Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/233/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36613843, proti odporcovi W. X., bydliskom V. XXX, J., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 476 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 147,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12,65 € od 26.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 40,17 € od 26.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 40,17 € od 26.05.2013 do zaplatenia a zo sumy 54,01 € od 26.06.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy vo výške 644,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12,65 eur od

26.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 40,17 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 40,17 eur od 26.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 54,01 eur od 26.06.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25 % zo sumy 497,91 eur od 26.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 mu postúpil postupca Slovak Telekom, a. s., pohľadávku voči odporcovi. Poznamenal, že jeho právny predchodca uzavrel s odporcom zmluvu č. 911397360, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe tejto zmluvy jeho právny predchodca poskytol odporcovi telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok v nej a vo všeobecných podmienkach stanovených. Odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu uvedenú v zmluve a v cenníku. Právny predchodca vyúčtoval odporcovi za poskytnuté služby a vystavil vyúčtovacie faktúry, pričom predmetom postúpenia sa stali len pohľadávky na faktúrach č. 7302336097 vo výške 12,65 eur, č. 7303468916 vo výške 40,17 eur, č. 7304595419 vo výške 40,17 eur, č. 7305721685 vo výške 54,01 eur a č. 7401321655 vo výške 497,91 eur. Dodal, že odporca doposiaľ predmetné faktúry neuhradil. Upresnil, že zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur si uplatňuje z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré jeho právny predchodca poskytol odporcovi v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú (akciovú) cenu. Zmluvnú pokutu si uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu

škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Skutočná cena mobilného telefónu Sony Xperia P bola vo výške 329 eur.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci tento mu bol riadne a včas doručený.

Uznesením č. k. -51 zo dňa 26.02.2016 zastavil súd konanie v časti o zaplatenie sumy 168,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 168,91 eur od 26.02.2014 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.08.2012, dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.08.2012, všeobecných podmienok, faktúry č. 7302336097 zo dňa 08.03.2013, faktúry č. 7303468916 zo dňa 08.04.2013, faktúry č. 7304595419 zo dňa 08.05.2013, faktúry č. 7305721685 zo dňa 08.06.2013, faktúry č. 7401321655 zo dňa 08.02.2014, zmluvy o postúpená pohľadávky zo dňa 20.11.2014, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014, pokusu o zmier zo dňa 24.04.2015, cenníka mobilných telefónov a rozhodol v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.).

V zmysle § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Drobnými spormi sú podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory, v ktorých predmet konania nepresiahne sumu 1000 eur.

Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.08.2012 si odporca u právneho predchodcu navrhovateľa objednal dodávanie elektronickej telekomunikačnej služby, a to program „Happy L“. Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.08.2012 si právny predchodca navrhovateľa s odporcom dojednali i predaj mobilného telefónu Sony Xperia P za kúpnu cenu 0,02 eur. Súčasne si dojednali aj dobu viazanosti 24 mesiacov a zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur pre prípad porušenia záväzku účastníka riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb alebo porušenia záväzku uvedeného v bode 2 alebo v bode 3 dodatku, v dôsledku čoho dôjde k vypojeniu SIM karty zo strany podniku.

Faktúrou č. 7302336097 zo dňa 08.03.2013, splatnou dňa 25.03.2013, vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi za poskytnuté služby sumu 12,65 eur, faktúrou č. 7303468916 zo dňa 08.04.2013, splatnou dňa 25.04.2013, vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi za poskytnuté služby sumu 40,17 eur, faktúrou č. 7304595419 zo dňa 08.05.2013, splatnou dňa 25.05.2013, vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi za poskytnuté služby sumu 40,17 eur, faktúrou č. 7305721685 zo dňa 08.06.2013, splatnou dňa 25.06.2013, vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi sumu 54,01 eur, faktúrou č. 7401321655 zo dňa 08.02.2014, splatnou dňa 25.02.2014, vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a z prílohy k tejto zmluve vyplýva spoločnosť Slovak Telekom, a. s., ako postupca postúpil navrhovateľovi ako postupníkovi pohľadávky voči odporkyni vyplývajúce z faktúry č. 7302336097 vo výške 12,65 eur, z faktúry č. 7303468916 vo výške 40,17 eur, z faktúry č. 7304595419 vo výške 40,17 eur, z faktúry č. 7305721685 vo výške 54,01 eur a z faktúry č. 7401321655 vo výške 497,91 eur.

Z pokusu o zmier zo dňa 24.04.2015 vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie sumy v celkovej výške 699,29 eur najneskôr do 27.04.2015.

Z cenníka mobilných telefónov vyplýva, že hodnota mobilného telefóny Sony Xperia P predstavuje sumu 329 eur.

V zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvárania všetkých zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o pripojení zo dňa 16.08.2012 uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je zmluvou o poskytovaní verejných služieb podľa osobitného predpisu, a to konkrétne podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Okrem toho je v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka i zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená,

predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca navrhovateľa, ktorý pri uzatváraní zmlúv vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je odporca, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je čiastočne dôvodný. Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.08.2012, na základe ktorej si odporca u právneho predchodcu navrhovateľa objednal poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, a to účastnícky program „Happy L“. Na základe tejto zmluvy bol právny predchodca navrhovateľa povinný riadne poskytovať objednané služby a odporcovi naproti tomu vznikla povinnosť za dodané služby včas a riadne platiť. Odporca si však túto svoju povinnosť nesplnil, keď za služby dodané právny predchodcom navrhovateľa vyfakturované faktúrami č. 7302336097 zo dňa 08.03.2013, č. 7303468916 zo dňa 08.04.2013, č. 7304595419 zo dňa 08.05.2013 a č. 7305721685 zo dňa 08.06.2013 nezaplatil. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal z tvrdení navrhovateľa a z predložených faktúr, o ktorých nemal dôvod pochybovať, pričom odporca tieto jeho tvrdenia nijakým spôsobom nerozporoval. S poukazom na uvedené uložil súd odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 147 eur titulom neuhradených poskytnutých služieb.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Navrhovateľ si faktúrou č. 7401321655 zo dňa 08.02.2014 uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. Neskôr zobral čiastočne návrh ohľadne zmluvnej pokuty späť tak, že namiesto sumy 497,91 eur si uplatňoval len sumu 329 eur. Na tomto mieste súd poznamenáva, že uvedenú zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a z toho dôvodu za neplatnú, nakoľko právny predchodca navrhovateľa individuálne nevyjednal s odporcom výšku uplatnenej zmluvnej pokuty, keďže táto je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, ktoré právny predchodca navrhovateľa uzatváral aj s inými spotrebiteľmi a nezohľadnil ani pomer vzájomných plnení zmluvných strán navzájom a ich práv a povinností voči sebe (nepomer výšky nesplnenej povinnosti a zmluvnej pokuty a nezohľadnenie časovej súvislosti, t. j. v akom čase doby viazanosti spotrebiteľ porušil svoje zmluvné povinnosti). Z neplatného dojednania nie je možné priznať plnenie, a to ani čiastočne. Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v časti uplatnenej zmluvnej pokuty spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietol. Uplatnený nárok nie je možné navrhovateľovi priznať ani titulom náhrady škody, ktorej alternatívne sa navrhovateľ domáha. Zo skutkového vymedzenia tohto nároku navrhovateľom vyplýva, že sa tejto náhrady škody domáha z dôvodu, že odporcovi odpredal mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa odporca zaviazal zotrvať s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti. Toto však nesplnil. Navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho trhovou cenou. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa citovaného § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nárok na náhradu škody spôsobenej porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú protiprávny

úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ v danej veci nepreukázal existenciu škody, ktorej náhrady sa alternatívne domáha a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu, ktorým mala porušiť svoju právnu povinnosť a vznikom škody. Čo sa týka existencie škody, túto navrhovateľ vidí v rozdiele medzi zľavnenou kúpnou cenou, za ktorú predal odporcovi mobilný telefón/telekomunikačného zariadenia a nezľavnenou kúpnou cenou rovnakého typu mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Takýto rozdiel podľa navrhovateľa pravdepodobne predstavuje tzv. skutočnú škodu, čo je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Podľa názoru súdu však za skutočnú škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilný telefón za cenu nižšiu ako skutočnú. Takýto cenový rozdiel nemôže byť majetkovou ujmou navrhovateľa v zmysle skutočnej škody, pretože je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. S tým úzko súvisí aj nedostatok ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu - odporcu a vznikom škody. Navrhovateľom tvrdená škoda, uvedený rozdiel v cenách mobilného telefónu, celkom zjavne nie je dôsledkom protiprávneho konania odporcu (v tom zmysle, že porušil zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dojednanú dobu viazanosti), ale je dôsledkom dojednania takejto zľavnenej kúpnej ceny v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. O nedostatku príčinnej súvislosti svedčí aj to, že vznik tvrdenej škody predchádza porušeniu právnej povinnosti zo strany odporcu, teda tvrdená škoda vznikla navrhovateľovi ešte skôr ako odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, ktoré porušenie malo vznik škody vyvolať.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

Keďže odporca nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12,65 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 40,17 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 40,17 eur od 26.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 54,01 eur od 26.06.2013 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je odporca povinný úrok z omeškania platiť, je dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd o trovách konania rozhodol s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého, ak nejde o prípad, kedy bolo návrhu celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej

strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O. s. p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O. s. p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí návrhu dané zavinenie navrhovateľa, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal navrhovateľ vo veci úspech. Vždy platí,

že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti návrhu neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

Navrhovateľ vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 168,91 eur s príslušenstvom bez udania dôvodu, na základe čoho súd konštatoval, že z výlučne procesného hľadiska zavinil zastavenie tejto časti konania práve navrhovateľ.

V predmetnej veci mal teda každý z účastníkov úspech len čiastočný (navrhovateľ mal úspech vo výške 22,8 %, odporca vo výške 77,2 %). Odporca ako úspešnejší účastník si však náhradu trov konania neuplatnil, a preto mu ju súd nepriznal.

Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.