Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-236-2016.pdf
PDF · 92.31 KB
Case nature
Subarea
14Co/236/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: U. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. O., N. XXX/XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom 960 01 Zvolen, Dukelských hrdinov 22, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 12C/51/2016-45 zo dňa 11.02.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému, ako aj zamestnávateľovi žalobcu, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.03.2015, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je dôvodný, nakoľko ako vyplýva z predložených listín, zo strany žalovaného už došlo k použitiu dohody o zrážkach zo mzdy o platnosti ktorej sa má rozhodovať v tomto konaní do právoplatného rozhodnutia súdu o platnosti či neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a je tak daná potreba predbežnej úpravy pomerov účastníkov. Súd z uvedeného dôvodu návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a § 76 ods. 2 O.s.p. vyhovel. V odôvodnení uznesenia súd len v stručnosti s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 4 O.s.p. poukázal na ďalšie dôvody uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, s ktorými sa súd skutkovo aj právne stotožnil.
Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na zásady rozhodovania o predbežnom opatrení a tieto podľa jeho názoru neboli uznesením prvostupňového súdu rešpektované. Súd neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o osvedčení ohrozenia práva žalobcu a existencii bezprostrednej ujmy. Rovnako súd nepristúpil k hodnoteniu predložených dôkazov, ktoré žalobca predložil. Len samotné konštatovanie súdu, že po oboznámení sa s návrhom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, čím ho považoval za dôvodný a preto mu vyhovel, nie je z hľadiska rozhodovacej činnosti postačujúce. Súd musí vždy rešpektovať požiadavku primeraného súdneho odôvodnenia svojho rozhodnutia aj keď sa jedná o predbežné rozhodnutie. Súd nezdôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia, v čom (v akých konkrétnych okolnostiach) sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie a prečo je potrebné nariadiť predbežné opatrenie v rozsahu, v akom vyplýva z uznesenia. Len samotná skutočnosť, že žalobca napadol dohodu o zrážkach zo mzdy, nepostačí na nariadenie predbežného opatrenia. Súd opomenul skúmať, či tvrdenie žalobcu môžu byť reálne a pravdepodobné. Dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade so zákonom a obsahuje aj zákonom predpísané poučenie podľa
ustanovenie § 5 zákona číslo 250/2007 Z.z.. Súd sa mal aspoň v minimálnom rozsahu vysporiadať s tým, prečo sa mu tvrdenia žalobcu javia pravdepodobné. Nariadené predbežné opatrenie považuje žalovaný za neprimerané, pretože uhradenie minimálnej sumy úveru zrážkami zo mzdy je plne legitímne a oprávnené. Ďalej žalovaný poznamenal, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka ) a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá ani nevyžaduje. Stotožnenie sa s názorom, že vykonávanie zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je nezákonným postupom, neobstojí, pretože zákonná úprava tento spôsob zabezpečenia nielen upravuje ako prípustný, ale pre oblasť spotrebiteľských úveroch aj pripúšťa ako jeden z možných (posledná novela zákona č. 129/2010 Z.z. schválená 15. 12. 2015). Žalovaný tak tvrdí, že závery a tvrdenia napádajúce prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy a jej uplatniteľnosť odporujú relevantnej právnej úprave. Zároveň žalovaný tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je právny inštitút, ktorý unijné právo ani neupravuje ani nezakazuje. Z toho potom vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť neprijateľnou dohodou či odporovať ustanoveniam smernice. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného označil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý vyhovel jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, za spravodlivé, zákonné a odôvodnené v celom rozsahu. Konajúci súd v uznesení o nariadení predbežného opatrenia vychádzal z priložených listinných dôkazov a opísaných skutočností, z ktorých jednoznačne a nepochybne vyplýva, že bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX na sumu 1500 eur, v ten istý deň bola s ním podpísaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá však s ním nebola vopred prejednaná, bola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, musel podpísať bez akejkoľvek úpravy. Má za to, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a to z dôvodu bližšie špecifikovaných v podanom návrhu a nakoľko došlo zo strany žalovaného k predloženiu žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy jeho zamestnávateľovi, je podľa názoru žalobcu nevyhnutné, aby boli dočasne, až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, upravené vzťahy účastníkov. Dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia bola tá skutočnosť, že žalovaný žiadal vykonávať zrážky z jeho mzdy až vo výške 200 % zo sumy poskytnutého úveru, teda poskytnutú sumu na základe úveru navýšenú o 100%. Zamestnávateľ by bol povinný vykonávať zrážky zo mzdy, čím by podľa názoru žalobcu dochádzalo k vykonávania zrážok a kráteniu jeho príjmu na základe neplatnej dohody. Žalobca tak má za to, že pokiaľ by predbežné opatrenie nebolo vydané, zamestnávateľ by bol povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy až do sumy, o ktorú žiada žalovaný. Týmto konaním by dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu, čo by zakladalo dôvod na ďalšie súdne konanie. Potreba vydania predbežného opatrenia je podľa názoru žalobcu daná aj tým, že žalovaný už začal dohodu o zrážkach zo mzdy reálne využívať a ak by nebolo predbežné opatrenie vydané, konal by tak naďalej, čím by bolo jednoznačne obídené jedno z najdôležitejších pravidiel spotrebiteľského práva, ktorým je ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok. Jedine žalovaný má za takéhoto stavu možnosť kontrolovať výšku uplatňovaných zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ ani dlžník nemajú možnosť tieto zrážky jednostranne zastaviť. Na základe toho navrhuje žalobca, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho vydanie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a to prípadne i vo vzťahu k tretiemu subjektu, ak sú naplnené zákonné predpoklady podľa § 76 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon
s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
Oboznámením sa s obsahom spisu, no predovšetkým s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a taktiež s koncipovaním petitu žaloby, ktorého sa žalobca mieni domáhať vo veci samej, sa odvolací súd nestotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vychádzajúc aj z ďalších skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu) preukázal predovšetkým naliehavý právny záujem a dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností a s poukazom na petit žaloby vo veci samej, predbežne poskytnutá ochrana jeho subjektívneho práva. Skutočnosť, že žalovaný sa už mal v úmysle domáhať výkonu svojho práva vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je sama osebe dostatočným dôvodom, ktorý osvedčuje existenciu naliehavej potreby dočasne upraviť (zastabilizovať) pomery medzi účastníkmi konania ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil, respektíve nevenoval dostatočnú pozornosť obsahu predložených listinných dôkazov.
Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci bola uzatvorená samostatná Dohoda o zrážkach zo mzdy vzťahujúca sa ku konkrétnej úverovej zmluve. Po oboznámení sa s obsahom predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.03.2015 (č. l. 8 spisu) je zjavné, že predmetná dohoda, zakladajúca legitimitu pre postup žalovaného, ako veriteľa vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu v danej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, resp. Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne, na samostatnej listine. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY (INÝCH PRÍJMOV) DLŽNÍKA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi aj pri bežnej obozretnosti zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení základného zmluvného vzťahu, respektíve všeobecných obchodných podmienok, s obsahom ktorých by splývala.
Odvolací súd vychádzal zo zákonnej dikcie ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
Ako listinný dôkaz bola predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 11. 3. 2015 medzi žalobcom a žalovaným. Z obsahu predmetnej dohody odvolací súd konštatuje nasledujúce jej náležitosti: V bode I. dohody je uvedené, že „dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu)“.
V bode II. dohody je hrubým písmom zvýraznené a výslovne uvedené, že „dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto dohode potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované spoločnosti“.
V bode III. dohody je taktiež hrubším písmom zdôraznené Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy: „Dôsledkom uzavretia tejto dohody je možnosť spoločnosti predložiť túto dohodu zamestnávateľovi (platiteľovi iného príjmu) dlžníka na vykonávanie zrážok z jeho mzdy (alebo iného príjmu) vo výške uvedenej v článku V. tejto dohody. Zamestnávateľ (platiteľ iného príjmu) dlžníka je povinný dohodu rešpektovať a vykonávať zrážky zo mzdy. Súhlas s predložením tejto dohody
zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy (iného príjmu) dlžník vyjadruje podpisom dohody. Ďalší súhlas sa nevyžaduje. Uzavretím dohody vzniká dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy (iného príjmu) v dohodnutej výške a to až do úplného splatenia pohľadávok spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Zrážky zo mzdy (iného príjmu) sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonávanie potrebné súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky spoločnosti. Vykonávaním zrážok zo mzdy a ich poukazovaním spoločnosti dochádza k postupnému splácania pohľadávky spoločnosti. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iný spôsob jednostranne ukončiť.“
V bode IV. dohody je špecifikovaná konkrétnym číslom zmluva o revolvingovom úvere s čiastkou v konkrétnej výške, ktorú táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, pričom v bode V. danej dohody o zrážkach je uvádzaná aj konkrétna výška zrážok, ktoré sa na základe danej dohody majú vykonávať a to v sume 87,24 eur mesačne.
Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho úkonu je skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.03.2015 je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej istiny, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, bola uzatvorená ku konkrétnemu číslu zmluvy o úvere, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Ďalšími zásadnými skutočnosťami je konštatovanie, že v obsahu konkrétnej dohody o zrážkach bol spotrebiteľ poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, pričom táto možnosť, ako aj skutočnosť, že hlavný zmluvný vzťah z revolvingového úveru nie je podmienený uzavretím tejto dohody, je v texte dohody zdôraznený na viacerých miestach. Za predpokladu takéhoto koncipovania dohody a vychádzajúc zo zákonných požiadaviek obsiahnutých v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto dohodu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný spotrebiteľský úverový vzťah. Nemožno opomenúť nevyhnutnú mieru obozretnosti aj zo strany spotrebiteľa, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s obsahom dohody a následne sa potom aj slobodne rozhodnúť nepristúpiť k nej bez akýchkoľvek konzekvencií a vplyvu na úverový vzťah tým, že ju nepodpíše.
Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej dohody o zrážkach zo mzdy s poučením o charaktere takejto dohody a o dôsledkoch jej uzavretia, muselo byť aj priemernému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny úkon podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy, ktorá nevylučuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak takéto zmluvné dojednanie bolo so spotrebiteľom individuálne dojednané a spĺňa predpoklady vyžadované podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Navyše odvolací súd konštatuje, že je zrejmé z oznámenie o predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu (č.l. 7 spisu), že žalovaný nezneužíva výkon práva, ani nestanovuje výšku zrážok vykonávaných zamestnávateľom svojvoľne a v rozpore s tým, čo bolo medzi účastníkmi záväzkového vzťahu zmluvne dojednané. Výkon tohto práva vyplýva žalovanému z doposiaľ platného (a čo je podstatné doposiaľ nespochybneného) hmotnoprávneho základu vyplývajúceho z platnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.03.2015. Zásadné je, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti len samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovacieho právneho inštitútu hlavného zmluvného vzťahu, pričom platnosť hlavného zmluvného vzťahu - úverovej zmluvy, nenamieta, ani nespochybňuje. Odvolací súd poznamenáva, že v sporových konaniach, charakterizovaných v plnej miere zásadou dispozičnou a zásadou kontradiktórnosti konania, je pre súd určujúci návrh na začatie konania/žaloba a súd je viazaný petitom žaloby, teda predmetom konania, ktorý vymedzuje navrhovateľ/žalobca, ako dominus litis. Súd je oprávnený prekročiť vymedzený predmet sporu, teda ísť nad rámec navrhovaného petitu, len výnimočne v špecifických prípadoch a v obmedzenom rozsahu, vždy však len v súlade s normami práva a vo vymedzenom rozsahu. Použitá formulácia petitu v konkrétnej veci je dostatočne konkrétna a určitá z hľadiska vymedzenia konkrétneho rozsahu predmetu konania.
Námietku odvolateľa, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola v konkrétnom prípade dojednaná individuálne a spôsobom, ktorý zodpovedá zákonným požiadavkám osobitnej právnej normy a ktorý umožňoval jej individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa, je nutné považovať za zásadnú a z hľadiska posúdenia správnosti úvah a záverov prvostupňového súdu, z ktorých vo svojom rozhodnutí vychádzal, aj za primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že mal žalobca, ako spotrebiteľ, skutočnú, reálnu možnosť odmietnuť a vylúčiť dohodu o zrážkach zo mzdy tým, že by k jej obsahu nepristúpil a jej obsah nepodpísal, pretože nebola súčasťou hlavného zmluvného vzťahu, ale osobitným právnym úkonom a na osobitnej listine, odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu potom zjavne neobstojí. Tvrdenie žalovaného o individuálnom dojedaní dohody o zrážkach zo mzdy pritom nebolo žiadnym hodnoverným dôkazom spochybnené ani žalobcom. Neexistuje tak okolnosť, ktorá by spochybňovala alebo oslabovala tvrdenie podporované listinným dôkazom.
Odvolací súd má na základe uvedeného za to, že žalobca v základnej miere nepreukázal a neosvedčil dôvodnosť a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a nutnosť nariadenia predbežného opatrenia a neosvedčil naliehavosť potreby dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania do meritórneho rozhodnutia súdu.
Odvolací súd preto zmenil uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O.s.p. a návrh na nariadenie predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.