Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-65-2016.pdf
PDF · 83.3 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/65/2016
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci navrhovateľky: P. D., F.. XX.XXX.XXX, T. G. J. XXX/XXX, Ľ., občan SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 666, proti odporcovi: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, v konaní o vydanie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 7. 3. 2007.
II. Obci Rakúsy, so sídlom Rakúsy 35, sa z a k a z u j e vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom 7. 3. 2007.
III. U k l a d á sa navrhovateľke podať návrh na začatie konania vo veci samej v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 11.5.2016 žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží zamestnávateľovi navrhovateľky nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky pre odporcu až do skončenia konania vo veci samej. Zároveň žiadala, aby súd uložil povinnosť odporcovi zdržať sa výkonu práva vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že ako spotrebiteľ uzatvorila dňa 7.3.2007 so spoločnosťou Poštová banka, a.s. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 2 655,51 eur. Navrhovateľka sa zaviazal v 60- tich mesačných splátkach po 72,83 eur vrátiť odporcovi istinu úveru s poplatkom za poskytnutý úver. 15.12.2010 Poštová banka, a.s. postúpila pohľadávku na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a 24.2.2011 táto spoločnosť postúpila túto pohľadávku odporcovi. Odporca sa domáha u zamestnávateľa navrhovateľky, ktorým je Obec Rakúsy, výkonu zrážok zo mzdy, a to na základe žiadosti o zrážky zo mzdy z 10.10.2013, ktorú doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa navrhovateľky. Svoju žiadosť odôvodnil existenciou dlhu navrhovateľky voči odporcovi zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 4 704,40 eur, zároveň zamestnávateľovi navrhovateľky predložil dohodu o zrážkach zo mzdy. Odporcom predložená dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a veriteľom, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskom vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej podmienky. Dôvody, pre ktoré navrhovateľka trvá na vydaní predbežného opatrenia sú tie, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje neprijateľnú za zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná, zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemala možnosť navrhovateľka odmietnuť, považuje za neplatné a má za to, že žiadny iný inštitút okrem predbežného opatrenia jej v danom prípade nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jej mzdy.
Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy malo dôjsť k zabezpečeniu záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere. Samotné zabezpečenie záväzku vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi bez toho, aby mal možnosť uzatvorenie takejto dohody odmietnuť. Týmto, na základe svojej neobmedzenej vôle, môže odporca vymáhať od navrhovateľky kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktorý neexistuje, prípadne plnenie, na ktoré nemá nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia navrhovateľku do pozície, kedy táto stráca právo disponovať so svojím príjmom bez akéhokoľvek platného právneho základu. Odporca už reálne predložil dohodu o zrážkach zo mzdy a žiadosť o výkon zrážok zamestnávateľovi navrhovateľky, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry navrhovateľky. Súdne konanie o určenie neplatnosti samotnej dohody o zrážkach zo mzdy bude trvať niekoľko mesiacov a možno rokov, počas ktorých bude zamestnávateľ navrhovateľky musieť, rešpektujúc tak uzavretú dohodu a § 551 ods. 2 OZ, vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky. Každým mesiacom sa tak môže odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatiť. Zamestnávateľ navrhovateľky nie je povinný skúmať platnosť, resp. neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, a už vôbec nie platnosť samotnej zmluvy, na základe ktorej došlo k zabezpečeniu záväzku navrhovateľky, a preto bez písomného súdneho príkazu pristúpi k výkonu pravidelných mesačných zrážok zo mzdy navrhovateľky. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka o.i. aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. O neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch.
V predmetnom prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 2 OZ, predmetná dohoda bola odporcom vopred predformulovaná, predložená navrhovateľke na podpis bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akejkoľvek jej úpravy zo strany navrhovateľky. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma stranami a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. Odporca si v tomto prípade v predformulovanom texte dohody navyše autoritatívne vymohol, že táto dohody o zrážkach zo mzdy je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Takéto konanie je v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy na ochranu práv spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti so Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Naliehavý právny záujem navrhovateľky je daný hlavne, tým, že napriek skutočnosti, že dlh, ktorý odporca eviduje voči navrhovateľke vychádza z nesprávneho právneho posúdenia samotnej zmluvy o úvere a jej obsahových náležitostí, zamestnávateľ navrhovateľky musí začať a pokračovať v zrážaní príslušnej sumy z jej mzdy až do zrazenia celkovej sumy vyžiadanej odporcom v jeho žiadosti na výkon zo mzdy navrhovateľky. Odporca tak môže každý mesiac disponovať značnou časťou príjmu navrhovateľky, čo spôsobuje výrazné obmedzenie navrhovateľky v zabezpečovaní základných potrieb jeho rodiny a spôsobuje jej značné finančné problémy, a to bez toho, aby mal odporca na zrážky platný právny nárok. Navyše, v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora Európskej únie je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmlúv vždy daný. Vo veci samej sa navrhovateľka bude domáhať určovacou žalobou určenia, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v súlade s § 551 OZ medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná.
Navrhovateľka súdu predložila kópiu Zmluvy o úvere zo 7.3.2007 a zároveň listinu, z ktorej vyplýva, že dňa 17.10.2013 bola odporcom predložená Obci Rakúsy dohoda o zrážkach zo mzdy. Z uvedenej listiny zároveň vyplýva, že odporca nadobudol pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere zo 7.3.2007 na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. a BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED z 15.12.2010 a následne v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a odporcom PRO CIVITAS, s.r.o., kde všetky práva boli postúpené na odporcu a odporca vstúpil do všetkých práv Poštovej banky, a.s. ako pôvodného veriteľa.
Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi konania len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Súd v tomto konaní rozhodol bez výsluchu účastníkov podľa § 75 ods. 6 O.s.p.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľky na vydaní rozhodnutia o návrhu na predbežné opatrenie. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. a súčasne, či navrhovateľka v návrhu osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Z listinných dôkazov, a to kópií zmluvy o úvere zo 7.3.2007, listu odporcu adresovanému Obecnému úradu Rakúsy z 10.10.2013 obsahujúcemu výzvu na realizáciu zrážok zo mzdy ako aj z potvrdenia Obce Rakúsy zo 14.4.2016 o realizácii zrážok zo mzdy navrhovateľky mal súd za to, že navrhovateľka predbežného opatrenia existenciu vzťahu medzi ňou a odporcom upraveného právom osvedčila, čím zároveň preukázala splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
Zároveň súd skúmal, či navrhovateľka tvrdeniami obsiahnutými v návrhu osvedčila, že prípadným nariadením predbežného opatrenia je možné v danom prípade dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom, teda či existuje potreba dočasného zabezpečenia jej práv a oprávnení vyplývajúcich z právnych úkonov realizovaných účastníkmi.
Predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
Súd sa zaoberal hlavne otázkou či navrhovateľke predbežného opatrenia hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, a teda je bezprostredne ohrozené nejaké jej právo. Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia je zrejmé, že o vydanie tohto predbežného opatrenia navrhovateľka žiada z dôvodu, že odporca už reálne prikročil k vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to na základe ňou napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Súd má za to, že navrhovateľka osvedčila reálnu hrozbu a to, že ak by sa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovelo mohli by byť vykonávané zrážky zo mzdy neoprávnene a to za predpokladu, ak by navrhovateľka mala úspech vo veci samej. Keďže účelom predbežného opatrenia sa má dosiahnuť, aby ohrozený účastník mohol spor začať alebo už v začatom spore nerušene uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že zdĺhavosť súdneho konania by mu znemožnila iný než akademický alebo nútene nerealizovateľný výsledok sporu, v naliehavých prípadoch môže taktiež zamedziť aj vzniku škody či inej ujmy, súd má za to, že navrhovateľka potrebnosť dočasnej úpravy pomerov dostatočne osvedčila práve s ohľadom na účel predbežného opatrenia. Takto nariadené predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania, teda vytvorí možnosti pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ktorého ochranu sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Týmto predbežným opatrením súd neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, avšak je toho názoru, že je žiaduce upraviť pomery účastníkov v snahe predísť budúcim súdnym sporom. Súd sa stotožňuje s návrhom navrhovateľky, že odporca do rozhodnutia vo veci samej neutrpí ujmu na rozdiel od navrhovateľky, kde vykonávanie zrážok zo mzdy spôsobuje navrhovateľke obmedzenia v uspokojovaní základných potrieb jej ako aj jej rodiny. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že súd uložil v zmysle § 76 ods. 2 O.s.p. povinnosť aj Obci Rakúsy ako zamestnávateľovi navrhovateľky, teda niekomu inému než účastníkovi konania, súd uvádza, že takto uloženú povinnosť považoval za spravodlivú, keďže na podklade predloženej dohody o zrážkach zo mzdy a výzvy na realizáciu týchto zrážok bude zamestnávateľ navrhovateľky povinný tieto zrážky zo mzdy vykonávať. Súd uvádza, že za zamestnávateľa navrhovateľky považoval samotnú Obec Rakúsy, a to v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Keďže ide o nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, súd uložil navrhovateľke, aby do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podala na súd návrh na začatie konania vo veci samej.
O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 145 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.