Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci navrhovateľa: L. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. P.. N. J. I. XX/X, XXXX P.. N. J. I., D. D., právne zastúpený JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou Advokátskej kancelárie, Floriánska 16, 040 01 Košice, proti osobe oprávnenej z platenia výživného: N. L., M.. XX.X.XXXX, Q. C. XXX, XXX XX, právne zastúpený JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní oprávneného z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -364 zo dňa 28.10.2021 takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok tak, že návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa domáhal zníženia výživného zo sumy 250 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne voči osobe oprávnenej z platenia výživného - synovi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. -43 z 15.12.2009 tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca L. L. voči synovi N. L., zo sumy 250 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne v období od 14.8.2018 do 24.7.2019, zo sumy 250 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne v období od 25.7.2019 do 30.3.2020 a zo sumy 250 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 1.4.2020 do budúcna tak, že otec je povinný uvedené výživné platiť k rukám syna vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne zdôvodnil čl. 3, čl. 15 Nariadenia vlády ES č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávania a výkone rozhodnutia o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti; , , , , o rodine (ďalej len „“); , . O trovách konania

súd nerozhodoval s poukazom na , keďže návrh na náhradu trov konania podaný nebol.

III. Obsah odvolania oprávneného z platenia výživného a vyjadrení k odvolaniu

4. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie syn navrhovateľa ako oprávnený z platenia výživného, ktorý vecne argumentoval s tým, že nesúhlasí so závermi súdu. S poukazom na namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a s poukazom na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že matka zabezpečuje jeho výchovu a výživu v celom rozsahu prakticky od narodenia, pričom navrhovateľ (otec oprávneného) sa finančne podieľal na jeho výchove a výžive len v rozsahu plnenia súdom stanovenej vyživovacej povinnosti, ktorú od roku 2018 neuhrádzal v plnej výške. Z uvedeného dôvodu prebieha exekučné konanie vedené v D. prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC). Zmenou vyživovacej povinnosti otca tak, ako to určil súd napádaným rozsudkom, by došlo k vymáhaniu nesprávnej sumy prostredníctvom exekúcie a týmto rozhodnutím by konajúci súd dostal oprávneného do situácie, že by bol povinný vrátiť vyplnené finančné prostriedky, na čo súd pri rozhodovaní o návrhu neprihliadal. Podľa jeho názoru na strane otca nenastala tak výrazná zmena pomerov, ktorá by zakladala zníženie výživného spätne. Namietal, že súd neakceptoval výdavky na nákup elektroniky, nábytku a poplatkov spojených s vycestovaním do R. z dôvodu, že nejde o pravidelné mesačné výdavky, ale na druhej strane, do výdavkov otca zahrnul výdavky na ortopedické pomôcky, ktoré taktiež predstavujú jednorazový výdavok a ktorý nemožno zahrnúť pod pravidelný mesačný výdavok. V súčasnosti študuje na F. škole v R., s čím sú spojené vyššie výdavky, ako so štúdiom na Slovensku, ktoré doposiaľ hradila matka. Poukázal na zaužívanú súdnu prax, že výživné by malo predstavovať 20 - 30 % jeho čistého príjmu, a teda ak príjem navrhovateľa predstavuje sumu vo výške cca 1.200 eur mesačne, 30 % predstavuje 360 eur mesačne, teda o 110 eur viac, než výživné naposledy určené súdom. Ďalej zdôraznil, že posledná výška výživného bola upravená na podklade vzájomnej dohody rodičov, kedy síce príjem povinného rodiča bol vo výške 2.000 eur, avšak šlo o sezónny, nie pravidelný mesačný celoročný príjem. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, skutkovej a právnej argumentácii a uviedol, že sa plne stotožňuje s obsahom napadnutého rozsudku. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si nákup zdravotných a ortopedických pomôcok, ktoré detailne popísal a zdokladoval počas konania. Navrhovateľ nepovažuje výdavky syna súvisiace so štúdiom na E. E. K. R. za odôvodnené a dostatočne preukázané. Má za to, že ide o účelovú zmenu štúdia s cieľom nárokovať si vyššie výživné. Navrhovateľ je názoru, že nejde o bežný výdavok, ktorý by bol nutný, nakoľko syn bol prijatý rozhodnutím E. F. U. M. N. L., na študijný program A., W. J. B.. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať syna ako oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Oprávnený z platenia výživného naďalej zotrval na argumentácii obsiahnutej v odvolaní. Zdôraznil, že za 15 rokov ho otec navštívil iba 4x. Okrem výživného, ktoré pravidelne uhrádzal len do roku 2018, inak neprispieval na jeho výživu nijak, nad rámec mu nič nezakupoval, ani netrávil s ním čas počas prázdnin a sviatkov. Vo vzťahu k štúdiu v R. uviedol, že v R. chcel vždy študovať, nejde o účelovú zmenu štúdia a o prijatí na štúdium do R. sa dozvedel až neskôr, ako mu prišlo oznámenie o prijatí na štúdium na U.G. E..

7. Navrhovateľ v ďalšom vyjadrení opätovne zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, stotožňujúc sa s obsahom napádaného rozsudku.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania (

), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli, a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku podľa ust. .

9. Predmetom prieskumu v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky oprávneného z platenia výživného vyjadrujúce nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, sa stala rozhodnou otázkou posúdenia predpokladov pre vyslovenie záveru súdom prvej inštancie o vyhovení návrhu navrhovateľa na zníženie výživného. Oprávnený z platenia výživného nesúhlasí so znížením výživného súdom a namieta, že súd prvej inštancie pri zohľadňovaní výdavkov otca nepostupoval dôsledne a nesprávne určil pomer jeho mesačných výdavkov, zároveň sa odklonil od rozhodovacej praxe a neurčil výživné vo výške 20 - 30 % z príjmu otca.

10. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného voči svojmu plnoletému synovi zo sumy 250 eur na sumu 50 eur mesačne z dôvodu, že od 14.8.2018 je nezamestnaný, podporu v nezamestnanosti poberal od uvedeného dňa do 24.7.2019 v celkovej výške 3.281,66 eur za obdobie jedenástich mesiacov, od 29.7.2019 je práceneschopný a poberal nemocenské dávky v sume zhruba 1.015 eur mesačne, od roku 2017 má viacero vážnych zdravotných problémov, ktoré mu bránia zamestnať sa v trvalom pracovnom pomere. Navrhovateľ je ženatý a s manželkou spoločne bývajú v prenajatom byte v D. meste P.. N. J. I. (jeho mesačné výdavky predstavujú nájom 664 eur, elektrina 61,80 eur, plyn 40 eur, poplatky za internet, TV, mobil zhruba 90 eur, cestovné 80 eur, poistky 100 eur, lieky 60 - 70 eur, potraviny, oblečenie, obuv, drogéria 500 eur, voľnočasové aktivity 100 - 150 eur). Syn so znížením výživného nesúhlasí, je plnoletý, v čase podania návrhu navštevoval X. ročník Q. Y. F. W. (jeho pravidelné mesačné výdavky v čase štúdia na P. škole predstavovali: strava 160 eur, oblečenie 50 eur, drogéria 15 eur, životné poistenie 10 eur, sporenie 25 eur, výdavky spojené so školou 30 eur, vreckové vo výške 20 eur, mobilný telefón 10 eur, lieky a vitamíny 47 eur a cestovné náklady 32 eur). Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dcére, je nezamestnaná a trpí dlhoročnými chronickými zdravotnými problémami, ktoré si vyžadujú pravidelné hospitalizácie v nemocnici. Bývajú v rodinnom dome, ktorého spoluvlastníčkou je jeho matka v podiele 1 k celku a platia nájomné 200 eur mesačne, pričom ďalšie výdavky sú potrebné na zabezpečenie stravy pre celú rodinu vo výške 350 eur mesačne, ďalej matka mesačne platí 40 eur poistenie pre 2 deti, pohonné hmoty 60 eur, internet, TV a mobil 41 eur, drogéria 100 eur, lieky 30 eur, oblečenie 30 eur. Oprávnený z platenia výživného tvrdí, že otec sa oňho nezaujíma, v mieste jeho bydliska ho za posledných 14 rokov navštívil len 2x, okrem bežného výživného neprispieva na mimoriadne výdavky. V priebehu konania bol prijatý na U. E. F. U., N. L. v akademickom roku 2021/2022 v študijnom programe A., W. J. B.. Od 1.9.2021 je študentom F. Š. F. R. a jeho mesačné výdavky predstavujú ubytovanie 400 eur, strava 200 eur, náklady spojené s vycestovaním a jeho pobytom v R. 374,48 eur. Mesačne mu matka platí 10 eur mobil a poistenie vo výške 25 eur. Matka poberá opatrovateľský príspevok za opatrovanie svojho otca vo výške 370 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 76,50 eur. Predtým bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 270 eur mesačne.

11. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:

12. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie i ustanovenie o rodine. v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery (na návrh). Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

15. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

16. Odvolací súd sa stotožnil s tým, že zásadnou zmenou v pomeroch oprávneného z platenia výživného bolo jeho štúdium na strednej škole a v súčasnosti vysokoškolské štúdium. Aj bez detailného preukazovania nákladov je nepochybné, že výdavky na štúdium mimo domova (dokonca v zahraničí) sú zásadne vyššie ako výdavky pri štúdiu absolvovanom v mieste bydliska, resp. v jeho blízkej dostupnosti. Oprávnený z platenia výživného si musí zabezpečovať v celom rozsahu stravovanie, ubytovanie, veci bežnej potreby, nevyhnutné študijné materiály, obvyklé presuny v rámci mesta, atď. Nemalou položkou je i cestovné pri návštevách domova, zásadným výdavkom sú náklady na bývanie.

17. Pokiaľ ide o zníženie výživného, odvolací súd poukazuje na nespornú skutočnosť, že výživné bolo naposledy určené v roku 2009, kedy bol oprávnený z platenia výživného maloletým dieťaťom, mal X rokov, bol žiakom S. školy. V súčasnosti je dospelým mužom, študujúcim na vysokej škole, je bez akýchkoľvek pochybností, že jeho náklady a odôvodnené potreby sú mnohokrát vyššie ako v prípade naposledy určenej vyživovacej povinnosti. K tomu odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby vysokoškoláka sú bez akýchkoľvek pochybností vyššie ako je suma životného minima, pretože okrem najzákladnejších životných potrieb musia zahŕňať aj iné výdavky, teda okrem pravidelných výdavkov, ako sú náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, výživou, zdravotným stavom, sú to aj ďalšie náklady, ktoré nie sú pravidelné, ale sú nevyhnutné (napr. cestovné), ale najmä náklady súvisiace so štúdiom, ako získavanie primeraných študijných pomôcok, výdavky na kultúrne, spoločenské a športové vyžitie, ktoré v dnešnej dobe treba považovať za nevyhnutné a nárokovateľné (pochopiteľne v rozumnej miere).

18. V každom rozhodovaní o zmene pomere je však povinný súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov zasahujúc tak do oprávneného, ako aj povinného, ktorá je vyjadrená príslušnými štatistickými ukazovateľmi, nárast cien, nárast životných nákladov od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samé o sebe môže byť relevantnou zmenou pomerov. Valorizačná klauzula je viazaná na potrebu súdneho konania, inak sa vo výške výživného neprejaví.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že na strane osoby oprávnenej z platenia výživného nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ust. . Tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá v ust. ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Výživné 250 Eur spred 11-tich rokov pokrýva potreby oprávneného do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb oprávneného spolu s podielom matky na výživnom. Je teda nevyhnutné prijať záver, že počas doby 11 rokov nastal objektívny nárast životných nákladov. Tento možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima či minimálnej mzdy.

20. K tvrdeniu navrhovateľa, že oprávnený účelovo študuje v zahraničí s cieľom získať vyššie výživné, odvolací súd uvádza, že vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú postavené na princípe zákonom uloženej povinnosti pomôcť účastníkovi tohto vzťahu v materiálnom slova zmysle tak, aby sa nedostal do stavu núdze, a aby životná úroveň dieťaťa zodpovedala jeho odôvodneným potrebám. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Základným predpokladom pre vznik práva na výživu je neschopnosť dieťaťa samé sa živiť, teda stav odkázanosti na výživu. Samotný predpoklad neschopnosti dieťaťa samé sa živiť znamená, že oprávnené dieťa nedisponuje vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca k plnoletému synovi, ktorého schopnosť samostatne sa živiť obmedzuje štúdium na vysokej škole. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia sú

zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí, z čoho vyplýva aj to, že navrhovateľ je povinný dbať o to, aby jeho dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie, a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Navyše na základe súdneho rozhodnutia bol oprávnený z výživného v čase do dovŕšenia plnoletosti zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečovala osobnú starostlivosť, ktorá aj takýmto spôsobom plnila svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Jeho matka aj v súčasnosti sa podieľa na financovaní nákladov spojených so štúdiom syna na vysokej škole a svoju vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Odvolací súd preto konštatuje, že tvrdenia navrhovateľa o účelovom štúdiu jeho syna v zahraničí svedčia skôr o jeho nezodpovednom prístupe pri zabezpečovaní potrieb plnoletého syna.

21. Bolo preukázané, že otec prispieva na výživu syna sumou 250 eur mesačne, v čase, keď je nezamestnaný poberá sociálne dávky v nezamestnanosti v sume zhruba 1.250 eur mesačne a v čase keď bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky vo výške zhruba 1.100 eur mesačne. Odvolací súd sumu 250 eur nepovažuje za nadhodnotenú. S poukazom na skladbu nevyhnutných výdavkov (štúdium na vysokej škole, strava, ubytovanie, cestovné a ostatné nepravidelné výdaje), je zrejmé, že znížením vyživovacej povinnosti mieni otec de facto preniesť vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere na matku. Navyše je nepochybné, že naposledy určené výživné v prepočte 8,33 eur na deň (250/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov oprávneného na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné a školské potreby a mimoškolské voľnočasové aktivity, primerané v tak minimálnej miere, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy oprávneného nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd.

22. Na základe vyššie uvedených záverov konštatuje odvolací súd, že naposledy súdom určené výživné neprevyšuje odôvodnené potreby oprávneného. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné v sume 250,- eur mesačne bude z veľkej časti spotrebované práve na stravu oprávneného, ktorý je dospelým mužom. Z uvedených skutočností podľa odvolacieho súdu nie sú odôvodnené potreby oprávneného tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca.

23. K argumentácii navrhovateľa v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu odvolací súd uvádza, že posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v ust. , a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z výživného. zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (). Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ nepreukázal neschopnosť plnohodnotne pracovať v dôsledku zdravotných problémov výkonom akejkoľvek pracovnej činnosti a teda nepreukázal objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

24. Tvrdenia navrhovateľa podľa odvolacieho súdu teda neobstoja, z jeho strany neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať výživným určeným v čase poslednej úpravy na syna, o to viac, že výživné bolo naposledy určené v roku 2009. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o schopnostiach a možnostiach osoby povinnej z platenia výživného a dodáva, že je neakceptovateľné, aby navrhovateľ nevyvíjal žiadnu snahu o zabezpečenie z adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k synovi.

25. Odvolací súd podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená

výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Za základ výpočtu výživného vzal odvolací súd mesačný príjem otca vo výške 1.250 eur, čo za okolností prejednávanej veci znamená, že 19 % z priemerného mesačného príjmu otca predstavuje 237,50 eura, na hornej hranici tvorenej 25 %-mi, ide o sumu 312,50 eura.

26. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že aj keby oprávnený z platenia výživného mal príjem z brigádnickej činnosti, bolo by absurdné do príjmov dieťaťa zahrnúť finančné prostriedky získané jeho vlastným pričinením tak, že povinný rodič, v tomto prípade jeho otec, by bol súdom prakticky zbavený povinnosti platiť výživné s odôvodnením, že potreby dieťaťa sú v plnom rozsahu uspokojené (nález ÚS ČR sp.zn. z 21.4.2011).

27. Na základe popísaného skutočného stavu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že výška výživného, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám oprávneného z platenia výživného, a tiež príjmom povinného rodiča (otca), zodpovedá sume 250 eur. Povinný sa nemôže spoliehať na to, že matka bude neustále v plnej miere zabezpečovať výživu syna a on sa nebude podieľať na jeho zvýšených nákladoch na výživu. Takto určené výživné zohľadňuje mieru proporcionality i limity otcových možností a schopností a tiež fakt, že navrhovateľ sa s oprávneným z platenia výživného nestretáva a nad rámec bežného výživného žiadnym spôsobom neprispieva.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, po oboznámení sa s relevantným obsahom vyššie citovaného rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal existenciu podstatnej zmeny pomerov. Jeho nepriaznivý zdravotný stav a výdavky prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie neodôvodňujú zníženie výživného zo sumy 250 eur. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným preto napadnutý rozsudok súdu vo výroku o znížení výživného zmenil a návrh na zníženie výživného zamietol ( ) .

29. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá ustanovenie (nakoľko nejde o konanie o určenie rodičovstva alebo konanie vo veciach notárskych úschov) ani , preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V predmetnom konaní (kde majú účastníci konania rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní) bezprostredne relevantným nie je totiž to, ktorý účastník konanie inicioval, prípadne ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu. Rovnako nemožno považovať návrh otca za bezdôvodný, pretože o tom či je uplatnený nárok na súdnu ochranu, dôvodný alebo nie, posudzuje a rozhodne výlučne súd v civilnom konaní na základe vykonaného dokazovania a nie účastník konania alebo jeho právny zástupca. Odvolací súd je toho presvedčenia, že postoj otca - navrhovateľa v konaní, nie je možné považovať za účelový, v dôsledku čoho od neho nie je spravodlivé požadovať náhradu trov konania, ktoré vznikli oprávnenému v súvislosti s prebiehajúcim konaním.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).