Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-8-2016.pdf
PDF · 78.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/8/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2016, v trestnej veci obž. E. M. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, e/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/100/2014 zo dňa 15.12.2015, takto
rozhodol:
Podľa 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného E. M. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/100/2014 zo dňa 15.12.2015 bol obžalovaný E. M. uznaný za vinného v bode 1. a 2. z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, e/ (v bode 1 obžaloby) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
- dňa 31.05.2014 v čase o 22.00 hod. v Pizerii Júlia v Nižnom Hrabovci, okr. Vranov nad Topľou pod vplyvom alkoholu vyhrážal sa zabitím čašníčke E. U., nar. XX.XX.XXXX, držiac v ruke kuchynský nôž s dĺžkou čepele 9 cm, pristúpil k barovému pultu, ponad ktorý sa nahol a šermujúc tým nožom, vyhrážal sa, že ich všetkých zabije, čím svojím konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej zdravie a život,
- dňa 31.05.2014 v čase o 22.15 hod. v Pohostinstve Almabar v Nižnom Hrabovci, okr. Vranov nad Topľou, pod vplyvom alkoholu sa zabitím vyhrážal čašníčke U. G., nar. XX.XX.XXXX, s kuchynským nožom s dĺžkou čepele 9 cm v ruke, slovami ,,daj mi pivo, inak Ťa zabijem, zapichnem Ťa“, opakujúc to najmenej trikrát po sebe, kde sa poškodenej po uzamknutí pohostinstva a privolaní a nastúpení do taxíka podarilo z miesta ujsť, čím svojím konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej zdravie a život.
Za to bol obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona pri zistení rovnováhy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 46, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 43 Tr. zákona uložený ďalší úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd zároveň uložil trest prepadnutia veci a to kuchynského noža o dĺžke čepele cca 10 cm s čiernou plastovou rukoväťou osadenou v kovaní.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie len čo do výroku o treste obžalovaný, ktorý prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch považuje uložený nepodmienečný trest odňatia slobody za neprimerane prísny. Cituje ust. § 34 ods. 1, 3, 4 Tr. zákona a poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu SR ohľadne požiadavky primeranosti trestu a princípu proporcionality. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností prípadu. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť nápravy. Zároveň rozoberá otázku neprimeranosti trestu. V ďalšom poukazuje na to, že obžalovaný sa ku skutku priznal a úprimne oľutoval. Poškodeným sa za svoje správanie ospravedlnil a zaujal kritický postoj k spáchanému trestnému činu. Jeho spáchanie pripisuje hlavne vplyvu alkoholu, k čomu dospeli aj znalci v psychiatrickom znaleckom posudku. Po výkone posledného trestu sa riadne stará o svoju rodinu, na ktorú bude mať negatívny vplyv nástup na výkon trestu. Žiada, aby odvolací súd podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia ďalšieho trestu, prípadne mu uložil trest nespojený s odňatím slobody.
K takto podanému odvolaniu sa vyjadril aj prokurátor, ktorý považuje rozsudok za zákonný. Uložený trest je v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, ktorý prihliadol na osobu páchateľa a na výchovný účel trestu. Obžalovaný sa skutkov dopustil krátko na to, kedy bol odsúdený trestným rozkazom. Poukazuje aj na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. decembra 2015, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný z páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine.
Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len napadnutý výrok o treste.
V úvode je potrebné uviesť, že okresný súd, pochybil, ak neoboznámil spis Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/36/2014, napriek tomu, že ho mal k dispozícii a to vo vzťahu k možnosti ukladania ďalšieho trestu. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, ak z okolnosti prejednávaného prípadu a z prechádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba uloženia ďalšieho trestu (§ 43 Tr. zákona), je súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, aby pozitívny či negatívny záver súdu o tom, že ďalší trest možno alebo nemožno uložiť, mal oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah súdu. Odvolací súd preto oboznámil z uvedeného trestného spisu Trestný rozkaz vydaný pod hore uvedenou spisovou značkou dňa 6. marca 2014, ktorý bol doručený obžalovanému dňa 20.3.2014, pričom voči nemu podal v zákonom stanovenej lehote odpor. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.6.2014 bolo konajúcim súdom oboznámené písomné podanie obžalovaného, ktorým svoj odpor vzal v celom rozsahu späť, čo vzal okresný súd uznesením na vedomie a týmto dňom nadobudol právoplatnosť aj tento trestný rozkaz.
Teraz súdeného konania sa obžalovaný dopustil dňa 31.5.2014, teda ešte predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom (Trestný rozkaz sp. zn. 12T/36/2014 zo dňa 6.3.2014) vykonaný. Teda boli splnené podmienky uvedené v § 43 Tr. zákona o ukladaní ďalšieho trestu.
Po ustálení tejto skutočnosti ma odvolací súd za to, že závery prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadne druhu trestu, spôsobu jeho výkonu a jeho výmery sú zákonné a správne. Keďže okresný súd tieto svoje úvahy aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom reagoval aj na teraz prednesené odvolacie námietky, krajský súd sa s nimi stotožňuje a z dôvodu ich neopakovania na ne odkazuje. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch, ktoré boli uplatnené už v predchádzajúcom konaní, pričom s ich právnymi námietkami sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal.
Je preto možné konštatovať, že súd prvého stupňa v rámci zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného. Prvostupňový súd preto nepochybil pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak závažnosti činu. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá bola opakovane v minulosti súdne trestaná (13 záznamov) a to aj za rovnakú trestnú činnosť, po zvážení okolnosti spáchania činu aj odvolací súd má za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.
Zákonu zodpovedajúce je rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu. Rozhodnutie o tom, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia považuje odvolací súd taktiež za zákonný. Krajský súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (výkon trestu uloženého rozsudkom Okresného súdu Vranov sp. zn. 10T/47/08 zo dňa 11.4.2008, z ktorého bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 6.10.2009).
Vo vzťahu k dôvodom odvolania obžalovaného poukazuje krajský súd na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o treste, pričom na základe z hora uvedených dôkazov, mal aj odvolací súd za preukázané, že takto uložený trest bude mať výchovný vplyv na obžalovaného, ktorým sa dosiahne cieľ sledovaný Trestným zákonom, t.j. aby si obžalovaný uvedomil nesprávnosť svojho konania a následne sa takému správaniu vyvaroval a viedol riadny život. Práve agresivita obžalovaného pod vplyvom alkoholu, o čom obžalovaný musel vedieť, poukazujúc na predchádzajúce potrestania či už v trestnom alebo priestupkovom konaní, malo za následok odbrzdenie jeho spoločensky prijateľného správania sa a spáchanie vyššie uvedených skutkov. O labilite obžalovaného pod vplyvom alkoholu vypovedajú aj závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria, pričom pravdepodobná prognóza vývoja jeho osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu nie je priaznivá. Je dôležité tiež uviesť, že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil necelé dva mesiace od dátumu doručenia trestného rozkazu v inej trestnej veci, ktorým bol súdený sa rovnaký trestný čin výtržníctva - v podnapitom stave s baseballovou palicou sa rozohnal na obsluhujúci personál pohostinstva, ktorý sa uhol a obžalovaný rozbil výčapné zariadenie. Obžalovaný bol v minulosti viackrát vo výkone trestu odňatia slobody a aj napriek ich výkonom sa neskôr dopustil ďalších protiprávnych konaní, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Z uvedených dôvodov bude preto potrebné na prevýchovu obžalovaného pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu.
Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a postupom podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.