Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/487/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Slovenská republika, zast. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanej Ľ. L., U. XX.XX.XXXX, R. G. XX, L., právne zastúpená Vašiv & partners s.r.o. so sídlom Vrátna 28, Košice, IČO: 47 238 836, o 3.408,36 eura s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.345,85 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.345,85 eura od 14.1.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajší súd dňa 19.11.2015 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 3.408,36 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v rámci programu ESO I bola Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako správcovi majetku štátu vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky ( ďalej len „ žalobca“) delimitovaná Okresným úradom Košice. Zmluva o nájme nehnuteľnosti č. K. uzatvorená podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 278/1993 Z.z.) medzi prenajímateľom SR Obvodný úrad v Košiciach ( ďalej len „ právny predchodca žalobcu“) a nájomcom Ľudmilou Kollárovou ( ďalej len „ žalovaná“) U. D. Č.. XX, Q. D. K. U., O. H. XXXXmX H. L. Ú. E. G., O. L.- E. G., O. L. B., U. M. H. Č.. XXXXX. Na základe zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, majetok štátu, pohľadávky a záväzky vrátane súdnych sporov, ktoré mal v správe Obvodný úrad Bratislava k 31.12.2012, prechádzajú do správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca v súlade so zákonom č. 278/1993 Z.z. spravuje nehnuteľný majetok štátu- Slovenskej republiky, a to pozemok, D. A. V., D. Č. XX, Q. D. K. U. O. H. XXXXmX, U. E. H. L. Ú. E. G., O. L.- E. G., O. L. B., Q. U. M. H. Č.. XXXXX. Na uvedenom pozemku sa nachádza dom E. Č. XXX, L. C. H. H. Ž. K. C. Q. U. M. H. Č.. XXXX. Dňa 4.2.2008 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom Zmluvu o nájme U. Č.. K., predmetom ktorej bolo odplatné užívanie pozemku, zapísanom na M. H. Č.. XXXXX D. O. L.Š.- E. G., L. Ú. E. G., D. Č.. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1208m2, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Ročné nájomné za celý predmet nájmu bolo zmluvnými stranami dohodnuté na sumu 36.240,- Sk ročne ( 1.202,95 eura) s tým, že nájomca bude uhrádzať nájomné 2x ročne. S účinnosťou od 1.1.2013 žalovaná užíva predmetný pozemok bez právneho titulu. Žalobca sa niekoľkokrát pokúsil so žalovanou dohodnúť na uzatvorení novej nájomnej zmluvy, dokonca alternatívne navrhol aj možnosť odkúpenia predmetného pozemku, Žalobca následne zadal objednávku na vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia hodnoty nehnuteľnosti. Predmetný znalecký posudok vypracovala znalecká organizácia SEIPA, s.r.o. pod č. 30/2013 zo dňa 21.11.2013. Zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bola odvodená výška nájomného, a to 10% z ceny znaleckého, v celkovej výške 21.200,- eur ročne. Dňa 26.8.2014 žalobca žalovanej zaslal prostredníctvom právneho zástupcu poslednú výzvu - pokus o zmier, ktorej prílohou bol aj návrh nájomnej zmluvy, ktorú žalovaná neakceptovala. Navrhuje, aby súd uložil žalovanej, aby zaplatila žalobcovi sumu 3.408,36 eura spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy nasledovne:

- 8,75% ročne zo sumy 100,25eura od 31.1.2013 do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 28.2.2013 do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.3.2013 do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.4.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.5.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.6.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.7.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.8.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.9.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.10.2013 do zaplatenia,

- 5,25% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.11.2013 do zaplatenia,

- 5,25% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.12.2013 do zaplatenia,

- 5,25% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.1.2014 do zaplatenia,

- 5,25% ročne zo sumy 100,25 eura od 28.2.2014 do zaplatenia,

- 5,25% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.3.2014 do zaplatenia,

- 5,25% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.4.2014 do zaplatenia,

- 5,25% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.5.2014 do zaplatenia,

- 5,15% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.6.2014 do zaplatenia,

- 5,15% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.7.2014 do zaplatenia,

- 5,15% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.8.2014 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.9.2014 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.10.2014 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.11.2014 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.12.2014 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.1.2015 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 28.2.2015 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.3.2015 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.4.2015 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.5.2015 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.6.2015 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.7.2015 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.8.2015 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.9.2015 do zaplatenia,

- 5,05% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.10.2015 do zaplatenia,

Žalovaná vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že nárok žalobcu v uvedenom rozsahu neuznáva. Žalobca uplatňuje voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku, D. A. „., D. Č. XX, Q. D. K. U. O. H. XXXXmX U. E. H. L. Ú. E. G., O. L. - E. G., O. L. B. Q. U. M. H. Č.. XXXXX a to za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.0.2015. Na tomto pozemku sa nachádza dom E. E. Č. XXX, Q. U. M. H. Č.. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Napriek skutočnosti, že zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu ukladá správcovi majetku, v tomto prípade žalobcovi povinnosť dohodnúť nájomné, žalobca v liste označenom ako Posledná výzva- pokus o zmier zo dňa 26.8.2014 oznámil žalovanej výšku ním požadovaného nájomného, ktoré mnohonásobne prevyšovalo nájomné dohodnuté v predchádzajúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti Č.. K.. Žalovaná na výzvu žalobcu odpovedala listom zo dňa 24.9.2014- Posledná výzva - odpoveď, kde žalobcovi uviedla dôvody, prečo nesúhlasí s požadovanou výškou nájomného (21.200,-eur /rok) a žiadala o jej prehodnotenie, resp. o uvedenie spôsobu výpočtu nájomného s odkazom na príslušné právne predpisy. Od uvedeného momentu žalobca žalovanú nekontaktoval. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu advokátskej kancelárie Vašiv ..Partners s.r.o. zúčastnila aj osobného rokovania so žalobcom o výške nájmu, ktoré prebehlo, ešte pred vzájomnou písomnou korešpondenciou. Na uvedenom rokovaní bola tiež namietaná požadovaná výška nájomného s tým, že bolo navrhované zachovať výšku nájomného v zmysle predchádzajúcej nájomnej zmluvy, a to v sume 1.202,- eur/rok. V zmysle uvedeného má za to, že návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu ej podaný predčasne, nakoľko žalovaná prejavila vôľu so žalobcom komunikovať a dohodnúť výšku nájomného, a teda podľa jej názoru nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej. Zároveň má za to, že návrh žalobcu nie je dostatočným spôsobom odôvodnený a taktiež je časť nároku žalobcu premlčaná. V prípade, ak súd uzná návrh žalobcu ako dôvodný, vznáša námietku premlčania časti vymáhanej sumy vo výške 1002,50 eura a úrokov z omeškania vo výške:

- 8,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.1.2013 do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 28.2.2013 do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.3.2013 do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.4.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.5.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.6.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.7.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.8.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.9.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.10.2013 do zaplatenia,

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadrením žalovanej, so zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 4.2.2008 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 4.2.2008 súd zistil, že žalobkyňa ako prenajímateľka prenechala na dočasné odplatné užívanie žalovanej ako nájomcovi pozemok evidovaný ako D.. A.F. „. D.. Č.. XX - Q. D. K. U. H. H. XXXX G. U. E. H. L..Ú.. E. G., Q. U. M. Č.. XXXX. Nájomný pomer bol dohodnutý na dobu určitú od 1.1.2008 do 31.12.2012. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 1.202,95 eura ročne.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná. Z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalovaná v rozhodnom období od 1.1.2013 do 31.10.2015 užívala bez právneho dôvodu, teda protiprávne, pozemok evidovaný ako D.. A. „. D.. Č.. XX - Q. D. K. U. H. H. XXXX G. U. E. H. L..Ú.. E. G., Q. U. M. Č.. XXXX, pretože nemala platnú nájomnú zmluvu so žalobcom.

O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v prípade užívania bytov alebo nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto byty resp. nebytové priestory užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať byt resp. nebytový priestor.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V prejednávanej veci došlo proti vôli žalobcu k tomu, že fakticky poskytoval plnenie (po určitý čas bol okolnosťami donútený trpieť užívanie predmetného pozemku) bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu) a bez toho, že by mu za ním poskytované plnenie bola platená náhrada. Na jeho strane ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom treba preto považovať žalovanú, ktorá sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila; jej majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musela vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by jej vyplývali z právne relevantného titulu (v danom prípade z právneho úkonu uzavretého so žalobcom). Z hľadiska hmotno- právneho je žalovaná v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobca žiada), preto je v prejednávanej veci pasívne legitimovaná.

Žalovaná sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, keďže získala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie musí vydať žalobcovi. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v užívaní bytu bez platnej nájomnej zmluvy súd určil peňažnou sumou vo výške 1.202,95 eura ročne, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných pozemkov formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy, čo činí mesačne sumu 100,25 eura.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania časti vymáhanej sumy vo výške 1002,50 eura a úrokov z omeškania vo výške:

- 8,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.1.2013 do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 28.2.2013 do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.3.2013 do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.4.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.5.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.6.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.7.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.8.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 30.9.2013 do zaplatenia,

- 5,50% ročne zo sumy 100,25 eura od 31.10.2013 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, do uplatnenia práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o bezdôvodné obohatenie spôsobené úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (spočívajúceho v nezaplatení odplaty za užívanie prednetného pozemku), pričom však dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 1.002,50 eura začala plynúť najneskôr dňa 31.10.2013 a uplynula dňa 31.10.2015, pričom však žalobca podal žalobu na tunajší súd až dňa 19.11.2015, teda právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 1.002,50 eura sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, a to najneskôr dňa 1.11.2015.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. To platí u práva (nároku) na náhradu škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody (R29/1983).

Vzhľadom k tomu, že žalobcom uplatnený nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 1.002,50 eura s príslušenstvom je premlčaný, súd bližšie neskúmal existenciu subjektívneho práva žalobcu a žalobu v tejto časti zamietol.

V nadväznosti na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 2.345,85 eura za obdobie od 1.11.2013 do 31.10.2015.

V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaná je povinná zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ju žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade (keďže nedošlo požiadanie žalovanej už skôr) považovať žalobu, pričom dňom splatnosti nároku žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia bude deň po doručení žaloby žalovanej, t.j. 13.1.2016. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 14.1.2016.

Výška základne úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 14.1.2016 0,05%.

Súd teda žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 14.1.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.345,85 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.345,85 eura od 14.1.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadne požadovaných úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).

V Košiciach, dňa 26.5.2016

JUDr. Boris Brondoš

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš