Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-452-2014.pdf
PDF · 135.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-10C/452/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci navrhovateľa: V. Ď., W.. XX.XX.XXXX, F. R. XX, XXX XX W. Y. W. U., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti odporcovi: Y. L., W.. XX.XX.XXXX, F. R. XX, XXX XX W. Y. W. U., právne zastúpený JUDr. Drahomírom Kubičinom, advokátom, so sídlom Nám. Slobody 16, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
Zrušuje sa právo spoločného nájmu účastníkov konania ako nájomcov k bytu č. XX, na X. poschodí domu s.č. XXXX, nachádzajúceho sa na R. XX U. W. Y. W. U. tak, že ďalším nájomcom bude navrhovateľ.
Ukladá sa odporcovi z bytu č. XX, na X. poschodí domu s.č. XXXX, nachádzajúceho sa na R. XX U. W. Y. W. U. vysťahovať do 15 dní potom ako navrhovateľ odporcovi zabezpečí náhradný byt.
Vzájomný protinávrh sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaním došlým súdu dňa 11.12.2014 sa domáhal, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu nachádzajúceho sa na R. XX U. W. Y. W. U., ktorý pozostáva z 1 izby, kuchyne a príslušenstva tak, že určí ďalej ako nájomcu navrhovateľa. Ďalej žiadal, aby súd uložil odporcovi sa z predmetného bytu vysťahovať do 15 dní, pričom navrhovateľa nie je povinný zabezpečiť odporcovi náhradné ubytovanie, nakoľko odporca má stále trvalý pobyt na adrese Q. X, kde býva jeho matka v trojizbovom byte sama. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa 07.07.2001 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k.: 10C/248/2014-16 zo dňa 11.11.2014. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Rozhodnutím Mestského bytového podniku Nové Mesto nad Váhom bol im pridelený mestský byt. Nájomný pomer vznikol dňa 28.01.2004 na dobu neurčitú. Tento byt spoločne užívajú doposiaľ. Nakoľko navrhovateľ sa nemá kam odsťahovať, na rozdiel od odporcu, žiada za ďalšieho nájomcu určiť navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal, že odporca požíva alkohol a v dôsledku jeho psychického a fyzického násilia bo podaný návrh na rozvod manželstva.
Odporca v podaní došlým súdu dňa 18.03.2015 žiadal, aby ponechal za ďalšieho nájomcu odporcu a navrhovateľ je povinný sa vysťahovať bez povinnosti navrhovateľa zabezpečiť odporcovi náhradné ubytovanie. Dôvodil, že v predmetnom byte býva od roku 2008 sám, navrhovateľ sa odsťahoval bez udania dôvodu k svojej sestre do M.. Navrhovateľ chodí do bytu sporadicky, 2 - 3 krát mesačne s tým, že si niečo operie alebo si zoberie nejaké svoje osobné veci. V byte neprespala viac ako sedem rokov. Uviedol, že jeho matka si nepraje, aby k nej išiel bývať, je psychicky labilná.
Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, ich výsluchom a výsluchom svedkov na nariadenom pojednávaní, priestupkovými spismi, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa 07.07.2001 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k.: 10C/248/2014-16 zo dňa 11.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2014. Príčinu rozpadu manželstva súd konštatoval z dôvodu ochladnutia vzájomných citových vzťahov. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti, ani jeden z účastníkov nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom.
Dňa 28.01.2004 vznikol nájomný pomer medzi Mestským bytovým podnikom Nové Mesto nad Váhom s.r.o. ako prenajímateľom a účastníkmi konania ako nájomcom k bytu č. XX, na X poschodí domu s.č. XXXX W. R. G. XX U. W. Y. W. U. na dobu neurčitú.
Navrhovateľ je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a má priznaný čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu cukrovky.
Mestský bytový podnik Nové Mesto nad Váhom s.r.o. v podaní došlým súdu dňa 09.02.2016 uviedol, že jednoznačné stanovisko, kto sa má stať výlučným nájomcom bytu, je vzhľadom na osobné pomery účastníkov obtiažne. Zastavajú názor, aby účastníci ukončili spoločný nájom vzájomnou dohodou. V ďalšom podaní došlým súdu dňa 17.03.2016 bytový podnik uviedol, že navrhovateľ je osoba zdravotne ťažko postihnutá, preto prenajímateľ, v zmysle svojich interných postupov by pri uzatváraní nájomnej zmluvy uprednostnil navrhovateľa pred odporcom, nakoľko sociálno-zdravotné hľadisko je pri prideľovaní prioritné.
Navrhovateľ na nariadenom pojednávaní vypovedal, že dnes nemá kde bývať. Doteraz bývala len u kamaráta na matracoch a minulý týždeň v piatok sa vrátila späť domov. Aj tam spala na gauči. Dnes nemá iné východisko, ako zostať v tomto byte. Uviedla, že sa z tohto bytu nikdy neodsťahovala. Má tu osobné veci. Chodievala si tam právať a platila aj nájom. S odporcom sa zosobášili v roku 2001. Už predtým bývala u svokry, pričom aj po svadbe bývali u svokrovcov. Ak si dobre pamätá, svokra ešte v tom roku za nimi prišla, že v ich mene podala návrh na pridelenie mestského bytu. Neskôr už opakovanú žiadosť podávali samy, resp. ona som si toto podávala. Aj prišla nejaká pracovníčka z úradu a skúmala ich rodinné pomery, či sme vhodnými kandidátmi na mestský byt. Byt sa im podarilo vybaviť až v roku 2004. Čo sa týka ich spolužitia, tak je pravdou, že odporca požíval alkoholické nápoje už pred sobášom, pričom situácia sa ani nezmenila po sobáši, dá sa povedať, že manžel pil skoro každý deň. Ona z toho mávala stres. Napríklad keď pozerala televízor a on prišiel a začal búchať, bála sa. Keď mu povedala, že zavolá políciu, tak ju vysmial a povedal jej, že si to vybaví. Navonok to neriešila ja z toho dôvodu, že sa hanbila. Manžel na ňu býval vulgárny, fyzicky na ňu nikdy nezaútočil tak, že by potrebovala lekársku pomoc. Pamätá si, že ju raz silno sotil do skrine. Keď vzniklo medzi nimi napätie, obyčajne sa zamkla v kúpeľni a tam prečkala. Manžel na ňu vulgárne nadával, hovoril, že je ,,piča, krava, že je prijebaná,, a pod.. Keď na ňu bol manžel vulgárny ona bývala ticho. Nadávky mu neopätovala. V roku 2012 sa u nej objavila cukrovka, pričom išlo o akútny stav, cukor mala 30 a ihneď musela začať brať inzulín injekčnou formou. Do dnešného dňa si pichá 4 injekcie denne. Po konzultácii s lekárkou je presvedčená o tom, že cukrovka sa jej prejavila z dôvodu rodinných problémov, resp. stresu, ktorý tam zažívala. Lekárka jej povedala, že to bolo spôsobené z dôvodu nahromadeného stresu. Je ZŤP s polovičným invalidnom dôchodkom, pričom pracuje v chránenej dielni v Q. L. U. L., pričom jej príjmy sú nasledovné. z dôchodku má 172,- Eur a z práce priemerne okolo 300,- Eur mesačne. Ide o minimálnu mzdu. Momentálne robím s mydielkami do kúpeľne. Keďže vzťahy medzi nimi boli narušené, začala z domu odchádzať, resp. začala inde prespávať. Poznala p. Ž.. Ide o rozvedeného muža, ktorý už má dve zaopatrené deti, ktorý jej umožnil u neho prespávať. Mala tam len matrac a nejaké svoje osobné veci na hromade položené. Na začiatku tam prespávala len sporadicky, potom 2-3 krát do týždňa, čo mohlo byť tak pol roka pred rozvodom a ešte častejšie tam začala prespávať po rozvode, ktorý bol v novembri v roku 2014. V čase, keď stretla p. Ž., schudla 7 - 8 kíl a bola psychicky vyčerpaná a nevyspatá. Keď to videl p. Ž., umožnil jej u neho bývať. Bol to kamarát. Intímne sa zblížili až neskôr. V súčasnosti sú vzťahy naštrbené, nakoľko p. Ž. prekáža, že ešte stále rieši spor so svojím bývalým mužom a taktiež mu nevyhovuje jej zdravotný stav. Doma nemohla spať z dôvodu, že napríklad o pol piatej vstávala do práce a muž chodil medzi 00:00 - 01:00 hod, pričom buchotal, ju zobudil a ona častokrát nevedela zaspať.
Pamätá si, že v minulosti sa jej muž vyhrážal, že ju vyhodí z domu alebo že jej doláme paprče, keď raz bol opitý a postláčal všetky gombíky na ovládači, pričom na ňu sa osopil, že to pokazila. Toto sa stalo dňa 05.06.2014 keď sa bola informovať na súde, ako má postupovať, ako aj to, že bola u psychiatričky, ktorá jej pichla injekciu na ukludnenie. Malo by to byť aj v súdnych spisoch. Pamätá si, že jej muž napríklad jedenkrát chytil ruku, ale ako uviedla, fyzicky na ňu manžel neútočil. Keď sa napríklad zamkla, tak len búchal na dvere, nesnažil sa ich vylomiť. Pamätá si ešte, že raz ju obviňoval z toho, že je vinná za to, že si zranil ruku, hoci si pomyslela, že určite nie je vinná za to, že sa opil. Toto sa mohlo stať niekedy v máji 2014, nakoľko v júni 2014 išla na dovolenku bez muža. Manžel sa správal tak, že nebolo potrebné vyhľadať lekársku pomoc, napríklad do nej sotil a pod.. Ona sa kvôli tomu zamykala, aby manžel na ňu fyzicky nezaútočil. Prespávala len u p. Ž., inde neprespávala. Nie je pravdou, že by odporcovi povedala, že je tehotná a z tohto dôvodu sa zobrali. Ak by ho predsa oklamala, mohol sa ihneď s ňou rozviesť. Čo sa týka nájomného, tak toto platila aj ona, každý na 1, a to aj po rozvode. Má so sebou aj šeky. Nepovažuje sa za alkoholika, alebo že by mala niekedy problém s alkoholom. Ak si dá niekto červené kvôli menzesu, nevidí v tom problém. Nesúhlasí s tým, že mala opatrovať nejakú babku. Je z Trenčína a tu pozná len veľmi málo ľudí. Čo sa týka ich manželského života, manžel jej bol skôr neverný, ako ona jemu. Aj keď si myslí, že keď 9 rokov spolu intímne nežijú, nedá sa to po takomto období nazvať neverou. Nesúhlasí s tým, že by ju manžel zakladal tým, že by odo nej kúpil bicykel za 100,- Eur. Tu bola situácia taká, že ona si kúpila nový bicykel a on mal záujem o ten jej starý. Je pravdou, že za ňu raz zaplatil Orange, avšak účet bo vysoký len z toho dôvodu že manžel prišiel opitý a ona sa potrebovala ukludniť so sestrou, s ktorou telefonovala. Nepamätá si, že by ju manžel niekedy volal na pivo. Poprela, že by bola voči manželovi vulgárna. Ak vznikla nejaká vyhrotená situácia, snažila sa odtiaľ vždy zdúchnuť. Nesúhlasí s tým, že ja má sebevražedné sklony, len sa zamkla pred mužom, nakoľko prišiel opitý.
Odporca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že nie je pravdou, že chodili spolu 7 mesiacov. Chodili spolu len 3 mesiace, pričom on si navrhovateľku zobral hlavne preto, že mu povedala, že je s ním tehotná. Je pravdou, že chodí s chalanmi na pivo a toto bolo aj pred sobášom. Myslí si, že keď si niekto vypije 2 - 3 pivá, nie je ešte alkoholikom. Sám sa necíti byť alkoholikom, ani sa nemusel nikdy liečiť proti alkoholu. To si myslí aj preto, že je povolaním vodič a aj teraz robí skladníka s vysokozdvižným vozíkom, teda ak by mal byť alkoholikom, doklady by už určite nemal. Na druhej strane musí uviesť, že popíjala aj jeho bývalá žena a jemu sa nepáčilo, že pije čučá, čo jej raz našiel v prádelníku. Alebo sa stalo, že ju zavolal na pivo, ona povedala, že zostane doma a keď prišiel, zistil, že sa doma opila. Čo sa týka jej zdravotného stavu, tak myslí si, že psychické problémy už mala pred sobášom. Sama mu povedala, že u nich doma vyčíňal otec. Osobne nikdy nebol pri nejakých incidentoch prítomný. Má to len z rozprávania jeho ženy. Viackrát sa stalo, že žena chcela spáchať sebevraždu, konkrétne sa chcela otráviť. To sa stalo aj u jeho mamy, keď sa raz opitá zamkla. Nesúhlasí s tým, že jeho bývalá žena častejšie opúšťala spoločnú domácnosť až v roku 2014. Podľa neho to bolo už od roku 2008, keď začala prespávať u svojej sestry a doma prespávala len sporadicky. Neskôr to mohlo byť tak 2 krát do mesiaca, čo doma spala. Čo sa týka spoločných úhrad, tak to sa bude ťažko dokazovať. Platby sa hradili šekom. Myslí si, že boli písané na jeho meno. Nájom platieval zo svojho, aj smeti. Manželka mu potom dávala len na smeti polovicu. Čo sa týka konfliktov, tak si myslí, že boli vzájomné. Aj jemu bývalá žena vulgárne nadávala, že je ,,kokot prijebaný a pod..,, . On si už na to ani presne nepamätá. Nešlo však o pravidelné konflikty. Priznáva, že aj u neho je chyba, napríklad keď oslavoval s kamarátmi a prišiel a mal vypité. Síce dnes môže bývať u matky, ale z dlhodobého hľadiska si to nevie predstaviť, nakoľko matka má 74 rokov. Jej zdravotný stav je síce primeraný veku, ale neustále sa zhoršuje a po jej smrti si nevie predstaviť, ako by mal vyplatiť svojich ďalších dvoch súrodencov, teda ani on nemá v súčasnosti kde dlhodobo bývať. Poukázal, že ak by aj mali byť medzi nimi nejaké vyhrotené konflikty, tak prečo by sa to malo riešiť až po rozvode. Myslí si, že ak medzi nimi by bola situácia vyhrotená, tak rôzne oznámenia by boli podané už pred rozvodom. Chalanom vždy hovoril, že je šťastne ženatý, pretože mal kľud od ženy. Tá u neho nebývala, nestarala sa o to, čo robí. Neskôr od nej prišiel návrh, že sa rozvedú a on s tým súhlasil. Najprv mu manželka hovorila, že opatruje starú babku a že je nádej, že po jej smrti jej nehnuteľnosť ostane. Potom mu hovorila, že prespávala u nejakého kamaráta, čo predáva bicykle,. On sa už neskôr prestal zaujímať o to, kde jeho manželka prespáva. Teraz si spomína, že za manželku aj uhradil dlhy, napr. v Orange mala 11.000 Sk a platieval aj mesačné poplatky, ktoré sa niekedy vyšplhali aj na 100,- Eur. Pamätá si, že od manželky kúpil bicykel za 100,- Eur. Manželka viackrát prišla o robotu, a to z dôvodu, že na pracovisku bola pod vplyvom alkoholu. Vie, že kvôli zdravotným problémom jeho bývalá žena už nepije, môže to byť tak odvtedy, čo sa odsťahovala.
Svedok Y. L. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že v pojednávacej miestnosti pozná Maroša a svoju sestru. Za sestrou nechodievala veľmi často na jej byt. Možno tak raz za rok a to hlavne keď mala narodeniny. Pochádza z M., kde má trojizbový byt a kde žije s rodinou. Sestra sa jej z času na čas posťažovala že jej muž chodieva pod vplyvom alkoholu a potom nemôže spávať alebo že ju fyzicky napadol. Vie o tom, že mala mať aj nejaké zdravotné komplikácie z tohto dôvodu. Jeden čas jej povedala a bolo to asi tak pol roka pred rozvodom, že prespáva u nejakého kamaráta na matraci. Ona sa o to veľmi nezaujímala. Sestra je takej povahy, že si chce vyriešiť všetko sama. Osobne jej nikdy neponúkla bývanie a sestra ani u nej nikdy neprespala. Nemá vedomosť o tom, že by sa v minulosti sestra z tohto bytu odsťahovala. Sestra jej povedala, že býva u nejakého kamaráta, čo považovala za dočasné riešenie jej situácie. Keď tam bola naposledy, čo mohlo byť tak rok a pol, tak sestra tam bývala. Bolo navarené aj ju pohostila. Sestra mala vtedy narodeniny. Mohlo to byť tak pred rokom, keď jej sestra povedala, že prespáva u kamaráta. Povedala jej, že tam prespáva hlavne z dôvodu, aby sa vyspala, ako aj z toho dôvodu, aby sa jej zlepšil zdravotný stav. Nemyslí si, že v tom čase sestra intímne s týmto kamarátom spala. Pýtala som sa jej nato. Vie, že sa zblížili až po rozvode. Čo sa týka jej terajšieho partnera, tak myslí si, že tento vzťah funguje. Sestra bývala u nej, ale nikdy u nej neprespala. Mala za to, že ide spať domov. Svedok Y. Ž. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v pojednávacej miestnosti pozná len kamarátku. Či je bývalá, alebo aktuálna, ťažké je sa k tomu vyjadriť. Tuší, čo je predmetom tohto konania, i keď jej muža nikdy v minulosti nevidel a dnes ho vidí prvýkrát. Vie, že sa to týka nejakého ich bytu. Je rok rozvedený. Z manželstva pochádzajú dvaja dospelí synovia, ktorí už sú zaopatrení. S manželkou si už aj vyporiadali BSM, a to tak, že všetko dali na deti. Nič si finančne nevyplácali. Jemu zostal rodičovský dom, i keď nie je na neho vlastnícky písaný, len tam býva. V minulosti bol aktívny športovec, ale ako vojak mal ťažký úraz a skončil na invalidnom dôchodku. Jeho zdravotný stav mu momentálne naozaj nedovoľuje ani brigádne pracovať, i keď v minulosti si privyrábal opravami bicyklov. Dnes, čo ho drží nad vodou, je len hudba, čomu venuje svoj celý čas aj peniaze. Počúva hlavne techno a rokovú klasiku a samozrejme relaxačnú hudbu. Bývanie má zariadené len veľmi skromne, tzn., že by sa mi tam ani posteľ nezmestila, nakoľko tam má všade elektroniku a v jednej miestnosti posilňovňu. Okrem toho dom je dosť v dezolátnom stave, vyžadoval by si údržbu. Ak by tento spore skončil tak, že navrhovateľka by sa stala výlučnou nájomníčkou bytu, nešiel by s ňou bývať do tohto bytu. Spoznali sa cez bicykle, keď bola u neho ako zákazníčka na Železničnej ulici, pričom začala ho navštevovať až v roku 2014 po rozvode, pričom nešlo o nejaké dlhodobé spolužitie. Chodievala tak raz - dvakrát do mesiaca. Momentálne sa už len bavia. Občas príde na kávu. Navrhovateľka mu nikdy nehovorila, že keď nespala u neho, tak kde spala. Predpokladá, že išla domov.
Svedok H. Q. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že si už nepamätá, či s bratom a jeho nastávajúcou a s jej rodinou ešte všetci žili u matky alebo nie. Ale v tomto období dostali byt a brat s V. zostali u matky. Aj oni sa neskôr odťahovali. Ako rodiny sa často nenavštevovali. Pamätá si, že bola bratovi na svadbe a môže tomu byť aj 15 rokov, čo mali väčšie rodinné stretnutie a to pri príležitosti Y. narodenín. So švagrinou nebývala v kontakte a pamätá si, že len rok potom, čo sa nasťahovali a bola tam na návšteve, tak tam bola aj Katarína. Na ich byt chodievala len sporadicky, tak raz za rok. Naposledy tam bola pred 3 týždňami, avšak nikdy pri týchto návštevách tam V. nebola. Súčasný postoj V. považuje za vypočítavosť a ak sa má jemne vyjadriť, tak to, čo robí V., je veľká špina. Podľa jej vedomostí tam V. 8 rokov nebýva, dokonca vie, že Y. platil celý nájom. O tomto sa rozprávali u matky. Pamätá si, že po prvom pojednávaní si V. zobrala skriňu aj svoje osobné veci a predbežne boli dohodnutí, že Y. dá V.W. 4.000,- Eur. Y. to chcel urobiť kvôli tomu, aby mal od svojej bývalej ženy pokoj. Má informácie, že keď si V. našla advokáta, tak sa situácia zmenila a Y. jej hovoril, že už je aj skriňa naspäť. Katarína tam v súčasnosti chodí len prespávať, a to nie každý deň. Toto všetko vie od brata. Pamätá si, že V. vyhodili z F. kvôli alkoholu. Toto jej povedala ďalšia predavačka. Je možné, že V. už teraz nepije a to vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav. Ona sa k tomu teraz nevie vyjadriť. Ďalej by chcela uviesť, že brat sa u nej z času na čas zastavil, nakoľko keď hodí z práce domov, chodieva popri jej byte alebo keď chodí do obchodu. Vie, že brat si pivo vypije. Pred 8 rokmi V. odišla zo spoločnej domácnosti kvôli jej nevere. Vie to nielen od brata, ale aj z mesta. Toto mesto je príliš malé. Pracuje na bytovom podniku, vie, že brat platil nájom sám. Čo sa týka V., tak po prvom pojednávaní brat začal dávať polovicu V. a ona začala hradiť celý nájom. Po druhom pojednávaní V. už prestala hradiť nájom, nakoľko mala dostať 4.000,- Eur. Ak je to teraz, k tomu sa nevie vyjadriť. Čo sa týka jej brata, tak myslí si, že ide o jeho bydlisko, kde sa trvalo zdržuje, i keď má trvalý pobyt u svojej matky. Je pravdou, že brat ju častoval vulgarizmami. Aj sa medzi sebou hádali, ale to neznamená, že mu ide teraz pomáhať. Myslí si, že ide o podlosť zo strany V., ktorá podľa nej môže bývať v M.. Ako partneri nemajú žiadne deti, pričom Katarína nechcela s jej bratom bývať a teraz sa zaujíma o tento byt.
Svedok R. F. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v pojednávacej miestnosti pozná Y. a jeho bývalú ženu. S touto si netyká. Poznajú sa len z videnia. Pochádza z tej istej bytovky ako Y., i keď tam má ešte aj rodičovský byt, teda v tejto bytovke býval ešte pred príchodom Y.. Dá sa povedať, že sú kamaráti. Stretávajú sa 5 rokov. Bavia sa ako susedia. Chodievam k nemu pravidelne na návštevy, niekedy aj dvakrát do týždňa, pričom sledujú šport, fajčia alebo pijú kávu. Už tri roky je totálny abstinent a je s tým spokojný. Nedá sa povedať, či sa stretávajú večer alebo cez deň, nakoľko obaja pracujú na 4 zmeny a stretávajú sa vtedy, keď sa im to obidvom hodí. Y. mu pomáha napr. aj tým, že ho napr. niekam odvezie a pod.. Y. manželku videl v minulosti častejšie. Keď ju tam videl ako si prišla oprať veci. Nemá vedomosť o tom, že by tam aj spala. Taktiež nikdy nevidel, že by sa Y. so svoju ženou hádal. Naposledy tam bol napr. včera, avšak jeho bývalú ženu tam nevidel. Y. niekedy hovoril, že je šťastne ženatý, i keď pod týmto významom myslel to, že od ženy má pokoj. Podľa mňa nájom platil Y.. Mal taký zvyk, že ak išiel platiť nájom na bytový podnik, tak mal peniaze nachystané na stole. Či to boli len jeho peniaze, alebo peniaze jeho partnerky, k tomu sa nevie vyjadriť. Podľa mňa Y. má poriadok v peniazoch a aj v byte je pomerne upratané. Myslí si, že upratuje Y.. Jeho partnerku tam nikdy nevidel upratovať. V minulosti si s ním dal pivo, ale myslí si, že Y. nemá určite také problémy s alkoholom ako mal on. Nevidel ho spiť sa pod obraz boží.
Svedok R.. E. G. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že v pojednávacej miestnosti pozná právnikov, avšak len pracovne. S pani sa stretla pred niekoľkými mesiacmi, keď sa informovala ohľadom platenia nájomného. Na meste pracuje od roku XXXX ako právnik, pričom musí povedať, že ide o prvý prípad, keď zostal spor o ich byt, pričom manželia sú bezdetní. Zvyčajne byt nechávajú tomu, komu boli zverené maloleté deti. Ani si nepamätá prípad, že by deti boli rozdelené a mali problém, komu byt pridelia. Situácia u nich je taká, že do konca roka bude v meste 64 nových bytov a majú prihlásených 350 - 400 žiadateľov. Byty sa budú vyberať žrebovaním. Ak sa nejaký byt uvoľní, tak majú na to poradovník, ale sú aj prípady i keď výnimočne, keď primátor rozhodne, že takto uvoľnený byt sa pridelí nejakému konkrétnemu nájomcovi. Keďže išlo o prvý prípad, ich prvé stanovisko bolo neurčité. To znamená, že to nechali na úvahe súdu. Po nejakej dobe prišla za ňou kolegyňa pani I., ktorá jej hovorila, že bola za ňou V. Ď. a pýtala sa jej, akým spôsobom si má podať žiadosť o nový byt. Odkázali jej, že jej žiadosť bude s vysokou pravdepodobnosťou zamietnutá, keďže u nich je pravidlo také, že ak je už niekto nájomcom v mestskom byte, nemôže si podať ďalšiu žiadosť, teda aby mohli niekoho zaradiť medzi žiadateľov, musel by sa najprv ukončiť mestský nájom. Pani I. ju upozornila na všeobecné záväzné nariadenie mesta, ktoré tu má k dispozícii a ktoré necháva súdu, kde sú rámcové pravidlá, akým spôsobom sa majú prideľovať mestské nájomné byty. V prvom rade sa má prihliadať na maloleté deti, potom na zdravotné hľadisko, dobu žiadosti, resp. majetkové pomery žiadateľa. Dostali informácie, že pani Ď. je zdravotne postihnutá, pričom o jej bývalom manželovi získali informácie, že pracuje, teda prehodnotili svoje stanovisko a na podklade záväzného nariadenia poslali ich stanovisko na súd. Rozprávala som sa s K.. H. o tom, prečo menia stanovisko. Skutočnosti o účastníkoch mala zo zápisnice z pojednávania, ktoré jej doručil súd. Postupovali na základe kritérií a vychádza z toho, že zdravotne postihnutý ma sťažený prístup k bývaniu, preto sa rozhodli preferovať navrhovateľa., pričom ide o definitívne stanovisko. Mesto má okolo 3800 bytov. Nemajú ani nejaké konkrétne pravidlo, akým spôsobom sa byty preverujú. Nevie sa vyjadriť, či za posledný rok sa tento byt preveroval. Podľa jej informácií sa byt preveroval. Osobne nevie, akým spôsobom sa tento byt užíval. Vie len to, čo bolo uvedené v zápisnici z pojednávania. Má tu aj výpis tržieb, pričom všetky služby na nájomné sú na čas hradené. Tieto údaje má za posledný rok, o čom zakladá doklady do spisu. V zásade im stačí preukaz ZŤP, ale v takýchto prípadoch žiadatelia predkladajú ďalšie doklady o svojom zdravotnom stave, nakoľko to môže mať vplyv na ich žiadosť, a to jednak z toho dôvodu, že môžu mať uzatvorenú nájomnú zmluvu na dlhšie časové obdobie alebo pri deklarovaní príjmu takto chorým osobám stačí aj nižší príjem, ako bežným žiadateľom.
Rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom č. PK 390/2014 zo dňa 13.02.2015 bol odporca uznaný vinným z priestupku podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 05.12.2014 v čase asi o 11:50 hod zo svojho mobilného telefónu č. XXXX/XXXXXX telefonoval bývalej manželku na jej mobilný telefón č. XXXX/XXXXXX, pričom sa vyslovil, či jej jebe, že za takéto pičoviny sa dnes chodí do base, čím mal na mysli skutočnosť, že podala na neho oznámenie na polícii, žiadal ju, aby toto oznámenie stiahla, pretože ak nie, tak ešte uvidí, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur.
Rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom č. PK 112/2015 zo dňa 04.06.2015 bol odporca uznaný vinným z priestupku podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na tom skutkovom základe, že odporca dňa 15.04.2015 v čase okolo 14:10 hod v spoločnom nájomnom mestskom byte povedal bývalej manželke, že jej prijebe, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 15,- Eur.
Podľa § 705 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa ods. 2 cit. zák. ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa ods. 3 cit. zák. pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 5 cit. zák. ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.
Podľa § 712a ods. 8 cit. zák. ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Podľa § 708 cit. zák. Ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
Podľa článku 5 VZN mesta Nové Mesto nad Váhom č. 3/10 o spôsobe prideľovania nájomných bytov komisiou pre rozvoja bývania posudzuje podané žiadosti o pridelenie bytu a pri rozhodovaní zohľadní najmä tieto kritériá naliehavosti potreby pridelenia bytu:
a) či je žiadateľom rodina s maloletými deťmi
b) či je žiadateľom mladá rodina, pričom za mladú rodinu sa považuje rodina, v ktorej aspoň jeden z manželov ku dňu podpísania nájomnej zmluvy je mladší ako 35 rokov
c) zdravotný stav žiadateľa alebo člena rodiny (príloha č. 4)
d) doby podanej žiadosti
e) majetkové a iné podmienky, ktoré spôsobujú, že žiadateľ a členovia rodiny nemajú možnosť si zabezpečiť vlastné bývanie svojimi prostriedkami.
V Prílohe č. 4 sú uvedené nasledovné údaje:
1. Roztrúsená mozgovomiechová skleróza a) stredne ťažká forma, b) ťažká forma (triparéza a kvadruparéza). 2. Koordinačné poruchy a poruchy rovnováhy - ťažká forma (s nemožnosťou samostatného pohybu). 3. Čiastočné a úplné mozgové obrny (pyramídového a extrapyramídového pôvodu) a) hemiplégia, b) paraplégia, c) kvadraplégia, d) hemiparéza ťažkého stupňa, e) paraparéza ťažkého stupňa, f) kvadraparéza ťažkého stupňa. 4. Poškodenie miechy
a) hemiplégia,
b) paraplégia,
c) kvadraplégia,
d) hemiparéza ťažkého stupňa,
e) paraparéza ťažkého stupňa,
f) kvadraparéza ťažkého stupňa. 5. Spondylartritída ankylozujúca - Bechterevova choroba - ťažký stupeň postihnutia chrbtice s ankylózou bedrových kĺbov. 6. Myopatie, kongenitálne, progresívne svalové dystrofie (Duchenneov, Beckerov typ a pod.), zápalové myozitídy, polyomyozitídy a pod., metabolické a endokrinologické
a) stredná forma s výrazným obmedzením hýbavosti,
b) ťažká forma (imobilita). 7. Myasténia gravis, myastenický syndróm - ťažké formy s výrazným obmedzením hýbavosti. 8. Úplná strata jednej hornej končatiny a jednej dolnej končatiny. 9. Strata oboch dolných končatín v stehne. 10. Strata jednej dolnej končatiny v stehne a jednej dolnej končatiny v predkolení s krátkymi amputačnými kýpťami s výrazne zníženou funkciou amputovaného kýpťa. 11. Strata jednej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe alebo s veľmi krátkym amputačným kýpťom. 12. Strata jednej dolnej končatiny v stehne po kolenný kĺb. 13. Strata oboch dolných končatín v predkolení. 14. Stuhnutie oboch bedrových kĺbov
a) v priaznivom postavení,
b) v nepriaznivom postavení. 15. Stuhnutie jedného bedrového kĺbu v nepriaznivom postavení. 16. Stuhnutie oboch kolenných kĺbov
a) v priaznivom postavení,
b) v nepriaznivom postavení.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Pri aplikácii § 705 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka súd berie na zreteľ najmä záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa, zároveň zisťuj aké sú bytové záujmy a potreby samotných účastníkov, z akých dôvodov a kým alebo čím zapríčinených opustil niektorý z nich byt, aké sú ich sociálne a zdravotné pomery a pracovné zaradenie, aké boli okolnosti rozvodu manželstva, ako sa jednotliví rozvedení manželia pričinili o nadobudnutie bytu, ako plnili povinnosti nájomcu, do akej miery sú odkázaní na uspokojovanie bytových potrieb v byte a aké sú predpoklady usporiadaného užívania bytu tým - ktorým účastníkom ako možným budúcim nájomcom.
Dňa 28.01.2004 vznikol nájomný pomer medzi Mestským bytovým podnikom Nové Mesto nad Váhom s.r.o. ako prenajímateľom a účastníkmi konania ako nájomcom k bytu č. XX, W. X T. H. L..Č.. XXXX W. R. G. XX U. W. Y. W. U. na dobu neurčitú.
Skutočnosť, že niektorý z bývalých manželov mal trvale opustil spoločnú domácnosť, treba vždy posudzovať v čase bezprostredne predchádzajúcom podaniu žaloby alebo v čase čo najbližšom k zániku manželstva. Znaky trvalého opustenia spoločnej domácnosti má konanie, pri ktorom je daný úmysel zrušiť a neobnovovať spoločnú domácnosť. Záver o trvalom opustení spoločnej domácnosti možno vyvodiť nielen z prípadného výslovného vyhlásenia nájomcu, že natrvalo opúšťa spoločnú domácnosť, ale tiež z takého jeho konania, so zreteľom na ktoré možno usudzovať, že sa do spoločnej domácnosti nemieni vrátiť. Môže preto ísť tak o konania urobené výslovne, ako aj konkludentne
- spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o vôli nájomcu trvalo opustiť spoločnú domácnosť. V prípade, že nájomca opustí takto spoločnú domácnosť, zo zákona (ex lege) zaniká právo spoločného nájmu bytu a zaniknuté právo nájomcu sa nemôže obnoviť. Pri trvalom opustení spoločnej domácnosti je rozhodujúcou skutočnosťou to, že je pri ňom daný a zrealizovaný zámer manžela nebývať viac spoločne s druhým manželom a nevykonávať v byte práva nájomcu. K trvalému opusteniu spoločnej domácnosti môže dôjsť predovšetkým tým, že spoločnú domácnosť opúšťajúci manžel dá už pri svojom odchode domácnosti jasným, nespochybniteľným a zrozumiteľným spôsobom najavo, že natrvalo opúšťa spoločnú domácnosť. V takom prípade sa odchod zo spoločnej domácnosti časovo viac - menej kryje s trvalým opustením spoločnej domácnosti. Je pravdou, že opustenie spoločnej domácnosti v zmysle § 708 Občianskeho zákonníka musí byť výrazom slobodnej vôle toho z manželov, ktorý domácnosť opúšťa a nesmie vzbudzovať pochybnosti o jeho úmysle natrvalo opustiť domácnosť. O taký prípad nejde, keď opustenie spoločnej domácnosti je motivované snahou vyhnúť sa nezhodám (útokom), ku ktorým medzi manželmi dovtedy dochádzalo. Samotné opustenie bytu preto nemožno ešte bez ďalšieho posudzovať ako trvalé opustenie spoločnej domácnosti.
V danom prípade bolo manželstvo účastníkov rozvedené 11.11.2014 a navrhovateľ ako prvý podal žalobu o zrušenie práva spoločného nájmu k bytu. Navrhovateľ počas celého nájomného vzťahu mal v tomto byte osobné veci, sporiadicky sa vracal do tohto bytu, mal tam vedený trvalý pobyt, preberá si tam poštové zásielky, čo logicky vylučuje názor, že trvalo opustil spoločnú domácnosť. Medzi účastníkmi konanie nebolo sporné, že v súčasnosti sa navrhovateľ vrátil do toho bytu, čiastočne hradí nájomné a služby spojené s užívaním bytu, navrhovateľ nikdy odporcovi výslovne neoznámil, že byt upúšťa, že má vyriešenú svoju bytovú otázku a pod. Za týmto účelom súd vypočul viacerých svedkov, pričom ani jeden z nich nepotvrdil, že by im navrhovateľ oznámil, že opustil spoločnú domácnosť, resp. že by navrhovateľ trvalo býval a zdržiaval sa mimo prenajatého mestského bytu. Na základe toho dospel súd k záveru, že právo spoločného nájmu účastníkov k spornému mestskému bytu nezaniklo trvalým opustením spoločnej domácnosti zo strany navrhovateľa.
Prenajímateľ v rámci súdneho konania prehodnocoval svoje stanovisko a za ďalšieho nájomcu definitívne určil navrhovateľa vzhľadom na to, že ide osobu ZŤP. V rámci jeho výsluchu súd zistil, že prehodnotenie jeho stanoviska bolo zdôvodnené aplikáciou článku 5 VZN mesta Nové Mesto nad Váhom č. 3/10 o spôsobe prideľovania nájomných bytov. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku a pracuje v chránenej dielni, pričom navrhovateľ pracuje ako skladník, pričom v súčasnosti má možnosť bývať u svojej matky, kde má vedený aj svoj trvalý pobyt. Na druhej strane na podklade vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že navrhovateľ nemá vôbec vyriešenú bytovú otázku, sám sa zaujímal o možnosť pridelenia ďalšieho mestského nájomného bytu, čo viedlo k záveru, že momentálne je v horšej osobnej a životnej situácii ako odporca. Z tohto dôvodu, súd zrušil spoločný nájom účastníkov konania, prihliadol na stanovisko prenajímateľa a za ďalšieho nájomcu určil navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že spôsob riešenia bytovej otázky navrhovateľa (odchádzania navrhovateľa zo spoločnej domácnosti) bol vynútený protiprávnym konaním odporcu. Z priestupkových konaní voči odporcovi je zrejmé, že dochádzalo len k slovným útokom zo strany odporcu, pričom tieto sa udiali až po rozvode manželstva a počas tohto súdneho konania, čo nemôže mať zásadný vplyv, vzhľadom na intenzitu a charakter útokov, na určenie budúceho nájomcu, resp. rozhodovania o nepriznaní bytovej náhrady. Vzhľadom na uvedené, súd nevyhovel návrhu navrhovateľa v tom smere, že odporca nemá právo na bytovú náhradu, a teda uložil povinnosť odporcovi vysťahovať sa zo žalovaného bytu až po poskytnutí náhradného bytu zo stany navrhovateľa. Keďže súd rozhodol v zásade v prospech navrhovateľa, súd vzájomný návrhu odporcu v celom rozsahu zamietol.
V odseku 8 § 712 a Občianskeho zákonníka sa rieši bytová náhrada jedného z rozvedených manželov, keď o zrušení spoločného nájmu bytu (tak obecného, ako aj družstevného) na návrh jedného z rozvedených manželov musel rozhodnúť súd. V takomto prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, stačí poskytnúť iba náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Nie je však zrejmé, prečo zákon rozvedenému manželovi priznáva "len" právo na náhradné ubytovanie alebo prístrešie v prípade, "ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa", keď predtým súd rozvedenému manželovi nepriznal žiadnu inú bytovú náhradu. Tu dokonca zákon neuvádza ani to, čo v odseku 7 (pre prípady, ak sa zo zákona zrušil spoločný nájom družstevného bytu), že z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno priznať aj náhradný byt. Toto ustanovenie však v kontexte s odsekom 7 treba vykladať tak, že rozvedený manžel má vždy právo na náhradný byt a iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo "len" na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Inak by zákon nelogicky väčšmi chránil toho z rozvedených manželov, ktorý sa o nadobudnutie družstevného bytu nezaslúžil, keďže druhý manžel ho získal pred uzavretím manželstva (pozri odsek 7), ako toho z manželov, ktorý mal k bytu rovnocenné postavenie z hľadiska jeho nadobudnutia počas trvania manželstva, pričom k zániku spoločného nájmu nedošlo zo zákona (ako je to v prípade uvedenom v odseku 7), ale až na základe rozhodnutia súdu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože obaja účastníci konania boli v konaní pomerne úspešní, pričom rozhodnutie súdu fakticky nemení aktuálne bytové podmienky účastníkov konania, vychádzajúc z predpokladu, že ak by navrhovateľ mal možnosť odporcovi poskytnúť náhradný byt, tento spor by zrejme na súde nebol ani iniciovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov spolu s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť uložená rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.