Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-59-2021.pdf
PDF · 92.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s. Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému E. U., nar. 9. 5. XXXX, A. XXX, XXX XX Z. o zaplatenie 194,25 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 194,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 194,25 Eur od 3. 9. 2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a to na účet, ktorý je vedený vo VÚB banka , a.s. č. J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania na účet žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 16. 12. 2021 domáhal zaplatenia sumy 194,25 Eur s príslušenstvom na tom základe , že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste. Žalobca faktúrou za neoprávnený odber elektriny si vyúčtoval čiastku 194,25 Eur podľa faktúry č. 9211010280, splatnú dňa 2. 9. 2021. Žalovaný však predmetnú pohľadávku neuhradil. Žalobca si uplatnil svoj nárok v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, z ktorého vyplýva, že pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberá povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody , spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ustanoveným všeobecným záväzným predpisom, vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.
2. Žalovaný sa k predmetu veci nevyjadril, nakoľko sa nedostavil na pojednávanie, hoci mal doručenie vykázané riadne a včas.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 7. 2022 uviedol, že nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že odberné miesto bolo pri kontrole pripojené na elektrickú energiu, aj napriek tomu, že bolo pre nezaplatenie prvej splátky odpojené dňa 25. 5. 2021, čím došlo k svojvoľnému zapnutiu. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 16. 8. 2021. Z obsahu tohto protokolu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznal, že neoprávnene odoberal elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste a zároveň uznal správnosť skutkových okolností, týkajúcich sa zistenia neoprávneného odberu, jeho popisu a spôsob vykonania a zároveň vyhlásil, že zaplatí dlh tak, ako bude vyúčtovaný faktúrou za neoprávnený odber elektrickej energie. Žalovaný svojim podpisom zároveň
preukazuje aj tú skutočnosť, že na odbernom mieste v čase trvania neoprávneného odberu elektrickej energie sa zdržiaval a elektrickú energiu neoprávneným spôsobom odoberal. Pri výpočte faktúry za neoprávnený odber sa postupovalo v zmysle § 46 ods. 2 Zákona NR SR č. 251/2012 Z.z. o energetike. Denná spotreba bola vypočítaná podľa §1 ods. 6 písm. a) . Doba trvania neoprávneného odberu vychádza z § 1 ods. 4 platnej vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z. Doba trvania bola stanovená od 26. 5. 2021 do 16. 8. 2021 celkom 83 dní. Spotreba za 83 dní : NN =163 kWh. Výška škody tak bola stanovená na čiastku 28,25 Eur. Celková škoda sa rovná súčet jednotlivých položiek, vyúčtovaných podľa hore uvedených cenníkov a vyhlášky MH SR 292/2012 Z.z. za rok 2021, pri celkovej spotrebe 163 kWh = 28,25 Eur. Súčasťou takto vyčíslenej škody je zisťovací protokol vo výške 166,- Eur, pričom oprávnenosť jeho fakturácie sa opiera o ustanovenie § 1 ods. 7 vyhlášky 292/2012 Z.z. V zmysle predmetného ustanovenia sa vypočítaná škoda zvýši o náklady žalobcu, spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú náklady žalobcu na činnosť, služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu. V tomto prípade ide o administráciu zákazky v systéme MOO, kde je čiastková cena 4,- eur, riešenie OM „KOM“ NN - MOO v celkovej čiastke 147,- Eur a autodoprava osobná do 40 km vrátane, celková čiastka 15,- Eur. Spolu zisťovací poplatok 166,- Eur. Celkový počet škody za neoprávnený odber je 28,25 Eur + 166,- Eur.
4. Súd sa oboznámil s protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny No 313921 zo dňa 16. 8. 2021, s faktúrou č. 9211010280 na sumu 194,25 Eur so splatnosťou 2. 9. 2021 za neoprávnený odber, ktorú si vyúčtoval žalobca voči žalovanému, s listom žalobcu u žalovaného označeného ako neoprávnený odber zo dňa 16. 8. 2021, s pripojenými fotografiami, s upomienkou zo dňa 10. 9. 2021.
5. Podľa § 46 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení, platnom v rozhodnom čase, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberá povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, podľa § 95 ods. 1 písm. i).
6. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) hore citovaného zákona, neoprávneným odberom elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo pripojený do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke, alebo združenej dodávke elektriny, alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie elektriny, alebo bez iného právneho dôvodu , na základe ktorého vzniká právo zdieľať elektrinu, 3. zúčtovanie odchýlky alebo prevzatie zodpovednosti za odchylku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny.
7. Podľa § 39 ods. 13 hore citovaného zákona, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
8. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z. , škoda , spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny, určenej podľa odseku 4, cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
9. Podľa § 1 ods. 6 písm. a) vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z. , jedna spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1kV sa vypočíta tak, že ak je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použijem menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočnený z jednej alebo viacerých fáz.
10. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z. , k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Úroková sadzba ECB je od 16. 3. 2016 vo výške 0,00 %.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste, čo vyplýva jednak z vyjadrení žalobcu ako aj z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny No 313921 zo dňa 16. 8. 2021. Žalobca si uplatni nárok na náhradu škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že odberné miesto bolo pri kontrole pripojené na elektrickú energiu aj napriek tomu, že bolo pre nezaplatenie prvej splátky odpojené dňa 25. 5. 2021, čím došlo k svojvoľnému zapnutiu. Žalovaný podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 16. 8. 2021. Z tohto protokolu vyplýva, že žalovaný uznal, že neoprávnene odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste a zároveň uznal správnosť skutkových okolností, týkajúcich sa zistení neoprávneného odberu, jeho popisu a spôsobu vykonania a zároveň vyhlásil, že zaplatí svoj dlh tak, ako bude faktúrou za neoprávnený odber elektrickej energie. Žalovaný svojim podpisom súčasne potvrdil aj tú skutočnosť, že na odbernom mieste v čase trvania neoprávneného odberu elektrickej energie sa zdržiaval a elektrickú energiu neoprávneným spôsobom odoberal. Žalobca následne na to vystavil žalovanú faktúru č. 92111010280 na sumu 194,25 Eur, zo dňa 2. 9. 2021. Denná spotreba bola vypočítaná podľa § 1 ods. 6 písm. a) Vyhlášky MH SR č. 292/2012 a doba trvania bola stanovená 26. 5. 2021 do 16. 8. 2021, teda spolu za 83 dní. Spotreba za týchto 83 dní je teda 163 kWh. Celková výška škody tak bola vypočítaná v sume 28,25 Eur. K tejto čiastke si žalobca uplatnil aj sumu 166,- Eur, ako zisťovací poplatok, pričom oprávnenosť tejto fakturácie oprel o ustanovenie § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012, v zmysle ktorého sa vypočítaná škoda zvýšila o náklady žalobcu, spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu. Táto položka pozostáva jednak z administrácie zákazky v systéme MOO v čiastke 4,- Eur za práce vo fakturačnom systéme, vyhľadanie OM, zapísanie uložených údajov o neoprávnenom odbere, generovanie služobného príkazu na odpojení prípojky na OM a na kontrolu OM, ďalej čiastka 147,- Eur ako riešenie OM „KOM“ NN-MOO sa zistením miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie OM, vystavenie písomného dokladu - protokol o zistení NO, vystavenie fotodokumentácie neoprávneného odberu a vystavenie kalkulácie - výpočtu škody ,spôsobenej neoprávneným odberom. Ďalej táto čiastka pozostáva z osobnej autodopravy do 40 km vrátane v čiastke 15,- Eur. Žalovaný sa k predmetnej žalobe nevyjadril, žiadnym spôsobom nárok žalobcu nespochybnil. Na základe týchto skutočností súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celý uplatnený nárok 194,25 Eur. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením uvedenej sumy, súd ho zaviazal zaplatiť z tejto sumy úroky z omeškania a to od 3. 9. 2021 do zaplatenia, nakoľko uvedená čiastka sa stala splatnou podľa faktúry 2. 9. 2021 a od 3. 9. 2021 je teda žalovaný v omeškaní s úhradou čiastky 194,25 Eur. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 3. 9. 2021 do zaplatenia, nakoľko uvedená čiastka sa stala splatnou podľa faktúry dňa 2. 9. 2021 a od 3. 9. 2021 je teda žalovaný v omeškaní s úhradou čiastky 194,25 Eur. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5 %.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd I. inštancie rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).