Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-145-2013.pdf
PDF · 80.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/145/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa P.. B.. A. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M.. N. XX, XXX XX F., proti odporkyni G. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX D., o určenie platnosti dohody zo dňa 27. 10. 2005, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/38/2012-35 zo dňa 25. 02. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 25. 02. 2013 návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 15. 05. 2012 domáhal, aby súd určil, že predmetná dohoda uzatvorená dňa 27. 10. 2005 medzi ním a odporkyňou je platný právny úkon. Návrh odôvodnil tým, že spolu s bývalým konateľom už nebohým P.. A. V. a odporkyňou uzatvorili dňa 27. 10. 2005 dohodu, z ktorej vyplývalo, že odporkyňa nadobudne obchodný podiel s podmienkou, že najneskôr do 5 dní odo dňa ako bude k tomu osobou oprávnenou vyzvaná, teda v danom prípade konateľom spoločnosti GAMART s.r.o. P.. B.. M. (navrhovateľom), sa odporkyňa zaväzuje na valnom zhromaždení spoločnosti s takýmto podielom obchodného prevodu podielu vysloviť svoj súhlas a zároveň sa zaviazala, že uvedený prevod bude bezodplatný. Odporkyňa neakceptovala predmetné dojednanie z dohody uzatvorenej zo dňa 27. 10. 2005 a naďalej si neoprávnene uplatňuje nárok na finančnú čiastku ako škodu a preto on (navrhovateľ) trvá na platnosti predmetnej dohody. V súvislosti so zamietnutím návrhu navrhovateľa okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že dohoda uzatvorená dňa 27. 10. 2005 medzi ním a odporkyňou je platným právnym úkonom. Ide teda o určovaciu žalobu, kde podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vzniká navrhovateľovi povinnosť preukázať, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Preto sa okresný súd primárne zaoberal skúmaním existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem zo strany navrhovateľa nebol preukázaný. V tejto súvislosti uviedol, že „zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že by na podanej žalobe mal naliehavý právny záujem v tom zmysle, že podľa názoru súdu sa javí, že dohoda zo dňa 27. 10. 2005, ktorej určenia platnosti sa dovoláva v tomto konaní má všetky znaky zmluvy o budúcej zmluve s tým, že platná zmluva o budúcej zmluve zakladá právo jednému alebo viacerým jej účastníkom domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy aj súdnou cestou formou podania žaloby na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím, pričom v prípade
pochybnosti ohľadne platnosti predmetnej zmluvy o budúcej zmluve by si súd túto otázku vyriešil ako prejudiciálnu v rámci tohto konania. Zároveň bez ohľadu nato, či dôjde alebo nedôjde k podaniu žaloby na nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím, nie je dotknuté právo na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku neuzavretia konečnej zmluvy. Súd je toho názoru, že navrhovateľ sa mohol domáhať svojich nárokov formou podania návrhu na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím, resp. žalobou na náhradu škody s tým, že takéto žaloby by v podstate boli žalobou na plnenie.“ Vychádzajúc z uvedeného dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a preto jeho návrh zamietol. Zároveň (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu České republiky sp. zn. 3Cdon/l 338/96) uviedol, že „keďže zamietol určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, bolo vylúčené, aby súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky a z týchto dôvodov ani nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované účastníkmi.“ V odôvodnení rozhodnutia o trovách konania okresný súd uviedol, že odporkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná a v zásade jej podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže si však žiadne trovy konanie neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej nejaké trovy konania vznikli, rozhodol, že jej právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolania uviedol, že v konaní „nemal možnosť pred súdom uviesť konkrétne dôkazy, ako aj predložiť návrh svedkov.“ Súd skúmal otázku naliehavosti jeho právneho záujmu bez jeho prítomnosti, bez prítomnosti jeho svedkov a teda konštatovať názor, že z jeho strany nebol preukázaný naliehavý právny záujem „je nedôvodné, ak mu súd neumožnil účasť na pojednávaní tieto skutočnosti dokladovať.“ Ďalej poukázal na to, okresný súd „na strane 3 napadnutého rozsudku konštatuje“, že mu „bola zásielka doručovaná dňa 13. 02. 2013. Predmetné pojednávanie sa však malo konať už dňa 25. 02. 2013, teda neboli naplnené zákonné podmienky na doručovanie.“ Okresný súd „neuvádza zásadnú skutočnosť“, že „zaslal na príslušný súd ospravedlnenie z pojednávania a to z dôvodu, že pozvánku na pojednávanie si vyzdvihol 25. 02. 2013 o 17,30 hod. a samotné pojednávanie sa konalo 25. 02. 2013 o 8,30 hod.“ Nesúhlasil ani s konštatovaním okresného súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku, že zásielka (predvolanie na pojednávanie - poznámka odvolacieho súdu) mu bola opätovne doručovaná dňa 13. 02. 2013. V závere odôvodnenia odvolania uviedol, že „v predmetnom uznesení uvedené skutočnosti žalovanej sú nepravdivé, účelové a v prípade pojednávania budú tieto nepravdivé informácie z jeho strany vyvrátené.“
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa stručne konštatovala, že s rozhodnutím okresného súdu sa plne stotožňuje.
Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) sa v stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty navrhovateľa uvedené v odvolaní.
V prvom rade odvolací súd konštatuje, že v konaní pred prvostupňovým súdom nedošlo z jeho strany k znemožneniu navrhovateľovi uviesť konkrétne dôkazy a označiť svedkov a ani nedošlo k znemožneniu účasti navrhovateľa na pojednávaní (ako to tvrdí navrhovateľ v odvolaní). Z obsahu spisu vyplýva, že zákonná sudkyňa vytýčila pojednávanie vo veci na deň 25. 02. 2013 ešte dňa 14. 01. 2013, s tým, že na pojednávanie predvolala navrhovateľa i odporkyňu (č.l. 27 spisu). Navrhovateľa predvolala z adresy, ktorú uviedol v návrhu (t.j. M.. N. XX, XXX XX F.). Zásielka, ktorou bolo navrhovateľovi doručované (do vlastných rúk) uvedené predvolanie na pojednávanie sa prvostupňovému súdu vrátila ako nedoručená dňa 12. 02. 2013, s poznámkou doručovacej pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. I napriek tomu, že z poslednej vety ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že „ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel“, teda, že v tomto prípade vznikla zákonná fikcia, že navrhovateľovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené, prvostupňový súd vykonal dňa 13. 02. 2013 opakované doručenie predvolania navrhovateľa na pojednávanie (viď písomný pokyn na č.l. 27a spisu). Zo záznamu pošty na doručenke (pripojenej k č.l. 25 spisu) vyplýva, že toto (opakované) predvolanie na pojednávanie na deň 25. 02. 2013 mu bolo poštou neúspešne doručované dňa 18. 02. 2013 a keďže i opakované doručovanie dňa 19. 02. 2013 bolo neúspešné, zásielka bola uvedeného dňa (19. 02. 2013) uložená na pošte, o čom bol navrhovateľ poštou upovedomený. Zásielku si prevzal až dňa 25. 02. 2013, teda až v deň pojednávania. Keďže navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepreukázal a dokonca ani netvrdil, že by sa v dobe prvého doručovania predvolania na pojednávanie (t.j. v dobe od 18. 1. 2013 do 08. 02. 2013) nezdržiaval v mieste doručovania predvolania, teda v meste F., podľa vyššie uvedenej zákonnej fikcie možno konštatovať, že predmetné predvolanie na pojednávanie sa považuje za doručené dňom 12. 02. 2013 a to bez ohľadu na to, že opakované predvolanie na pojednávanie mu bolo reálne doručené až dňa 25. 02. 2013. Z uvedeného dôvodu preto zo strany okresného súdu nedošlo k procesnému pochybeniu, ak za uvedeného skutkového a právneho stavu dňa 25. 02. 2013 konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa. V konečnom dôsledku, navrhovateľ ako účastník, ktorý sám inicioval konanie, mal dostatočné možnosti a časový priestor na to, aby označil konkrétne dôkazy a navrhovaných svedkov.
Odhliadnuc od toho, vzhľadom na navrhovateľom uplatňovaný určovací petit žaloby, žiadne potenciálne dôkazy a teda ani eventuálny výsluch svedkov by neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie, ako zamietnutie jeho návrhu (žaloby) z dôvodu, že na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, pretože požadovaným určením by sa jeho právne postavenie žiadnym spôsobom nezmenilo, a ak by mal záujem o realizáciu predmetnej dohody, muselo by (vzhľadom na jednoznačné negatívne stanovisko odporkyne) dôjsť k ďalšiemu konaniu, kde by (ako správne konštatoval okresný súd) bolo nutné prejudiciálne riešiť i otázku platnosti predmetnej dohody zo dňa 27. 10. 2005. Z toho je zrejmé, že na strane navrhovateľa objektívne neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom tento právny záver nemohol byť v tomto konaní ovplyvnený žiadnym dôkazným prostriedkom, resp. z neho získaným dôkazom.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Do doby rozhodnutia odvolacieho súdu však nepodala návrh na rozhodnutie o trovách konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a keďže existenciu jej trov odvolacieho konania nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (§ 151 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.