Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-2-2016.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/297/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J.: O., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - M. práce sociálnych vecí a rodiny v D., deti rodičov - matky: O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. XX, D., prechodne bytom W. č. 5, D., zastúpená splnomocneným zástupcom: K.. U. I., bytom K. č. XX, D. a otca: W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. - A., adresa na doručovanie súdnych písomností Ľ. U. č. 2, D., v konaní o návrhu o zmenu zverenia a zákaz styku, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou O. J., nar. XX.XX.XXXX a maloletým I. J., nar. XX.XX.XXXX bez obmedzenia na základe predchádzajúcej dohody s matkou.
Týmto s a m e n í rozsudok tunajšieho súdu č. k. 22P/95/2014-109 zo dňa 07.09.2015 v časti styku otca s maloletými deťmi.
Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 06.11.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa matka maloletých detí O. a I. J. domáhala zmeny zverenia a zákazu styku otca s maloletými deťmi. R. bol odôvodnený tým, že obe maloleté deti v školskom roku XXXX/XXXX začali školskú dochádzku v U. škole na ulici A. č. X v D.. R. maloletý I. trpí O. - N.u, a teda si vyžaduje zvýšenú pozornosť, trpezlivosť a špeciálny prístup, hneď v septembri XXXX matka v spolupráci s triednou učiteľkou maloletého a riaditeľkou Základnej školy riešila na návrh špeciálneho školského pedagóga dočasné umiestnenie maloletého do liečebno- výchovného sanatória na H. ulici č. XX v D. z dôvodu zabezpečenia jeho zdravého vývoja a rozvoja inteligenčného potenciálu prostredníctvom špeciálno-pedagogického prístupu, ktorý je vzhľadom na diagnózu maloletého nevyhnutnosťou. Na prechod do tohto školského zariadenia bolo dieťa veľmi citlivo pripravované nielen zo strany školy, ale aj matky a jej terajším partnerom, s ktorým spolu s maloletými deťmi žijú v spoločnej domácnosti. K. sa vďaka ich prístupu na školu, nových spolužiakov a aktivity, ktoré uvedená nová škola pre svojich žiakov zabezpečuje teší. Otec maloletého však absolútne odmietal zmenu školského zariadenie maloletého syna a tiež špeciálny prístup k maloletému, čo koncom septembra XXXX vyústilo do jeho výstupu v škole za prítomnosti syna, kedy slovne vulgárne a osočujúco dehonestoval matku maloletého, čo ukončil až príchod triednej učiteľky maloletého. Od tejto udalosti sa deti s otcom odmietajú stretávať a ak ho zbadajú, snažia sa mu akýmkoľvek spôsobom vyhnúť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj maloletých detí, ako aj podstatným na vec sa vzťahujúcim listinným spisovým materiálom, predovšetkým správami zo školských zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú.
V priebehu konania otec deklaroval, že nemieni momentálne deťom spôsobovať stres tým, že by ich nútil stretávať sa s ním, pokiaľ je to aktuálne v rozpore s ich vôľou. Takýto prístup otca, ktorý sa o mal. I. zaujíma, avšak nenúti ho ku kontaktu proti jeho vôli bol potvrdený aj správou Q.-výchovného sanatória na H. 21 v D. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré navštevuje maloletý, v ktorej sa okrem iného uvádza, že počas pobytu maloletého pozorovali jeho skľudnenie. Jeho pobyt v zariadení je hodnotený ako veľmi prínosný pre dieťa, ktoré bolo vyňaté z prostredia, v ktorom dochádzalo ku konfliktom a stretom medzi biologickými rodičmi, a ktoré dieťa prežívalo ako veľmi zaťažujúce. Aktuálne dieťa dobre prospieva a rozvíja sa. Aktuálne sa mu v škole darí dobre, zaujíma sa o učivo a je šikovný. Na vyučovanie sa pripravuje kvalitne. Otec maloletého prejavuje záujem o kontakt so synom, viac krát mu telefonoval a pokúsil sa ho navštíviť, pričom prejavil záujem o syna aj formou darčekov, ktoré mu nechal pri rôznych príležitostiach, avšak rešpektoval nechuť dieťaťa stretnúť sa s ním. O syna sa zaujímal aj formou osobných a telefonických kontaktov so zamestnancami sanatória, pričom počas týchto kontaktov rešpektoval pravidlá zariadenia a nedochádzalo ku konfliktom. I. sa pri osobnom rozhovore opakovane vyhýbal hovoriť o problematickom vzťahu s biologickým otcom a počas pobytu opakovane odmietal či už osobné stretnutie s ním v priestoroch zariadenia, alebo prevziať telefón od otca, avšak darčeky, ktoré mu otec nechal prijal. V priebehu času sa už u dieťaťa neprejavujú tak striktne odmietavé postoje, ako na začiatku pobytu. Otec sa pravidelne telefonicky informuje a rešpektuje správanie maloletého, nenúti ho do osobného stretnutia, nevyvoláva konflikt, pokojne prijíma I. rozhodnutie. Maloletý sa počas vyučovacieho procesu postupne upokojil, rešpektuje staršie deti, medzi ktoré bol preradený, sú pre neho vzorom. Rieši extrémne ťažké príklady z matematiky, má výnimočné schopnosti. Triedna učiteľka s ním pracuje individuálne. I. vždy vytrvalo čaká, kým príde čas na kontrolu vypočítaného. Zaslúži si veľkú pochvalu.
Maloletá O. sa na vyučovanie pripravuje nepravidelne, nie vždy má pomôcky. V prvom polroku bolo celkové hodnotenie jej prospechu „prospel veľmi dobre“ (priemer X,X), jej správanie bolo hodnotené ako veľmi dobré, primerané školskému poriadku, avšak v druhom polroku pozorovali v škole mierne zhoršenie jej prospechu i správania.
Matka maloletých detí o. i. vyjadrila v priebehu konania vôľu zmeniť rodičovskou dohodu predchádzajúce rozhodnutie o styku otca s deťmi tak, že tento bude ponechaný bez obmedzenia resp. vymedzenia presných časov a to po ich predchádzajúcej dohode, pričom prezentovala, že tak ako v minulosti nemá problém časom keď sa deti upokoja, umožniť im stretávanie sa s otcom. Momentálne ale deti otca odmietajú, O. viac krát plakala, že jej je ľúto, že sa momentálne s otcom nestretáva. Matka podotkla, že otec má možnosť prísť za dcérou pred školu, čo ale nevyužíva. V plači maloletá hovorila, že má otca rada, ale momentálne sa s ním stretávať nedá, keďže je taký aký je. Uviedla, že si uvedomuje, že otec pokiaľ počas styku s deťmi nemá neprimerané výbuchy, je pre ne prínosom a potvrdila, že zo stretnutí s otcom deti nie vždy prichádzali rozrušené, hoci v zlom stave prišli možno 3x z piatych - ostatné dva razy stretnutia prebiehali v pohode dokonca sa stalo, že deti s otcom chceli zostať dlhšie. Takto to bolo skôr v čase kým boli ešte menšie, v poslednom čase, odkedy sa deti začali viac prejavovať ako osobnosti, chodili rozrušené častejšie a musela ich následne niekoľko dní upokojovať. Podľa nej, vychádzajúc z vyjadrení detí, im vadia otcove prejavy voči tretím ľuďom - hanbia sa zaňho, keď sa pred nimi snaží neprimerane ich veku prezentovať svoje názory a núti ich, aby ich preberali, resp. opakovali, čo deti pociťujú ako tlak a necítia sa s otcom príjemne.
Otec maloletých detí o. i. uviedol, že skutočnosť, že sa s ním deti odmietajú stretávať, považuje za ich prirodzenú obrannú reakciu keď sa potrebujú zbaviť pretlaku, nakoľko doteraz boli trestané matkou minimálne jej zjavnými reakciami za každý prejav ich detskej náklonnosti k otcovi. Nechce si ale na deťoch vynucovať kontakt, aj keď momentálne je od nich fakticky odstrihnutý a majú dokonca zmenené telefóny. S O. sa stretol keď ju počkal pred školou a povedal jej, že ju nebude nútiť aby sa stretávali. Trápi ho ale, že sa deti nekontaktujú ani so starými rodičmi z jeho strany, na čo nevidel dôvod. Dodatočne potvrdil súhlas s rodičovskou dohodou, ktorou dôjde k zmene ostatného rozhodnutia o styku s maloletými deťmi tak, že tento bude neobmedzený, ponechaný na predchádzajúcu dohodu rodičov, keď potvrdil, že naďalej mieni rešpektovať aktuálnu nevôľu detí stretávať sa s ním, keď ich má naďalej v srdci a verí, že to cítia samé, a teda sa nemieni domáhať núteného výkonu styku podľa predchádzajúceho rozhodnutia.
Z vyjadrenia maloletého I. v priebehu konania súd zistil, že s otcom s stretávať nechce. Najskôr nechcel povedať prečo, ale potom sa priznal, že sa za otca niekedy hanbil, napr. keď v škole nadával a keď sa chcel porozprávať s riaditeľkou a začal hovoriť o fašistoch v politike. Nadával na K. školstva a takto začal hovoriť aj pred deťmi, aj pred pani učiteľkou. Je pravda, že niekedy bolo s tatom aj fajn, ale teraz sa s ním určite stretávať nechce. Toto spontánne a rezolútne zdôraznil niekoľko krát. Bol veľmi nadšený z matematiky, ktorá ho baví a o ktorej nadšene rozpráva, uviedol, že v novej škole má viac kamarátov a dokonca je v matematike lepší ako spolužiačka. Potvrdil, že otec sa teraz ani veľmi nedomáha ich stretnutí.
K. O. taktiež potvrdila, že sa teraz otec ani nesnaží o stretávanie. Ona by sa s ním možno aj chcela stretnúť, ale keby sa zmenil. Necítili sa s ním často príjemne, keď pred nimi nerozprával pekne na mamu; čo konkrétne nechce reprodukovať. Robil napr. scény aj v autobuse, kedy sa za neho hanbili.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa.
Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je, aby uplatňoval pri styku s maloletým dieťaťom len pozitívnym spôsobom svoju rolu vo výchove dieťaťa, a nie aby maril výsledky riadnej výchovy dieťaťa druhým rodičom. Úlohou rodiča, ktorý vychováva maloleté dieťa, je, aby so zreteľom na záujmy dieťaťa vytváral priaznivé podmienky ku styku tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa ku správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.
Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý nežije s deťmi právo sa s nimi stretávať, rovnako právom detí je, aby mali zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Právo na kontakt rodiča s deťmi vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nestráca druhý rodič ani ďalšie rodičovské práva a v prípade nezhody rodičov v podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, t.j. aj v záležitostiach školskej dochádzky je potrebné, aby sa rodičia spoločne dohodli; v prípade nezhody rodičov má ktorýkoľvek z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom na rozhodnutie podľa § 35 Zákona o rodine.
Je nepochybné, pričom tento názor je prezentovaný tak vnútroštátnou súdnou praxou, ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia, alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.
Zásadne nemožno obmedziť, alebo zakázať styk s rodičom v prípade, ak dôvody podľa návrhu vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, prípadne k jeho odlišným predstavám o výchove dieťaťa nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku nemôže byť ani prechodná nechuť dieťaťa na stretnutie vyvolaná vonkajšími okolnosťami, resp. práve nezhodou rodičov. Prípadné okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré k viedli k zmenenému postoju dieťaťa a svojou závažnosťou by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, musia byť v konaní riadne preukázané. Odmietanie dieťaťa samé o sebe však nepredstavuje dôvod na zákaz styku. V takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného
charakteru výrazne zasahujúcim do rodičovských práv, preto by k jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených prípadoch.
Súd v každom štádiu konania dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
V priebehu konania rodičia maloletých detí J. dospeli teda k dohode, ktorá rešpektuje aktuálnu vôľu maloletých detí, že stretávanie sa otca s deťmi bude ponechané na ich bezprostrednú dohodu, práve za zohľadnenia stavu a záujmov detí. Kolízna opatrovníčka navrhla rodičovskú dohodu schváliť s poukazom na to, že kopíruje aktuálne rozhodnutie samotných detí, ktoré vyjadrili svoju vôľu aj pred súdom. K žiadosti o zákaz styku, ktorá nebola vyslovene stiahnutá, ale v dôsledku uzavretia rodičovskej dohody v znení, ako je podpísaná v súdnom spise stratila opodstatnenie, odporučila súdu návrh v tejto časti zamietnuť.
Nakoľko rodičovská dohoda uzavretá v predmetnom konaní zodpovedá záujmom maloletých detí, súd ju aj s prihliadnutím na názor kolízneho opatrovníka v plnom rozsahu schváli.
Vzhľadom na neprítomnosť matky a jej splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX nedošlo z jej strany s výslovnému späťvzatiu návrhu na zákaz styku, hoci upustenie od takejto žiadosti zo strany matky vyplýva implicitne z jej vôle umožniť otcovi styk s deťmi v závislosti od vôle detí. Bez takého procesného úkonu súd však nemohol konanie v tejto časti zastaviť, avšak nakoľko v kontexte rodičovskej dohody stratilo opodstatnenie, pričom dôvodnosť takéhoto závažného zásahu do rodičovských práv otca navyše ani nevyplynula z obsahu vykonaného dokazovania, súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.