Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-160-2014.pdf
PDF · 87.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/160/2014
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o, Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému E. F., L. XXX, Q.Š., C..Č.. XXXXXXXXXX, štátny občan SR vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. EX 45594/14 o vymoženie sumy 1918,07 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
O trovách exekúcie r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 1.12.2014 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 1918,07 Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1265,45 Eur od 17.7.2013 do 22.11.2013, zo sumy 1245,45 eur od 23.11.2013 do 23.6.2014, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1215,45eur od 24.6.2014 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1265,45eur od 17.7.2013 do 22.11.2013, zo sumy 1245,45eur od 23.11.2013 do 23.6.2014, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1215,45eurh od 24.6.2014 do zaplatenia, trovy konania 438,99eur, ako aj trovy exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12.2.2014, sp. zn. SR 08173/13. Súdny exekútor bol dňa 17.6.2015 poverený vykonaním exekúcie.
Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním datovaným dňa 21. 1. 2016. Uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú uvedené v odôvodnení exekučného titulu, na podklade ktorého je navrhnutý výkon exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. V konaní bolo prihliadnuté na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi. Strany spory mali možnosť uplatniť svoje námietky. Nedošlo ani k podaniu žaloby podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu.
Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.“
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 11. 2011 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 25 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov (v ďalšom len „o spotrebiteľských úveroch“) v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Exekučným titulom je v danom prípade zmenkový platobný rozkaz súdu, preto možno konštatovať, že v sporovom konaní si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zastaviť exekúciu podľa citovaného ustanovenia možno len za súčasného splnenia nasledovných predpokladov: a) exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a c) exekučný titul vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. K záveru, že podmienka pod písm. a) je naplnená, súd dospel už pri skúmaní podmienok aplikácie prechodného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.
Medzi oprávneným a povinnou bola dňa 12.8.2011 uzavretá zmluva o úvere. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z obsahu uzavretej zmluvy na druhej strane nevyplýva, že by povinná ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupovala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ju treba považovať za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Bez ohľadu na vyššie uvedené bolo potrebné ustáliť aj to, či sa zmluva súčasne považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Nie je pochybné, že oprávnený dočasne poskytol povinnej peňažné prostriedky vo forme úveru. Zmluva sa považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v tom prípade, ak na strane dlžníka vystupuje dlžník spĺňajúci charakteristiku podľa § 2 písm. a) zákon a o spotrebiteľských úveroch, t. j. ide o fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka ťaží toho, kto tak tvrdí. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto povolaním či predmetom činnosti, uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu
- poskytnutie úveru „na výkon povolania" v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity oprávneného má taký vplyv, ako by v zmluve nebol účel úveru vymedzený vôbec. Súdu je navyše skutočnosťou známou z jeho úradnej činnosti, že v zmluvných formulároch oprávneného sa v obdobných prípadoch v drvivej väčšine prípadom uvádza, že úver sa poskytuje na účely zamestnania, resp. povolania, a to aj v prípadoch, ak sú klienti trvale nezamestnaní, prípadne pracovne neaktívni ľudia v dôchodkovom veku. Slovenská obchodná inšpekcia prax oprávneného, pri ktorej došlo k zaškrtnutiu kolónky „výkon povolania“ bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, resp. s predmetom činnosti spotrebiteľov má uzatvorenie konkrétnej zmluvy, v minulosti opakovane vyhodnotila ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje, alebo môže narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe. Oprávnený bol za takéto konanie opakovane sankcionovaný pokutami, pričom rozhodnutia správneho orgánu boli v správnom súdnictve následne odobrené aj z pohľadu dodržania zákonnosti (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/13/2014, sp. zn. 4Sžo/39/2014, sp. zn. 8Sžo/45/2014 dostupné na webovej stránke tohto súdu, resp. na stránke https://obcan.justice.sk). Samotné zaškrtnutie príslušného políčka o tom, že úver sa poskytuje na výkon povolania, z uvedených dôvodov súd nepovažuje za dôkaz preukazujúci tvrdenú skutočnosť. Vzhľadom na absenciu iných dôkazov v tomto smere dospel súd k záveru, že úver bol poskytnutý povinnému na iný účel ako na výkon povolania, preto sa uzavretá zmluva o úvere považuje za spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia zmluvy o úvere obmedzené. Podľa prechodného ustanovenia § 25 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov, t. j. zákon č. 258/2001 Z. z. (skôr platný zákon o spotrebiteľských úveroch). Zmenka vystavená povinnou neslúžila ako platobný prostriedok, preto nešlo o porušenie zákazu splniť dlh zmenkou v zmysle. 4 ods. 6 prvej vety zákona č. 258/2001 Z.z. Išlo o zmenku zabezpečovaciu, ktorou bol zabezpečený nárok oprávneného vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere. Zmenky tohto druhu zákon nezakazoval, avšak v ustanovení § 4 ods. 6 druhej vete zák. č. 258/2001 Z. z. zákon určil významné obmedzenie použitia týchto zmeniek, a to tak, že zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Povinnej bol úver poskytnutý v sume 600,- eur, pričom z obsahu spisu nie je zistiteľné, v akom rozsahu povinná svoj dlh znížila uhradením dojednaných splátok. Je však zrejmé, že zmenka bola vystavená nad rámec prípustného rozsahu, keďže zmenková suma nemohla presiahnuť sumu 1385,45eur eur ani v prípade, ak istina poskytnutá povinnej nebola uhradená ani čiastočne. (600,- eur istina + príslušenstvo vo výške 30% z poskytnutej istiny úveru, t.j. v sume 1385,45 eur). Zmenka bola v danom prípade oprávneným vyplnená v sume 1385,45 eur v rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia. Keďže v rozhodcovskom konaní nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený, je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
Súd je zároveň toho názoru, že nárok na vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, t. j. vo výške 91,25% ročne predstavuje nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Ide o neprimerane vysoké príslušenstvo, ktoré umožňuje veriteľovi dosiahnuť neprimerane vysoké uspokojenie titulom úroku, ktoré už možno považovať za úžeru. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o úžeru. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011). Priemerná ročná úroková miera podľa stavu k 30. 6. 2010 činila 7,18 % (údaj čerpaný z webovej strany Národnej banky Slovenska). Zmenkový úrok presahuje uvedenú úrokovú sadzbu viacnásobne, preto mala byť úroková doložka vyhodnotená ako neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide o prípad tzv. absolútnej neplatnosti, na ktorú sa prihliada z úradnej povinnosti. Uplatnenie tohto nároku nemôže obstáť ani z dôvodu, že odo dňa splatnosti zmenky možno priznať len zmenkový úrok vo výške 6,00% p.a. (viď spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015 pod č. 93). Rozhodcovský súd mal prihliadnuť na uvedený rozpor so zákonom a s dobrými mravmi. Pokiaľ tak neurobil, je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
Okrajom súd poznamenáva, že sa v konaní cíti byť viazaný skoršími uzneseniami odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 7. 2014, č. k. 41CoE/191/2014-48, resp. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 9. 2015, č. k. 41CoE/307/2015-79), tieto - podobne ako skôr vydané rozhodnutia exekučného súdu, ktoré odvolací súd preskúmaval - sa však týkali možnosti zastavenia exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c), § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy, ktorá priniesla nový dôvod na zastavenie exekúcie v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) je však potrebné skúmať, či rozhodcovský súd prihliadol na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu a nadväzne na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, na neprípustnosť alebo obmedzenie použitia zmenky a na prípadný nesúlad žalovaného nároku so zákonom alebo s dobrými mravmi. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia s poukazom na § 251 ods. 4 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 3 O. s. p., keďže v súčasnosti nemá k dispozícii vyčíslenie trov exekúcie. Rozhodovanie o trovách exekúcie osobitným uznesením je prípustné aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 6/2010, dostupného na webovej stránke tohto súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).