Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Er-754-2005.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/754/2005
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P..Č.. L. G. D. T. - D., D.. D. O..M.. ". T."., D. D. R..C..Š.D. X, XXX XX J. Š., W.: XX XXX XXX, na vymoženie pohľadávky vo výške 7 482,33 Eur (225 412,70 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Bronislavou Pračkovou, so sídlom Exekútorského úradu Žiar nad Hronom, Ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. EX 67/2005, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 90,17 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5613 000149 * zo dňa 12. 05. 2005 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho Mgr. Bronislavu Pračkovú, so sídlom Exekútorského úradu Janského 4 (t. č. Ul. Cyrila a Metoda 22), 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 67/2005.
Uznesením okresného súdu č. k. 11Er/754/2005-34 zo dňa 08. 10. 2008 bola pripustená zmena účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného Sociálna poisťovňa, a.s., IČO: 30 807 484 na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 10. 2008.
Súdny exekútor doručil okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňom 23. 02. 2010 vymazaný z obchodného registra. Zároveň súdny exekútor zistil, že povinný nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval a uplatnil trovy exekúcie a predložil súdu exekučný spis EX 67/2005.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 3363/S, považoval za preukázané, že povinný bol z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu dňa 23. 02. 2010.
Súd lustráciou v obchodnom registri zistil, že povinný bol dňa 23. 02. 2010 z tohto registra ex offo vymazaný na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 39K/27/2003-Ga-306 zo dňa 26. 08. 2009, právoplatné dňa 06. 10. 2009, ktorým zrušený konkurz na majetok úpadcu. Tým došlo k zániku povinného v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a k strate spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda zároveň spôsobilosti byť účastníkom konania, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
V zmysle právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/21/2011 zo dňa 28. 01. 2013, ak však bol povinný vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia súdu, ktorým bol zrušený konkurz inak ako po splnení rozvrhového uznesenia, je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastaviť exekúciu, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže bol v danom prípade povinný vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia, ktorým bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku, teda bola konkurzným súdom skonštatovaná nemajetnosť povinného, súd aplikoval vyššie uvedený právny názor a exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný zanikol v dôsledku svojej nemajetnosti a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 135,71 Eur, z toho odmena vo výške 53,50 Eur, náhrada hotových výdavkov 56,95 Eur, náhrada za stratu času 2,64 Eur a 20% DPH z celých trov, t.j. 22,62 Eur.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom 05. 05. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z .z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - žiadosť o udelenie poverenia (10 min.) a prevzatie návrhu + založenie spisu (25 min.), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Pokiaľ ide o úkon vyúčtovanie trov exekúcie 45 min. a žiadosť o rozhodnutie o trovách exekúcie 20 min., tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 45 min., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a to za budúce úkony: žiadosť o vyznačenie právoplatnosti 15 min. a archivácia spisu 30 min.
Ďalej súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 2 x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012). Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 23,24 Eur za 7 úkonov.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky v celkovej výške 56,95 Eur, z toho 5,25 Eur poštovné, tlač a kopírovanie 2,38 Eur, osobné doručovanie 5,95 Eur, cestovné náhrady 37,37 Eur a réžia 6,00 Eur. Uplatnil si tiež náhrada za stratu času vo výške 2 x 1,32 Eur. Po preštudovaní predloženého exekučného spisu EX 67/2005 súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné v takej výške, v akej si ho súdny exekútor uplatnil v predloženom vyúčtovaní.
Súd na základe neúčelnosti nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 8,38 Eur za hotové výdavky - tlač a kopírovanie a réžia. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane kancelársky, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Súdny exekútor si v predloženom vyúčtovaní uplatnil tiež hotové výdavky za osobné doručovanie vo výške 5,95 Eur. Súd však nemohol predmetnú sumu súdnemu exekútorovi priznať, nakoľko ten vynaloženie uvedeného výdavku a jeho výšky v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže v spise sa nenachádzajú doručenky, resp. úradné záznamy z vykonania doručovania, pričom z jeho strany žiadnym spôsobom nie je odôvodnená ani výška uvedeného výdavku.
Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky - cestovné náhrady spolu vo výške 37,37 Eur za pracovné cesty zo dňa 08. 03. 2007 a zo dňa 06. 05. 2009, vykonanú osobným motorovým vozidlom Hyundai Santa FE, EČV: ZH 590 AZ, priemerná spotreba 5,5 l/100 km. Pracovné cesty vykonal súdny exekútor na trase Žiar nad Hronom - Banská Štiavnica a späť, za účelom zistenia majetkových pomerov povinného. Súd priznáva súdnemu exekútorovi cestovné náhrady v takej výške, v akej si ich uplatnil v predloženom vyúčtovaní, pretože pracovné cesty považuje za účelne vykonané. Rovnako súd priznal súdnemu exekútorovi aj uplatnenú náhradu za stratu času spolu vo výške 2,64 Eur za 2 hod.
Na základe vyššie uvedeného súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 90,17 Eur, z toho odmena 29,88 Eur (23,24 Eur za 7 úkonov á 3,32 Eur a 6,64 Eur za 15 min. á 6,64 Eur), hotové výdavky v celkovej výške 42,62 Eur (z toho poštovné 5,25 Eur a cestovné náhrady spolu 37,37 Eur), náhradu za stratu času spolu 2,64 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 15,03 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O. s. p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.