Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-9-2022.pdf
PDF · 88.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci oprávneného otca: MUDr. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX J., proti povinnej matke: Mgr. Z. Y., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. S. Y. XXX/XX, XXX XX L., v konaní o návrhu oprávneného otca na výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. S. Y. XXX/XX, XXX XX L., zastúpeného ustanoveným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o odvolaní oprávneného otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30Em/4/2018-130 zo dňa 04. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30Em/4/2018-130 zo dňa 04. apríla 2022 potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) konanie o návrhu otca (oprávneného) na výkon rozhodnutie, ktorý bol súdu doručený dňa 03.07.2018 zastavil (prvá veta výrokovej časti uznesenia). Súčasne rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (prvá veta výrokovej časti uznesenia). 2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 03.07.2018 sa oprávnený otec (ďalej len „otec“) domáhal, aby súd nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/182/2013-316 zo dňa 21.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/35/2017-390 zo dňa 26.07.2017. Súčasne otec žiadal, aby súd nariadil výkon rozhodnutia - výroku II. rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012 viažuceho sa k rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/7/2008-315 zo dňa 12.07.2011, ktorý sa stal vykonateľným dňa 17.03.2012 a ktorým bola matke uložená povinnosť, aby otca písomne informovala o maloletých deťoch jedenkrát za 2 mesiace. 3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že uznesením č. k. 30Em/4/2018-119 zo dňa 03.06.2021 nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012, právoplatného a vykonateľného dňa 17.03.2012. Výzvou zo dňa 22.07.2021 bola povinná matka (ďalej len „matka“) vyzvaná, aby dôkladne rešpektovala povinnosti vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia, teda, aby písomne informovala otca dieťaťa jedenkrát za 2 mesiace, vždy k poslednému dňu párneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o jeho školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a bez zbytočného odkladu telefonicky alebo mailom podala správu o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Súčasne bola matka poučená v súlade s ust. § 379 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) o následkoch neplnenia rozhodnutia súdu. Oznámením zo dňa 22.07.2021 bol otec oboznámený s tým, že matke maloletého dieťaťa bola zaslaná písomná výzva k podrobeniu sa súdnemu rozhodnutiu a bola poučená v súlade s ust. § 379 a nasl. CMP o následkoch neplnenia rozhodnutia súdu. Súčasne bol otec
vyzvaný, že v prípade, že matka nebude otca písomne informovať tak, ako je určené v rozhodnutí, nech uvedené otec oznámi súdu prvej inštancie. 4. V ďalšom citujúc ust. § 370 ods. 1, § 372, § 375, § 390 a § 391 CMP súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko od nariadenia výkonu rozhodnutia nebolo zo strany otca doručené súdu prvej inštancie žiadne oznámenie o tom, že by si matka neplnila svoju informačnú povinnosť vyplývajúcu jej z uvedeného rozhodnutia súdu, mal súd prvej inštancie za to, že matka uposlúchla jeho výzvu a podrobila sa súdnemu rozhodnutiu. Vzhľadom na to súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania podľa ust. § 390 písm. e) CMP, keďže matka si svoju informačnú povinnosť riadne plní, a teda z jej strany matky došlo k splneniu povinnosti. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 391 CMP v spojení s ust. § 52 CMP. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, čo do prvej vety jeho výrokovej časti, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec, ktorý žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie nepotvrdil. V úvode odvolania otec subjektívne opísal priebeh konania súdu prvej inštancie do času, kým uznesením č. k. 30Em/4/2018-119 zo dňa 03.06.2021 nariadil výkon rozhodnutia. V ďalšej časti odvolania otec vyjadril svoj nesúhlas so zastavením konania o výkon rozhodnutia, pričom tento nesúhlas odôvodňoval svojim presvedčením, že po zastavení výkonu rozhodnutia matka si po pár mesiacoch prestane opätovne plniť povinnosť uloženú jej dotknutým súdnym rozhodnutím. Otec namietal, že výkon rozhodnutia trval zatiaľ krátku dobu a táto skutočnosť neumožňuje prijať záver o tom, že matka osvedčila, že si bude zodpovedne plniť svoju povinnosť dobrovoľne bez hrozby zásahu súdu, najmä preto, že matka si svoju povinnosť niekoľko rokov či už úplne alebo čiastočne neplnila. Otec tiež poukazoval na to, že matka si neplní svoju povinnosť voči nemu, týkajúcu sa jeho stretávania sa s maloletým M. Y. za účasti psychológa v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina, keď sa s maloletým stretol naposledy v októbri 2020. Otec tak vyjadril svoju obavu, že bude musieť opätovne podávať návrh na výkon rozhodnutia. 7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca je z hľadiska značnej časti jeho obsahu bez relevancie k predmetu konania. Od nariadenia výkonu rozhodnutia bola v plnení svojej povinnosti dôsledná. Plnenie jej povinnosti bolo pre ňu v minulosti naozaj problematické, keďže mnohé informácie otec zneužíval a obracal proti samotným maloletým deťom a proti nej. Otcovi vôbec nejde o to, čo je obsahom správ, je to pre neho len ďalší nástroj, ako sledovať ju, ako aj jej aktivity. Prítomnosť maloletého M. na stretnutiach s otcom sa snaží zabezpečovať, avšak nie je príčinou, ak sa maloletý M. rozhodne stretnutia nezúčastniť. Jediným dôvodom na to je správanie sa otca, ktoré maloletého neláka. 8. V ďalšom podaní zo dňa 12.08.2022 otec reagoval na vyjadrenie matky k jeho odvolaniu, pričom v tomto podaní poukazoval na jeho obmedzenú telefonickú a sms komunikáciu s maloletým M. a nespoluprácu matky pri rozvíjaní tejto komunikácie. Súčasne poukázal na to, že matka mu pred dvoma mesiacmi prostredníctvom sms správy oznámila, že maloletý M. má zlomenú kosť v priehlavku. Keď sa maloletému pokúšal dovolať, tento jeho pokus ostal bezvýsledný. Otec v ďalšom popisoval situáciu ohľadom iného úrazu maloletého, keď mal tento vek štyri roky a matka ho o tejto skutočnosti neinformovala. Otec súčasne popisoval vzťah oboch jeho detí k jeho matke a komunikáciu z ich strany s ňou. Otec tiež citoval zo znaleckého posudku, ktorý bol podaný v konaní Okresného súdu Žilina vedenom pod spis. zn. 37P/182/2013. V ďalšej časti podania otec uviedol,, že jeho posledné stretnutie s maloletým M. sa udialo v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina dňa 30.06.2022, kedy maloletého videl opätovne po ôsmich mesiacoch a ktoré prebehlo bez akýchkoľvek rušivých momentov. Stretnutie trvalo 90 minút, keď maloletý toto ukončil tým, že už musí ísť, lebo ho čaká matka. Otec záverom vyjadril svoje presvedčenie, že matke nejde úprimne o dobré vzťahy otca s deťmi a jej snahou je naopak kontakty otca s deťmi obmedzovať na minimum. Zároveň sa otec ohradil voči tvrdeniam matky, že správy od nej zneužíva na jej sledovanie. 9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom (§ 2 ods. 1 a 2 CMP v spojení s § 372 a § 373 CMP a § 359 CSP), včas (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP a v spojení s § 2 ods. 1 CMP], preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa ust. § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nebol viazaný (§ 66 CMP) a rozhodol o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § § 385 ods. 1 CSP a contrario tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 10. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade
s ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 220 ods. 2 a § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 2 ods. 1 CMP v spojení § 387 ods. 2 CSP). 11. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky oprávneného formulované v podanom opravnom prostriedku. 12. Z obsahu odvolania otca, ako aj v jeho ďalšom podaní v rámci odvolacieho konania (§ 62 ods. 2 CMP), bolo možné identifikovať jediný odvolací dôvod, a to že otec považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné, keďže nariadený výkon rozhodnutia trval podľa jeho názoru len krátku dobu, ktorá nedáva záruku, že matka si bude povinnosť uloženú jej dotknutým vykonateľným rozhodnutím súdu aj po zastavení výkonu rozhodnutia naďalej dobrovoľne plniť. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 30Em/4/2018-119 zo dňa 03.06.2021 nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012, právoplatného a vykonateľného dňa 17.03.2012. Uvedeným rozhodnutím (vo výroku II.) bola matke (povinnej) uložená povinnosť informovať oprávneného ako otca maloletého M. Y. jedenkrát za dva mesiace, vždy k poslednému dňu párneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého, o jeho školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a bez zbytočného odkladu telefonicky alebo mailom podať správu o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. 14. Matke bola dňa 27.07.2021 doručená výzva súdu prvej inštancie podľa ust. § 379 ods. 2 CSP na dôkladné rešpektovanie povinnosti vyplývajúcej z dotknutého vykonateľného súdneho rozhodnutia. Dňa 12.08.2021 bolo otcovi doručené oznámenie súdu prvej inštancie o zaslaní zmienenej výzvy adresovanej matke a súčasne bol otec požiadaný, aby oznámil súdu prvej inštancie neplnenie povinnosti uloženej matke. Otec doposiaľ súdu neadresoval žiadne oznámenie, že by si matka povinnosť, vyplývajúcu z dotknutého súdneho rozhodnutia, po nariadení jeho výkonu neplnila. Otec takúto skutočnosť neuviedol ani v podaniach v rámci odvolacieho konania. 15. Podľa ust. § 390 písm. e) CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak došlo k splneniu povinnosti. Pri povinnosti, ktorá nemá jednorazový charakter, ale ide o opakujúcu sa povinnosť (ako v predmetnej veci), je na mieste, aby pre rozhodnutie súdu o zastavení konania podľa ust. § 390 písm. e) CMP bol naplnený predpoklad na dobrovoľné plnenie povinnosti aj v budúcnosti. Zákon nestanovuje žiadnu dobu, po ktorú má výkon rozhodnutia trvať, aby bolo možné konštatovať, že v budúcnosti bude uložená povinnosť vykonateľným súdnym rozhodnutím zo strany povinnej osoby plnená dobrovoľne, bez potreby nariadiť opakovane výkon rozhodnutia. V danom prípade od doručenia výzvy na plnenie predmetnej uloženej povinnosti (dňa 27.07.2021) do dňa napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení výkonu rozhodnutia (dňa 04.04.2022), resp. do dňa tohto rozhodnutia odvolacieho súdu (dňa 26.08.2022), nebolo oprávneným otcom oznámené a ani ním v jeho podaniach namietané, že by zo strany matky nebola plnená povinnosť, ktorá jej bola uložená dotknutým vykonateľným rozhodnutím. Odvolací súd mal tak za to, že matka si po nariadení výkonu rozhodnutia riadne a včas plní jej uloženú povinnosť, a to po celé obdobie po nariadení výkonu rozhodnutia, t. j. obdobie 8 mesiacov (ku dňu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie), resp. 13 mesiacov (ku dňu tohto rozhodnutia odvolacieho súdu). Vychádzajúc z tejto skutočnosť mal odvolací súd za to, že plnenie uloženej povinnosti matkou za dané obdobie dáva dostatočnú záruku toho, že matka si aj následne po zastavení výkonu rozhodnutia bude svoju povinnosť riadne a včas plniť. Podania otca v odvolacom konaní neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by boli uvedený záver spôsobilé spochybniť. Prevažný obsah podaní otca v odvolacom konaní nemá súvis s plnením dotknutej povinnosti matky, pričom sa týkal už aj toho času plnoletej dcéry M. Y. (nar. XX.XX.XXXX), ktorej osoby sa výkon rozhodnutia netýkal. Úroveň priamej komunikácie otca s maloletým M. (ktorá nie je súdne vynútiteľná) s prihliadnutím na vek maloletého (toho času 15 rokov) už závisí vo veľkej miere na vôli samotného maloletého. V súvislosti s touto komunikáciou matke nebola súdnym rozhodnutím uložená žiadna povinnosť. TO isté sa týka aj komunikácie maloletého s jeho starou matkou (matkou otca). Ani zjavne vážne narušené vzájomné osobné vzťahy matky a otca nie sú samy o sebe dôvodom spochybňujúcim budúce riadne a včasné plnenie si povinnosti, uloženej matke dotknutým súdnym rozhodnutím, v budúcnosti. Napokon aj pokiaľ ide o otcom spomínané osobné stretávanie sa s maloletým v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina prebieha, ako to sám otec potvrdil, naposledy dňa 30.06.2022. 16. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania otca, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak v meritórnej časti výroku o zastavení výkonu rozhodnutia, ako aj v závislej časti výroku o náhrade trov konania, ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP potvrdil. 17. Odvolací súd napokon rozhodol o trovách tohto odvolacieho konania s poukazom na ust.
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 391 a § 52 CMP tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. 18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP]. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).