Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-66-2016.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/66/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci starostlivosti o maloletého A. T., H.. XX. XX. XXXX, bytom u otca, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov: otec A. T., H.. XX. XX. XXXX, bytom Q. K., K. Q. XX, matka Z. C., H.. XX. XX. XXXX, C. Q. K., K.M. Q. XXXX/X, o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Návrh otca maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného na maloletého A. T., nar. XX. XX. XXXX z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podal na súd návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa s odôvodnením, že sa zvýšili náklady na výchovu dieťaťa a matka je zamestnaná.
Matka s podaným návrhom nesúhlasila, nakoľko je nezamestnaná, poberá iba rodinné prídavky a má vyživovaciu povinnosť ohľadom ďalšieho maloletého dieťaťa, o ktoré sa osobne stará.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, svedka X. C. - manžela matky, boli prečítané: návrh, odpoveď na lustráciu v SP, potvrdenie o príjme otca. Potvrdenie o príjme detských prídavkov zo strany matky, oznámenie soc. úradu matke o nemožnosti poberať soc. dávky, potvrdenie o platení zdravotného poistenia, nájomná zmluva, potvrdenie o výške poplatkov za rozhlas a TV, potvrdenie o výdavkoch na elektrinu, oboznámil sa obsah pripojených spisov Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/399/2014, z neho predovšetkým zápisnica z pojednávania ako aj rozsudok, spis sp. zn. 2P/339/2014, 1P/133/2010, a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu otca bolo zistené, že ten trvá na podanom návrhu, nakoľko od posledného rozhodnutia sa zvýšili náklady na výživu dieťaťa. Je zamestnaný ako hasič. Žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti aj s družkou. Má ďalšieho syna S. D., vo veku 15 rokov, na ktorého platí výživné vo výške 80 Eur mesačne. V januári 2015 chodil syn A. do ZŠ D.É. N. Q. K., X. Ročník, teraz chodí do 7. ročníka tej istej ZŠ. Chodí do školy na florbal. Poukázal na zvýšené výdavky spojené s tým, že je syn v pubertálnom veku, rýchlo rastie, a je u neho potrebná častá obmena ošatenia. Vlastní byt, motorové vozidlo nevlastní.
Z výsluchu matky bolo zistené, že tá žije v H. H. B. Q. K. XX, P.. Je vedená na sociálnom úrade. Žiadne sociálne dávky nepoberá, lebo jej manžel X. C. s ktorým žije má príjem vyšší ako je životné minimum v H.. Majú spoločné dieťa X. C., ktorý má 3 roky a na neho poberá rodinné prídavky 190 Eur. Žijú v
bytovke. Nepracuje, manžel pracuje a zarába cca 1800,- Eur mesačne. Výdavky na nájom sú 600 Eur
- čisté nájomné, elektrika 55 Eur, rádio a TV 52,50 Eur, telefón 55 Eur mesačne. Je doma s dieťaťom. Zatiaľ nemôže pracovať lebo nedostala škôlku. Čaká na odpoveď.
Z výsluchu svedka X. C. bolo zistené, že býva v spoločnej domácnosti s matkou maloletého dieťaťa, ktorá poberá detské prídavky 190 Eur. Žiadnu materskú nedostáva, lebo tá sa dostáva v H. iba do jedného roka. On zarába 12, 50 Eur na hod. s tým, že jeho príjem je cca 1500 Eur mesačne. Avšak má výdavky na bývanie 750 Eur celkovo, čo zahŕňa nájomné, elektrinu, rozhlas, TV. Životné minimum v H. je 1533,- Eur pre 3 člennú rodinu, preto manželka nedostáva sociálne dávky. Maloletý nechodí do škôlky, oni ju teraz vybavujú, ale v H. je to zložitejšie ako na K.. Preto manželka nepracuje. Majú spoločné dieťa, maloletého X. C., ktorý má 3 roky. Poukázal na to, že keď mala jeho manželka maloletého A. vo svojej starostlivosti, otec platil výživné iba 1000,- Sk. Okrem výživného, keď bol chlapec v lete u nich, matka mu nakúpila oblečenie. Okrem toho jeho manželka posiela svojej matke peniaze a tá mu kupuje oblečenie.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že ten ponechal rozhodnutie na úvahe súde.
Otec maloletého dieťaťa bol v čase posledného rozhodovania súdu zamestnaný ako hasič s príjmom cca. 740,- Eur mesačne a stále je zamestnaný ako hasič s priemerným čistým platom 824,54 Eur.
Matka maloletého dieťaťa bola v čase posledného rozhodovania súdu na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 226,- Eur mesačne, momentálne nepracuje a osobne sa stará o maloletého X. C., na ktorého dostáva detské prídavky 190,- Eur mesačne.
Z listín predložených matkou maloletého dieťaťa, ktoré zo strany účastníkov konania neboli rozporované, a o ktorých pravdivosti súd nemal pochybnosti vyplýva, že matka poberá detské prídavky na maloletého Ondreja Baloga vo výške 184,- Eur, nepoberá žiadne sociálne dávky, žije v byte, ktorý má prenajatý spolu so svojom manželom , kde platí čistý nájom mesačne 600 Eur a okrem toho má výdavky na elektrinu a rozhlas a televíziu.
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2P/399/2014-20 zo dňa 08. 01. 2015, právoplatným dňa 11. 02. 2015 bol maloletý A. T.Ý. zverený do starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platením minimálneho výživného.
V čase posledného rozhodovania súdu o maloletom A. bol maloletý žiakom 6. ročníka ZŠ a teraz je žiakom 7. ročníka tej istej ZŚ.
Z vyjadrenia otca nevyplýva, že by mal maloletý zvýšené výdavky spojené s akými- koľvek školskými alebo mimoškolskými aktivitami, resp. že by mal zvýšené výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri rozhodovaní o zmene rozsudku, upravujúceho vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu, je súd povinný skúmať zmeny pomerov, ktoré nastali od právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Zmeny môžu nastať tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch detí. Zmena musí spočívať v takých okolnostiach, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a majú rozhodujúci vplyv na úpravu vyživovacej povinnosti. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov.
V prvom rade súd konštatuje, že od právoplatnosti posledného rozhodnutia, týkajúceho sa výživného na maloleté dieťa, ubehlo približne 15 mesiacov, preto je hneď možné konštatovať, že nemožno hovoriť o dlhodobej zmene v pomeroch účastníkov konania.
Okrem toho musí súd konštatovať, že má za úlohu iba skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi konania od pôvodného rozhodnutia, pričom v žiadnom prípade mu neprislúcha hodnotiť, či pôvodné rozhodnutie o výživnom bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného rozhodnutia.
Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že od doby, kedy bolo o výživnom na maloleté dieťa naposledy rozhodnuté, nedošlo k relevantnej zmene pomerov, na strane otca maloletého dieťaťa, na strane matky maloletého dieťaťa ako ani na strane samotného maloletého dieťaťa.
Súd konštatuje, že otec dieťaťa je naďalej zamestnaný ako hasič a došlo u neho k miernemu zvýšeniu príjmu. Nepribudli mu žiadne vyživovacie povinnosti.
Matka maloletého dieťaťa naďalej nepracuje a poberá iba detské prídavky na maloletého X. C. s tým, že nakoľko maloletý X. C. ešte nechodí do škôlky, osobne sa o neho stará. Zo zákona má vyživovaciu povinnosť k manželovi a ten ku nej. Možno konštatovať, že u nej došlo k miernemu zníženiu príjmu.
Čo sa týka samotného maloletého A. T., ten stále navštevuje II. stupeň základnej školy v Rimavskej Sobote a za 15 mesiacov od pôvodného rozhodnutia súdu, ktorým bolo naposledy upravené výživné, nedošlo na jeho strane k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného (napríklad prechod na strednú školu, výrazné zvýšenie výdavkov spojených so školskými alebo mimoškolskými aktivitami, resp. so zdravotnou starostlivosťou).
Vzhľadom na uvedené, keďže nedošlo k relevantnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd návrh otca maloletého dieťaťa zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm a) O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.