Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti o maloletého J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov : matky K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U I. XXX, W., zastúpenej JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, so sídlom v F., N. XXXX a otca N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Čadci -193 zo dňa 08.12.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom pre maloletého J. C. potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom, odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci zamietol návrh otca na zníženie výživného a zároveň ho zaviazal platiť zvýšené výživné v sume 170 Eur mesačne počnúc dňom 02.01.2015 k rukám matky vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom z titulu zvýšenia povolil otcovi splácať po 30 Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. -110 zo dňa 22.10.2010) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. V čase poslednej úpravy výživného bol maloletý vo veku 5 rokov, v súčasnosti je žiakom 5. ročníka základnej školy a už z týchto skutočností je zrejmé, že pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel a nepokryje potreby maloletého dieťaťa v súčasnosti. Otec bol dňa 19.12.2013 prepustený zo zamestnania a vylúčený z Policajného zboru, pričom následne bol i právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Od toho času bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, pričom od 14. júla 2015 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej so zamestnávateľom CREDIT CZECH s.r.o. v Českej republike. Pokiaľ i na jeho strane došlo k zmene pomerov, túto zmenu si zapríčinil sám tým, že konal neuvážene a dopustil sa trestnej činnosti, v dôsledku ktorej stratil predošlé zamestnanie, kde pracoval ako policajt s mesačným príjmom 800 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa. Poukazoval na to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach v súčasnej dobe platiť výživné tak ako to určil prvostupňový súd, nakoľko jeho pracovná situácia je zmenená, nemá ani zďaleka také príjmy ako mal v minulosti. Súd by podľa jeho názoru mal vychádzať z aktuálnych príjmov a nie zdôvodňovať svoje rozhodnutie príjmami z minulosti.

Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Výživné určené prvostupňovým súdom podľa jej názoru plne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a účelom odvolania zo strany otca je len predlžovať súdne konanie. Zníženie výživného vo vzťahu k prevodu bytu známej tretej osobe za umelo nízku cenu by bolo nesprávne jednak zrejme preto, aby sa zbavil majetku a mohol žiadať zníženie výživného.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (ust. § 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany otca neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočností, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ otec vytýkal prvostupňovému súdu, že pri rozhodovaní vo veci by nemal prihliadať na jeho príjem z minulosti, ale naopak vychádzať zo súčasných príjmov účastníka, ani na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol. Priamo z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že súd je povinný prihliadnuť na majetkové pomery povinného vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, čo v prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, keď otec vlastným zavinením prišiel o zamestnanie, v ktorom mohol evidentne dosahovať príjem, z ktorého by bol schopný platiť výživné tak ako ho určil prvostupňový súd. Výživné vo výške 170 Eur na dieťa vo veku 11 rokov je podľa názoru odvolacieho súdu primerané a postačuje na pokrytie potrieb maloletého v súčasnosti, a preto odvolací súd tak ako je vyššie uvedené, rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

V ostatných častiach, pokiaľ bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.