Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-69-2022.pdf
PDF · 101.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/69/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B. nar. XX.X.XXXX, A. B. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a C. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcich u matky deti rodičov matky C. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na D. X B. a otca D. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na A. XXXX/ X B. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.1.2022 č.k. 6P/207/2021-40 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti zvýšenia výživného a dlhu na výživnom zo strany otca na C. B. a maloletého A. B., vo výroku III. o zmene rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/64/2018-44 zo dňa 28.3.2018 a vo výroku o trovách konania.
M e n í rozsudok o zvýšení výživného na maloletú A. tak, že zvyšuje výživné zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne počnúc dňom 1.10.2021 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 20-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
M e n í rozsudok vo výroku II. o dlžnom výživnom pre maloletú A. tak, že dlžné výživné vo výške 90 Eur pre maloletú A. za obdobie od 1.10.2021 do 31.12.2021 je otec povinný splácať vo výške 20 Eur mesačne popri bežnom výživnom vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku.
M e n í rozsudok vo výroku II. o spôsobe plnenia výživného a dlžného výživného zo strany otca vo vzťahu k C. B. tak, že otec je povinný platiť zvýšené výživné a dlžné výživné priamo k rukám C. B..
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
Zvýšil výživné zo strany otca na v tom čase maloletého C. zo sumy 30 Eur na sumu 60 Eur mesačne, na maloletú A. zo sumy 30 Eur na sumu 50 Eur mesačne a na maloletého A. zo sumy 30 Eur na sumu 60 Eur mesačne, počnúc od 1.10.2021 do budúcna s tým, že otec je povinný uhrádzať výživné vždy k 20.tému dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlh na výživnom na maloletého C. B. za obdobie od 1.10.2021 do 31.12.2021 vo výške 90 eur mesačne, na maloletú A. B. za obdobie od 1.10.2021 do 31.12.2021 vo výške 60 eur mesačne a na maloletého A. B. za obdobie od 1.10.2021 do 31.12.2021 vo výške 90 eur mesačne je otec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur mesačne popri bežnom výživnom vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh na výživnom. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 3P/64/2018-44 zo dňa 28.3.2018 v časti, ktorou bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom a to v časti, ktorou bola upravená vyživovacia povinnosť otca na maloletého C. B., A. B. a A. B.. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté deti zamietol. Nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, nakoľko jeho príjem je vo výške životného minima a došlo k zvýšeniu poplatkov za bývanie, elektrinu, zvýšili sa výdavky na stravu a hygienu. Tak vysoké výživné je pre neho likvidačné, lebo deťom potom počas víkendov, kedy s nimi trávi čas, nebude mať za čo navariť, zobrať ich na výlet, prispieť im na narodeniny, meniny, na kredit. Je v jeho schopnostiach platiť výživné na maloletú A. 40 Eur, na maloletého A. 45 Eur a na maloletého C. ponechať 30 Eur nakoľko v apríli dovŕši 18 rokov. Otec ďalej v odvolaní namietal, že matka nemá záujem starať sa o deti, nie je schopná si sama zarobiť a peniaze míňa na alkohol a cigarety. Poukázal na to, že matka bola viackrát hlásená na polícii, že sa nestará o deti, že je opitá a hlučne sa správa. V domácnosti matky nie je poriadok, nemá navarené.
Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol že, súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy a najmä prihliadol na záujem a potreby maloletých detí, preto navrhol otcom napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
Konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, vyhodnotil všetky dôkazy a starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa v rozsahu zvýšenia výživného na v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte maloletého C. B. a maloletého A. B. odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného na maloleté deti. Skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, pričom úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, nie sú svojvoľné. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného.
Odvolaciemu súdu je z obsahu spisu predloženého spolu s odvolaním zrejmé, že vo veci maloletých detí bolo naposledy rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.3.2018 č.k. 3P/64/2018-44, právoplatným dňa 13.4.2018, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých a bola schválená rodičovská dohoda, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s oprávnením a povinnosťou matky maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou 30 Eur mesačne, maloletej A. sumou 30 Eur mesačne a maloletého C. sumou 30 Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nebol upravený. Dňa 31.8.2021 podala matka návrh na zmenu uvedeného rozsudku v časti vyživovacej povinnosti otca a žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 70 Eur mesačne na maloletého C., 70 Eur mesačne na maloletú A. a 60 Eur mesačne na maloletého A., počnúc dňom 1.10.2021. Návrh odôvodnila zásadnou zmenou pomerov na jej strane, s tým, že stúpli náklady na stravu, ošatenie, školské pomôcky. Odvolací súd mal za preukázané, že aktuálne v čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec pracuje v spoločnosti SEZ Krompachy a.s., kde jeho čistý mesačný príjem činil za obdobie od 11/2020 do 10/2021 sumu 560,54 Eur, matka je nezamestnaná, evidovaná v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie, je jej poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky a príspevkov vo výške 170,40 Eur a prídavok na dieťa vo výške 51 Eur. Maloletý C. ukončil povinnú školskú dochádzku a v ďalšom štúdiu nepokračuje, výdavky na neho boli vyčíslené na 150 Eur mesačne. Maloletá A. navštevovala v školskom roku 2021/2022 9. ročník základnej školskej dochádzky a výdavky na jej výživu boli vyčíslené na 100 Eur mesačne a maloletý A. navštevoval 2. ročník základnej školskej dochádzky a jeho výdavky predstavovali 100 Eur mesačne.
Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.
Vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom, je správne porovnávať pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd prvej inštancie nepochybil, ak ustálil, že u maloletých detí došlo postupne k nástupu do vyššieho vzdelávacieho stupňa, s čím sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takého dieťa. Rovnako maloleté dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa jeho stravovacie potreby, tak aj zvýšené výdavky na školu, oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na ich vek. A preto odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie má za to, že posledná úprava výživného vo výške 30 Eur mesačne, nemôže objektívne stačiť na úhradu nevyhnutných mesačných nákladov maloletých detí za súčasného zvyšovania životných nákladov. Zvyšovanie svojich životných nákladov namietal aj samotný otec v odvolaní proti rozsudku, ktorým bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom. K tomu odvolací súd poznamenáva, že zvýšenie týchto nákladov a s tým spojených vyšších výdavkov povinného rodiča na zabezpečovanie jeho osobných potrieb nemôže byť samo o sebe dôvodom na nezvýšenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu. Práve naopak, tak ako sa zvýšili životné náklady povinného rodiča, zvyšovali sa aj výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí. Odvolací súd preto poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Je všeobecne známou skutočnosťou, že potreby každého dieťaťa sa v súvislosti s jeho vekom a školskou dochádzkou nevyhnutne zvyšujú, pričom súd prvej inštancie správne poukázal aj na valorizačnú klauzulu uvedenú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorej pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie správne rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca na maloleté deti.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Nezvýšenie výživného napriek preukázanému nárastu výdavkov na dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť výrazné zhoršenie zdravotného stavu neumožňujúce mu vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy pomerov, ako aj výraznú zmenu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a s tým spojené zvýšenie výdavkov na maloletého, by nezvýšenie výživného znamenalo presunúť zodpovednosť za zdravie a život dieťaťa len na rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.
K námietke otca, že jeho príjem mu neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške vzhľadom na jeho výdavky, odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý rozšíril východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, je rodič povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Každý rodič si musí uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie primeraného príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. V konaní bol preukázaný príjem otca, ktorý určite nie je vo výške životného minima ako tvrdí otec v odvolaní, nakoľko životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu je od 1.7.2022 vo výške 243,42 Eur (Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2022 Z. z.). Súd prvej inštancie pri určovaní výšky zvýšeného výživného na maloleté deti vychádzal z čistého mesačného príjmu otca, ktorý po vykonanom dokazovaní ustálil vo výške 560,54 Eur. Uvedená suma mierne prevyšuje sumu minimálnej mzdy za rok 2022 (Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky č. 352/2021 Z. z. - 646 Eur v hrubom a 526,65 Eur v čistom). Vychádzajúc z princípu proporcionality, ktorý je v predmetnom prípade nevyhnutné pri vyhodnotení zmeny pomerov na strane maloletých detí a otca aplikovať, bol zohľadnený vek otca, ďalej aktuálne pracovné zameranie otca, ktorý pracuje ako vodič pri zabezpečovaní závodného stravovania, pričom neboli zistené žiadne dôvodné prekážky v zmysle zdravotných indikácii, ktoré by ho pri výkone práce mohli obmedzovať, má odvolací súd za to, že už aj z výšky aktuálne preukázaného príjmu je v možnostiach otca platiť na výživu maloletých detí vo výške zvýšeného výživného bez toho, aby došlo k ohrozeniu uspokojovania jeho vlastných potrieb. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Odvolací súd v súvislosti s poukazom otca na skutočnosť, že C. B. nadobudol plnoletosť, ukončil povinnú školskú dochádzku a v štúdiu nepokračuje, považuje za potrebné zdôrazniť, že otec, ktorému bola rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu v tom čase maloletého C. B., sa môže samostatným návrhom podaným na miestne a vecne príslušnom súde prvej inštancie so všetkými náležitosťami, ktoré sú vyžadované procesným predpisom, domáhať zrušenia vyživovacej povinnosti voči toho času už plnoletému C. B.. Ak totiž bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, tak potom len samotná skutočnosť, že nastal právny stav, kedy dieťa nadobudlo plnoletosť, ukončilo povinnú školskú dochádzku a ďalej v štúdiu nepokračuje, nespôsobuje zánik tejto uloženej povinnosti. Potrebné je, aby o zrušení vyživovacej povinnosti na návrh rozhodol súd.
V odvolaní otec tiež namietal, že matka, do osobnej starostlivosti ktorej boli maloleté deti zverené sa o deti nestará, nezabezpečuje im základné potreby. K tomu odvolací súd uvádza, že uvedená námietka je relevantná v konaní o úpravu rodičovských práv a povinnosti v časti zverenia maloletých deti do starostlivosti jedného z rodičov a nie v konaní o zvýšenie výživného na maloleté deti. Napriek tomu odvolací súd podotýka, že v konaní bol maloletým deťom ustanovený kolízny opatrovník, ktorý prešetroval pomery v rodine maloletých, pričom v prípade akýchkoľvek pochybnosti o riadnom zabezpečovaní starostlivosti o deti zo strany matky, by z úradnej povinnosti bol podaný podnet na začatie konania o zmenu úpravy rodičovských práv a povinnosti, keďže konanie o úpravu rodičovských práv a povinnosti je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu, sledujúc pritom najlepší záujem maloletých detí. Avšak v prípade, že otec má vedomosť o zanedbávaní starostlivosti zo strany matky, môže podať návrh na začatie konania o zmenu rozhodnutia súdu o zverení maloletých deti do jeho osobnej starostlivosti.
K námietke otca, že cez víkendy trávi čas s deťmi s čím má zvýšené výdavky na ich stravu, výlety, na darčeky pre nich, odvolací súd uvádza, že ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedená skutočnosť bola zohľadnená pri určovaní výšky výživného.
Vychádzajúc z uvedených skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré boli súdu známe už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie je zvýšenie výživného na maloleté deti je dôvodné a nevyhnutné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku v časti zvýšenia výživného zo strany otca na toho času už plnoletého C. a maloletého A., ako aj vo výroku o určení dlžného výživného na maloletého A. a plnoletého C. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti zo strany otca.
Vo vzťahu k zvýšenému výživnému na maloletú A. odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil výšku zvýšeného výživného na maloletú A. na rozdiel od jej súrodencov na sumu 50 Eur mesačne. Výdavky na maloletú A. boli vyčíslené rovnako, ako aj výdavky na maloletého A. vo výške 100 Eur. Vzhľadom na prirodzený vývoj životných nákladov za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného, na vek maloletej, školskú dochádzku, odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že výdavky na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb sú nižšie ako u jej súrodencov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav a použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav, preto rozsudok v tejto časti (určenie výšky zvýšeného výživného u maloletej A.) zmenil
podľa § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. Keďže odvolací súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú A. na sumu 60 Eur mesačne, teda na rovnakú sumu ako v prípade jej súrodencov, bolo potrebné znovu sa zaoberať dlhom na výživnom voči maloletej a jeho konkrétnym rozsahom za obdobie od 1.10.2021 do 31.12.2021. Otec mal za toto obdobie zaplatiť na výživu maloletej 180 Eur (3x60 Eur), pričom otec za dané obdobie zaplatil 90 Eur (3x30 Eur). Preto mu vznikol dlh vo výške 90 Eur. Odvolací súd zaviazal otca splácať dlh na výživnom pre maloletú A. vo výške 90 Eur v splátkach vo výške 20 Eur mesačne popri bežnom výživnom vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku.
V priebehu odvolacieho konania, konkrétne dňa 28.4.2022 dosiahol C. B. plnoletosť, t.j. stal sa v plnom rozsahu procesne spôsobilým účastníkom tohto konania. Z uvedených dôvodov už nemusí byť zastúpený kolíznym opatrovníkom a všetky písomnosti sa doručujú priamo jemu. Znamená to tiež, že určené výživné a dlžné výživné je otec povinný platiť priamo C. a nie jeho matke, pretože dovŕšením plnoletosti C. zo zákona zaniklo aj zákonné zastúpenie matkou. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o spôsobe platenia určeného výživného a dlžného výživného podľa § 388 CSP tak, že ako platobné miesto určil už priamo plnoletého C..
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie nepodal (§ 57 CMP).
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).