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010 , zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011 a bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011 , súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Ustanovuje do funkcie správcu: Mgr. Marek Letkovský, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava .
Prihláškou pohľadávky doručenými súdu dňa 27.5.2011 a správcovi dňa 3.6.2011 si žalobca v konkurze uplatnil pohľadávku v sume 7.834,97 EUR, právny dôvod: zmenka vystavená 5.12.2010, o ktorej správca uviedol, že ju neuznal.
Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.8.2011 je zrejmé, že správca poprel pohľadávku z dôvodu, že: ,,vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala sporno, nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky .“ Z predloženej zmenky na 7.834,97EUR zo dňa 05.12. 2010 je zrejmé, že bola vystavená úpadcom pre žalobcu, bez protestu, na rad a nebola rubopisovaná. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29. 6. 2011 (ďalej len „ZKR“): Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. Podľa § 199 ods. 9 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“): Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. Podľa § 29 ods. 1, 6 ZKR pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Podľa § 31 ods. 1 ZK prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Podľa § 32 ods. 4 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
1 Cbi 473/2011 -65
Podľa § 32 ods. 6 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. V zmysle § 31 ods. 2 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov. Primárne súd skúmal, či v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 19.4.2011 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky u správcu bol deň 3.6.2011. Navrhovateľ prihlášku podal u správcu dňa 3.6.2011 a správca ju poprel dňa 22.8.2011. Súd uznesením zo dňa 30.05.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2011 predlžil na návrh Správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 30 dní. Súd uznesením zo dňa 13.7.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2011 predlžil na návrh Správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 20 dní z čoho vyplýva,že správcovi uplynula lehota na popretie pohľadávky 23.8.2011.Veriteľ si uplatnil svoje právo proti správcovi na súde žalobou podanou dňa 22.9.2011, čiže v lehote podľa § 32 ods. 6 ZKR .
Súd konštatuje, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty. Podľa § 32 ods. 1 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Podľa § 32 ods. 3,4 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. Podľa ustanovenia čl. I § 17 zákona č.191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podľa ustanovenia § 233 Obchodného zákona č.513 /1991 Zb.z. (1) Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. (2) Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. (3) Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. (4) Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. (5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.8.2011 je zrejmé, že správca poprel obe pohľadávky z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky. Z uvedeného dôvodu správca považoval pohľadávku za spornú.
1 Cbi 473/2011 -67
Súd považuje za potrebné uviesť, že ZKR v § 32 odseku uvádza, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 17 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí).
Keďže správca ako dôvod popretia uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky a preto považuje pohľadávku za spornú, nesplnil tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu. Popretie je nejasné vo formulácii, čo vlastne správca poprel, či právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku alebo poradie. Stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, keby i pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť pohľadávky. Údaj o evidencii v účtovníctve úpadcu môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - navrhovateľ uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§32 ZKR), ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené.
Popretie pohľadávky navrhovateľa správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, popretie by preto v zmysle § 32 ods. 4 ZKR nemalo byť účinné. Nie je preto zrejmé, prečo by mal incidenčný súd nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom vlastne urobil prejav k uznaniu pohľadávky navrhovateľa ako konkurzného veriteľa. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa takmer totožné účinky, ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené, bez ďalšieho návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Súd zároveň uvádza, že správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak ako súd) zistiť s ohľadom na predložené doklady (nielen v tomto konaní) oprávnenosť žalobcovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že abstraktnosť zmenky, ktorá je cenným papierom, a jej nezávislosť od kauzy vylučuje možnosť správcu popierať pohľadávku pre okolnosť spočívajúcu v kauze- t.j. pre spor týkajúci sa existencie pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. Podpisom zmenky dlžníkom (t.č. úpadca) odpadá akékoľvek dokazovanie vierohodnosti záväzku. Správca nepreukázal, že by úspešne akémukoľvek právnemu úkonu spojenému s vystavením zmenky odporoval. Správca by mohlo namietať nevykonateľnosť zmenky pre vady vyplývajúce zo zmenkového zákona, ale nemôže ju spochybniť pre hmotnoprávny dôvod pohľadávky. Správca vo svojom dodatočnom vyjadrení zo dňa 25.5.2016 namietol i vymáhateľnosť zmenky s poukazom na nedobromyselnosť žalobcu ako majiteľa zmenky pri jej nadobudnutí, avšak túto skutočnosť, t.j., že by žalobca konal vedome na škodu dlžníka, nepreukázal (ani vedomosť, ani konanie na škodu) a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiaden dôkaz. Zároveň súd považuje uvedený dôvod za neprípustné rozširovanie popieracích dôvodov, ktoré mali a mohli byť uplatnené v lehote na popieranie, nakoľko zmenka (zmenky a súčet ich hodnôt) bola predložená správcovi už pri podaní prihlášky. Taktiež správca informácie ohľadom účtovných dokladov (účtovné závierky, súvahy) mal možnosť získať v súčinnosti či už úpadcu alebo príslušných štátnych orgánov (daňový úrad napr.) skôr v rámci zisťovania majetku úpadcu. Súvaha predložená správcom s posledným vyjadrením k 31.12.2009 nie je nikým podpísaná, absentuje podpis osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva, osoby zodpovednej za zostavenie účtovnej závierky, prípadne osoby konajúcej za účtovnú jednotku. Taktiež absentuje dátum schválenia závierky, resp. nie je evidentné, že by bola predložená daňovému úradu. Takto predložený dôkaz, ktorý nespĺňa náležitosti v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (§ 17 a nasl.) a nie je
1 Cbi 473/2011 -68
overená audítorom, nemôže súd považovať za vierohodný dôkaz. Taktiež pochybnosť o tom, že súčet zmenkových vkladov nie je v súlade s prihlásenými pohľadávkami titulom vystavených zmeniek, možno prisúdiť práve tomu, že ostatné zmenky úpadca už nezaevidoval v účtovníctve, ale stále ich napriek vydaniu evidoval len v základnom imaní vo forme členských vkladov. S poukazom na uvedené, následne súhlasí súčet základného imania tvoreného členskými vkladmi (19,7 mil.) s peňažnými prostriedkami prijatými vo forme zmenky (skoro 5 mil) vo vzťahu k hodnote prihlásených pohľadávok titulom vystavenej zmenky vo výške 17,42 mil. EUR. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd akceptoval výšku trov konania tak ako ich žalobca vyčíslil v podaní zo dňa 27.5.2016 a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 333,58 EUR a to podľa ust. § 11ods.1 písm. a/, §13a písm.a/,c/ a d/ §16 ods.3 a §18 ods.3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a za štyri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd -obe v roku 2011 á 57 EUR,+ režijný paušál á 7,41 EUR, vyjadrenie vo veci samej a účasť na pojednávaní v roku 2016 á 66 EUR,+režijný paušál á 8,58 EUR, čo predstavuje celkom 277,98 EUR (bez DPH), tj. celkom 333,58 EUR vrátane DPH. Súd záverom poukazuje na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR v zmysle ktorého, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. To však nebráni tomu, aby súd o takomto nároku rozhodol a tento uznal, pokiaľ zistí jeho hmotnoprávny základ. Ak má byť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia z uspokojenia v konkurze niečo vylúčené, musí to najprv existovať, t.j. musí to súd priznať. Dôsledkom tohto zákonného ustanovenia je, že k uspokojeniu takejto pohľadávky (trov konania), či to už formou dobrovoľného uspokojenia (splnenia) alebo formou exekúcie môže dôjsť až po skončení konkurzu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.