Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-367-2013.pdf
PDF · 82.75 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-43C/367/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: T.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. hrádzi č. 9, X., právne zastúpený: Aequitas s.r.o., IČO: 36 628 841, so sídlom Dolná č. 19, Banská Bystrica, proti odporcovi: L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom W. nám. č. 3, X., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom pre konanie: Mestská časť Bratislava
- Petržalka, Kutlíkova č. 17, Bratislava, o zaplatenie 6.659,69 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.871,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 900 eur od 29.06.2010 až do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 23.05.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 6.659,69 eur titulom pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.05.2010, na základe ktorej požičal odporcovi peniaze v sume 1.100 eur, pričom odporca do dohodnutej lehoty splatnosti, t.j. do 28.06.2010 pôžičku nevrátil a neskôr splatil len časť vo výške 200 eur dňa 22.03.2013. Odporcu vyzval na vrátenie pôžičky aj samostatnou výzvou na plnenie zo dňa 22.09.2010. V čl. III písomne uzavretej zmluvy si zmluvné strany pre prípad porušenia povinnosti odporcu vrátiť pôžičku navrhovateľovi včas a riadne dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % dlžnej sumy a to za každý aj začatý deň omeškania, pričom do 22.03.2013 túto navrhovateľ kapitalizoval na sumu 5.489,- eur a súčasne si uplatnil aj plynúcu zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 900 eur od 23.03.2013 do zaplatenia. Príslušenstvo pohľadávky - zákonný úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil od 29.06.2010 do zaplatenia, pričom do 22.03.2013 tento vyčíslil na sumu 270,69 eur, ktorý zahrnul do žalovanej istiny. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz. Keďže ho nebolo možné odporcovi doručiť do vlastných rúk, bol uznesením tunajšieho súdu podľa § 173 O.s.p. zrušený a odporcovi bol v ďalšom konaní ustanovený opatrovník pre konanie.
Na pojednávanie nariadené vo veci na 26.05.2016 sa navrhovateľ a opatrovník odporcu nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili, pričom nežiadali o jeho odročenie. Súd v neprítomnosti procesných strán vykonal vo veci dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 28.05.2010 a výzvou na dobrovoľné plnenie zo dňa 22.09.2010, vrátane podacieho lístku
a vrátenej zásielky, časťou výpisu z účtu navrhovateľa za mesiac marec 2013, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o pôžičke uzatvorenou podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovateľ požičal odporcovi pri podpise zmluvy dňa 28.05.2010 sumu 1.100,- eur. Uvedenú sumu sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť najneskôr do 28.06.2010. Odporca po uplynutí dohodnutej doby splatnosti pôžičky požičanú sumu nevrátil a do dňa vyhlásenia rozsudku uhradil na úhradu dlhu dňa 22.03.2013 na účet odporcu sumu 200 eur.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Na základe vykonaných dôkazov navrhovateľ preukázal pravdivosť svojich tvrdení uvedených v návrhu a jeho dôvodne uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej istiny po úhrade časti dlžnej sumy vo výške 200 eur, t.j. v sume 900 eur mu súd priznal.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, keď nesplní svoju zmluvnú povinnosť a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku; v súdnom konaní musí veriteľ preukázať okolnosti podmieňujúce povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu, nemusí teda preukazovať, že mu vznikla škoda.
Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom. Možno ju dojednať len za porušenie povinnosti, pričom primárnym cieľom zjednanej zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
V danom prípade súd dospel s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia a zásady k záveru, že navrhovateľom uplatňovaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká. Pokuta 0,5 % zo sumy, s vrátením ktorej je dlžník v omeškaní za každý deň omeškania, zodpovedá 182,50 % dlžnej sumy ročne. Navrhovateľ nepreukázal a napokon ani netvrdil, že mu v súvislosti s nevrátením požičaných peňazí vznikla, resp. vznikala škoda. Dohodnutá zmluvná pokuta však vysoko prevyšuje i prípadné úroky, ktoré by za možnosti voľnej dispozície s peniazmi mal možnosť navrhovateľ získať napr. pri vložení peňazí na termínovaný účet so zvýhodnenou úrokovou sadzbou. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu veriteľa a vo vzťahu k dlžníkovi ako povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Preto súd za použitia § 545a Občianskeho zákonníka dohodnutú zmluvnú pokutu znížil a to na výšku 0,05 % denne (t.j. 18,25 % ročne), keď mal za to, že takto priznaná zmluvná pokuta dostatočne zohľadňuje hodnotu i význam zabezpečenej povinnosti. Navrhovateľ požadoval zmluvnú pokutu od dátumu 29.06.2010 až do zaplatenia celej nesplatenej časti pôžičky. Aj v časti tohto nároku súd navrhovateľovi vyhovel iba čiastočne a to do času vyhlásenia rozsudku vo veci samej, teda do 26.05.2016. Zmluvná pokuta nie je totiž príslušenstvom pohľadávky
(ide o samostatný nárok) a ani opakujúcou sa dávkou, ktorú by bolo možné veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím i do budúcna. Právo na zmluvnú pokutu je súdne nárokovateľné až vznikom právnej skutočnosti a to jeho zročnosti. Opierajúc sa o tento právny názor je teda navrhovateľ legitimovaný k nároku na zmluvnú pokutu dohodnutú denne iba do času jej zročnosti, ustáleného dňom vyhlásenia rozsudku , čo vo vyčíslení za zohľadnenia moderácie zmluvnej pokuty na 0,05 % z neuhradenej časti pôžičky denne predstavuje sumu 971,55 eur (0,05 % denne zo sumy 900 eur za 2.159 dní od 29.06.2010 do 26.05.2016) . Celkovo teda súd odporcu zaviazal z zaplateniu sumy 1.871,55 eur (900 eur neuhradený zostatok pôžičky + 971,55 eur moderovaná zmluvná pokuta). Vo zvyšku oproti uplatneným nárokom v časti zmluvnej pokuty, bol návrh zamietnutý.
Podľa § 517 ods.1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom existoval záväzkový vzťah, nakoľko medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá písomná zmluva o pôžičke. Povinnosťou dlžníka, v danom prípade odporcu, bolo vrátiť požičanú sumu veriteľovi v dohodnutej lehote, t.j. do 28.06.2010. V dôsledku márneho uplynutia lehoty na plnenie sa odporca nezaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania, v dôsledku čoho navrhovateľovi počnúc dňom 26.06.2010 vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške, ktorá bola vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu 9 %. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že navrhovateľ oprávnene požaduje zaplatenie žalovaného príslušenstva pohľadávky a teda návrhu i v tejto časti vyhovel a priznal mu požadovaný úrok z omeškania v súlade s návrhom od 29.06.2010 až do zaplatenia.
Čo sa týka dĺžky paričnej lehoty na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom, súd priznanú sumu odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V danom prípade vzhľadom na podstatné zamietnutie návrhu v časti istiny, kde z kapitalizovanej zmluvnej pokuty navrhovateľom vo výške 5.489 eur od 29.06.2010 do 22.03.2013 a následne až do zaplatenia, pričom iba do dňa vyhlásenia rozsudku by predstavovala sumu 9.715,50 eur, z ktorej súd považoval za dôvodne uplatnenú iba čiastku 971,55 eur, t.j. jednu desatinu, a návrh bol zamietnutý i v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty do zaplatenia žalovanej istiny, aj za zohľadnenia priznanej istiny titulom neuhradenej pôžičky dokonca v nižšej sume než priznaná zmluvná pokuta, bol v konaní podstatne úspešnejší odporca, keď neúspech navrhovateľa predstavoval súčasne úspech odporcu. Nakoľko však odporcovi v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.