Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka G.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., H. XXX/X, zastúpená JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom so sídlom Nitra, Jána Mrvu 22 a otec P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. XX/XX, zastúpený Advokátkou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948 o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -413 zo dňa 8. decembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú S. do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 80,- eur mesačne počnúc dňom 01.06.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Zročné výživné otca za čas od 01.06.2014 do 30.11.2015 v sume 590,- eur povolil súd otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. Súd upravil styk otca s maloletou Tamarou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou vždy v párnom týždni v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a to tak, že prvých 6 stretnutí prebehne za prítomnosti matky maloletého dieťaťa a nasledujúce stretnutia už budú prebiehať bez jej prítomnosti s tým, že otec si maloleté dieťa v mieste jeho bydliska v stanovenú hodinu prevezme a na tom istom mieste maloleté dieťa včas a riadne odovzdá a matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 25 ods. 1až 4 § 36 ods. 1, § 62 ods. 2, 4,5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 § 78 ods. 1, Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že maloletá S. pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti, udržiavali ale vzájomný vzťah. Matka spolu s maloletou navštevovali pravidelne otca v jeho domácnosti, počas tejto doby matka vybavovala otcovi účtovníctvo a otec trávil čas s maloletou. Matka od 3.5.2014, po tom čo sa vzťahy medzi rodičmi narušili, prestala otca s maloletou navštevovať. Matka s maloletou býva v byte u svojej matky, kde v spoločnej domácnosti s nimi býva aj jej plnoletý brat, ktorý je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Matka na bývanie prispieva sumou 50 eur mesačne, je spoluvlastníčkou rodinného domu spolu so svojou matkou, ktorý nadobudla dedením po svojom

otcovi. Na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti si brala úver, ktorý spláca po 160 eur mesačne. V súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a príspevok na dieťa vo výške 23,52 eura. Matka mala po smrti svojho otca príjem aj z pokračovania vykonávania jeho živnosti a od 400 do 500 eur mesačne do mája 2014. Keďže rodičia maloletej sa ale po rozchode nevedeli dohodnúť na pokračovaní v podnikaní v tejto oblasti (pohrebníctvo a pohrebné služby) prevádzka bola zatvorená. Považoval za preukázané, že maloletá S. nenavštevuje zatiaľ žiadne predškolské zariadenie, čas trávi doma so svojou matkou, kojená už nie je. Okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, základné životné potreby zvýšené výdavky maloletá nemá. Styk otca s maloletou je upravený predbežným opatrením nariadením uznesením Okresného súdu Nitra č.k. -14 zo dňa 28.7.2014. Otec z dôvodu výkonu práce v zahraničí, maloletú navštevuje sporadicky , naposledy dňa 20.9.2015, predtým 31.5.2015. Na strane pomerov otca zistil, že je vlastníkom v rodinného domu, na kúpu ktorého mu bol v roku 2007 poskytnutý hypotekárny úver vo výške 56.430 eura (1.700.000,- Sk), ktorý mesačne spláca po 389,09 eura. Náklady otca spojené s bývaním v predmetnej nehnuteľnosti činia mesačne sumu 55,74 eura za elektrinu, 15,10 eura za internet, koncesionárske poplatky 2,32 eura, štvrťročne 30 eur za vodu, drevo 1.200 eur ročne , za daň z nehnuteľnosti 24,22 eura a daň za psa 5 eur ročne. Otec si platí ročne svoju poistku vo výške 158,92 eura, poistku maloletej S. 20,02 eura mesačne a dcére O. vo výške 22,44 eura mesačne. Z predchádzajúceho manželstva otca, ktoré bolo rozvedené rozhodnutím Okresného súdu Partizánske č.k. -22 dňa 24.8.2004, pochádza dcéra O., nar. X.X.XXXX, ktorá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti svojej matke a otcovi dieťaťa bolo určené výživné 99,58 eura (3.000,-Sk). V súčasnej dobe sa toto dieťa nachádza v starostlivosti otca. Po dohode s bývalou manželkou otec na výživu dieťaťa, ktoré je v jeho starostlivosti neprispieva, avšak zabezpečuje jeho každodenné potreby. Matka tohto dieťaťa si plní vyživovaciu povinnosť voči O. tým, že jej kupuje veci bežnej potreby. O. navštevuje Strednú odbornú školu obchodu a služieb v S.. Otec podniká na základe živnostenského oprávnenia, za rok 2013 dosiahol celkové príjmy vo výške 116.187,31 eura a celkové výdavky 123.698,09 eura, čím vykázal stratu vo výške 7.510,78 eura. V roku 2014 dosiahol otec celkové príjmy 78.988,81 eura a výdavky 76.392,35 eura, čím dosiahol ročný zisk vo výške 2.596,44 eura. Okrem toho otec spláca veľké množstvo pôžičiek a úverov a to už od roku 2012 (pred narodením maloletého dieťaťa), ktoré riadne zdokladoval. Z dôvodu nedostatku príjmov zo živnosti sa otec zamestnal na dobu určitú a to od 18.5.2015 do 31.12.2015 v spoločnosti A. E. - svetelné reklamy s.r.o., kde dosiahol príjem za mesiac máj vo výške 128,01 eura a za mesiac jún 122,08 eura. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ nevedel otcovi z dôvodu nepredvídateľných udalostí prideliť prácu v plnej miere, bola mu vyplácaná suma vo výške 60% dohodnutej sumy a z tohto dôvodu aj bol ukončený pracovný pomer ku dňu 17.6.2015. Dňa 6.1.2015 otec uzatvoril zmluvu o dielo s objednávateľom firmou S.-SK s.r.o., na základe ktorej otec vykonáva podľa požiadaviek objednávateľa pomocné práce na stavbách v krajinách Európskej Únie. Otec takto vyfakturoval za doteraz vykonanú prácu od polovice januára do polovice marca 2015 vo výške 2.500 eur, ďalej v roku 2015 za mesiac august sumu 2.604 eur, za mesiac september 684 eur a za mesiac október 2.410 eur. Približne 200 eur mesačne bol príjem otca, ktorý dosahoval do konca mája 2015 z internetového obchodu, prostredníctvom ktorého predával sáčky do vysávačov. Otec na výživu maloletej S. prispieval od mesiaca júl 2014 po 50 eur mesačne (matke prišli dve platby v mesiaci august 2014). Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne, pretože rodičia maloletého dieťaťa nežili a ani nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka maloletej, na strany ktorej neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti tak, ako žiadali všetci účastníci konania. Zároveň súd určil otcovi výživné vo výške 80 eur mesačne, ktoré považoval primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej , ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Súd zohľadnil jednak príjem otca z podnikania v roku 2014 v sume 2.596,44 eura. V tomto smere nezohľadnil, že otec spláca množstvo úverov a pôžičiek, pretože otec podniká už od roku 1995, a mal by preto vedieť posúdiť a predvídať podnikateľské riziká a nesnažiť sa za každú cenu (vkladanie požičaných finančných prostriedkov) pokračovať v podnikaní, ktoré mu neprináša zisk. Pokiaľ by otec prijal v minulosti hocijakú prácu, bez ohľadu na jeho vzdelanie, mohol dosahovať aspoň minimálnu mzdu, z ktorej by bol schopný prispievať na maloletú S. aspoň sumou 80 eur mesačne, pričom by sa vyhol enormnému zadĺženiu, ktoré v konaní deklaroval. Ďalej zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Vzhľadom na to, že otec prispieval na dieťa od júla 2014 sumou 50 eur mesačne, súd určil zameškané výživné vo výške 590 eur (80 eur x 18 mesiacov = 1.440 eur - 850 eur), ktorú sumu mu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur podľa § 160 ods. 1 OSP. Pokiaľ išlo o úpravu styku otca s dieťaťom, súd upravil styk na každý druhý týždeň v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., pričom prvých 6 stretnutí určil za prítomnosti matky maloletého

dieťaťa, pretože otec v súčasnosti realizuje styk s maloletou sporadicky z dôvodu výkonu prác mimo územia Slovenskej republiky, a to iba raz za tri mesiace. Je preto podľa názoru súdu potrebné, aby si maloleté dieťa na svojho otca znovu zvyklo , pričom po uskutočnení týchto 6 stretnutí, bude kontakt otca s dieťaťom tak intenzívny, že maloletá dokáže so svojim otcom stráviť tri hodiny bez toho, že by vyžadovala prítomnosť matky. V prípade, ak otec bude chodiť za maloletou iba sporadicky približne štyri krát do roka, prebehne posledné stretnutie za prítomnosti matky až v čase, keď už bude dieťa staršie a s prihliadnutím k svojmu veku nebude mať problém stráviť so svojim otcom bez prítomnosti matky uvedený čas. Takúto úpravu styku súd prvého stupňa považoval za úpravu v súlade so záujmami maloletej pri zachovaní práva otca podieľať sa na jeho výchove. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom napadla v zákonnej lehote odvolaním matka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Matka nenamietla rozsah úpravy styku otca s dieťaťom, nesúhlasila však v tým, že súd otcovi umožnil styk s dieťaťom bez jej prítomnosti a to po tom, čo prebehne prvých 6 stretnutí. Dôvodila tým, že otec sa o maloletú dcéru nezaujíma, na stretnutie s maloletou chodí nepravidelne a možno povedať, že vôbec. Naposledy pred Vianocami, kedy maloletej doniesol niekoľko hračiek. Z toho dôvodu maloletá s otcom nechce byť, bojí sa ho a nemá k nemu vytvorený potrebný vzťah. Okrem toho dodala, že otcovi maloletej sa vyhrážajú jeho veritelia , a preto má matka strach o dcéru, keby sa s otcom stýkala bez jej prítomnosti. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Podľa názoru otca prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe takto vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý dôkladne vyhodnotil, na základe čoho vec aj správne právne posúdil. Otec odmietal tvrdenia matky, že sa ho maloletá bojí a nechce s ním tráviť čas. Je pravdou, že sa s maloletou stretáva nepravidelne, avšak toto je zapríčinené výlučne tým, že pracuje v zahraničí, na ktorú prácu je odkázaný a nemôže si dovoliť o ňu prísť. Posledné stretnutia s maloletou sa uskutočnili v dňoch 27.12.2015 a 28.02.2015. Tieto prebehli bez akýchkoľvek problémov a maloletá bola v prítomnosti otca spokojná a šťastná. Rovnako tak otec odmieta tvrdenia matky, že sa mu vyhrážajú veritelia, a preto má o maloletú strach. Podľa názoru otca ide len o ďalší výmysel matky, ktorým sa matka snaží vykresliť otca v zlom svetle. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom vecne správne a odvolanie matky nie je opodstatnené, preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a vo výroku o trovách konania potvrdil. Výroky o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, o určení výživného, nebolo napadnuté odvolaním, preto nadobudli právoplatnosť. Z odvolania matky vyplýva, že táto napadá odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletou, keď nesúhlasila s tým, aby sa styk realizoval bez jej prítomnosti. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané matkou v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť styk otca s maloletou S. realizovaný iba za prítomnosti matky. Odvolací súd poukazujúc na to, že otec v súčasnosti realizuje styk s maloletou sporadicky z dôvodu výkonu prác mimo územia Slovenskej republiky, a to podľa vyjadrenie otca naposledy v dňoch 27.12.2015 a 28.02.2016, t.j. odhadom raz za tri mesiace, je preto potrebné, aby si maloleté dieťa na svojho otca znovu zvyklo, pričom po uskutočnení prvých 6 stretnutí za prítomnosti matky, bude prvý styk v rozsahu 3 hodín bez prítomnosti matky realizovaný už v čase, kedy maloleté dieťa bude staršie a s prihliadnutím k svojmu veku nebude mať problém stráviť so svojim otcom bez prítomnosti matky uvedený čas. Aj odvolací súd považuje úpravu styku otca s maloletou v rozsahu 3 hodín v prvých 6 stretnutí za prítomnosti matky a následne bez prítomnosti matky v súlade so záujmami

maloletej pri zachovaní práva otca podieľať sa na jeho výchove. Z obsahu vykonaného dokazovania možno prijať záver, že otec prejavuje riadny záujem o výchovu dieťaťa, čo v prípade, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, je možné len prostredníctvom pravidelnej realizácie styku s maloletým synom. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa a súd na záujem dieťaťa je povinný vždy prihliadnuť pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností. Je treba zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom vyplýva, že otec má záujem stretávať s dcérou, avšak v súčasnosti z dôvodu výkonu prác mimo územia Slovenskej republiky je tento styk realizovaný sporadicky. Z dokazovania vykonaného v prvostupňovom konaní nevyplývajú žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo nevyhnuté upraviť styk otca s maloletou S. iba za prítomnosti matky, a ktoré by nasvedčovali tomu, že maloletá S. sa otca bojí, resp. že nechce byť s ním. Taktiež neboli preukázané tvrdenia matky v tom smere, že dieťaťu v prítomnosti otca hrozí od ďalších osôb nejaké nebezpečenstvo. Odvolací súd dodáva, že každé dieťa pre svoj zdravý psychický vývoj nesporne potrebuje mať kontakt s oboma rodičmi. V tomto prípade rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, preto otec má jedinú možnosť podieľať sa výchove maloletého dieťaťa prostredníctvom realizácie styku s dieťaťom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.