Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-4-2021.pdf
PDF · 150.22 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. T. P., s miestom podnikania Ul. K. Q. č. 2, XXX XX A. A., správca konkurznej podstaty úpadcu: BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. „v konkurze", IČO: 36 388 777, Textilná 23, 034 01 Ružomberok, zastúpený advokátom: Mgr. Martin Štoffa, B. 4, XXX XX A. A., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov - pozemkový referát, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova č. 8, 811 09 Bratislava, 2/ ŽSR - Stredisko železničnej geodézie Bratislava, so sídlom Železničiarska č. 1, 811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2018/006616/HOL zo dňa 28.02.2018, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov - pozemkový referát číslo: OU- ZA-OOP6-2018/006616/HOL zo dňa 28.02.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 1RE 34-2017/001243-130 zo dňa 23.11.2017 postupom podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom v čase rozhodovania t.j. od 1.9.2017 (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) rozhodol o oprave chybných údajov v schválenom registri obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území T. v písomnej časti k parcelám určeného operátu identifikovaných a konkretizovaných vo výrokovej časti označeného rozhodnutia (č. 7916/302 a 7916/303), ktoré sú evidované na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX v katastrálnom území T. tak, že tieto údaje zmenil v časti vlastníka keď namiesto vlastníka „BAVLNÁRSKE ZÁVODY
- TEXICOM s.r.o., Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36388777“ ako vlastníka zapísal „Slovenská republika“ s tým, že jeho správcom sú: „Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“, Klemensova 8, Bratislava, PSČ 813 61, SR, IČO: 31364501“, pričom titulom nadobudnutia je „Cd 157/52 - Vyvlastňovací výmer Okresného národného výboru v Ružomberku č. 711-9/8-1950 zo dňa 9. augusta 1950; ROEP Z 2724/2012“. Zároveň rozhodol, že v ostatnej časti údaje registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území T., ktorý bol schválený rozhodnutím č. 1RE
9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.7.2012, zostávajú v písomnej a grafickej časti nezmenené s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia zapíše Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor uvedenú zmenu údajov do katastra nehnuteľností. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán s poukazom na ustanovenia § 7 ods. 6, § 4 ods. 6, § 6 ods. 1, § 7 ods. 7 a § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. uviedol, že ROEP v katastrálnom území T. bol schválený rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.7.2012. Dňa 5.4.2013 bolo ukončené automatizované preberanie elaborátu registra do operátov katastra nehnuteľností. Zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod položkou výkazu zmien 2243/12, 2244/12 a 1/13 a v súpise listín je register evidovaný pod č. Z 2724/12 a uložený v Zbierke listín katastrálneho územia T. v dokumentácii Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru. Podnet na opravu chybných údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov podali dňa 17.3.2016 Železnice Slovenskej republiky (ďalej aj len „ŽSR“), v ktorom žiadali zápis vlastníctva k parcelám E-KN č. 7916/302 a 7916/303 v prospech Slovenskej republiky v správe ŽSR. Správny orgán šetrením dostupných materiálov zistil, že na základe vyvlastňovacieho výmeru č. 711-9/8-1950 zo dňa 9.8.1950 (Čd 157/52) a geometrického plánu č. 7/1952 uznesením Okresného súdu Ružomberok, nadobudli vlastníctvo k vyššie uvedeným parcelám Československé štátne železnice n.p., ktorých právnym nástupcom sú dnes ŽSR. Správny orgán preskúmal návrh a upovedomil účastníkov konania v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zmien a doplnkov (ďalej len „Správny poriadok“) o začatí konania. Títo sa k upovedomeniu o začatí konania v stanovenej lehote nevyjadrili. Prvostupňový orgán dňa 17.8.2017 vyzval komisiu, aby v súlade s ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. prešetrila návrh na zmenu údajov v schválenom registri. Komisia po vykonanom šetrení a prerokovaní na svojom zasadnutí dňa 21.9.2017 odporučila vykonať opravu údajov schváleného registra tak, že dôjde k zmene v písomnej aj v grafickej časti registra - a to k podlomeniu E-KN p.č. 7916/302 a 7916/303 a k zmene vlastníctva tak ako je to uvedené vo výrokovej časti. Stanovisko komisie bolo doručené správnemu orgánu dňa 22.9.2017.
2. O odvolaní žalobcu proti citovanému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov - pozemkový referát - žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA- OOP6-2018/006616/HOL zo dňa 28.2.2018 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. K primárnej odvolacej námietke spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení aplikácie intertemporálneho ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. účinnom od 1.5.2014 žalovaný správny orgán uviedol, že predmetné prechodné ustanovenie § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov a z toho dôvodu má žalovaný za to, že správny orgán má postupovať pri oprave chýb registra v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. podľa platného znenia zákona v čase vydania rozhodnutia. Prvostupňový orgán vydal napadnuté rozhodnutie dňa 28.2.2017 (jedná sa o zrejmú nesprávnosť v písaní, nakoľko správny dátum vydania predmetného rozhodnutia je 23.11.2017 - poznámka správneho súdu), čiže postupoval v súlade s platným znením zákona účinným od 1.7.2016. Z tohto dôvodu nemožno uvedené prechodné ustanovenie v tomto konaní aplikovať. Žalovaný po preskúmaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu je vydané v súlade so zákonom.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu považuje za rozhodnutia nezákonné. Podľa jeho názoru rozhodoval prvostupňový orgán o oprave chybných údajov ROEP po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty, a teda protizákonne a následne odvolací orgán - žalovaný, takéto nezákonné rozhodnutie, na základe jeho odvolania, v celom rozsahu, ako správne potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí v konfrontácii s gramatickým a logickým výkladom ust. § 7 ods. 6 zákona 180/1995 Z.z. v spojení so zákonom č. 115/2014 Z.z., ktorým sa v čl. II. mení a dopĺňa zák. č. 180/1995 Z.z.. Zákonom č. 115/2014 Z.z. sa v § 7 ods. 6 sa síce zmenila lehota na opravu chybných údajov registra z troch na päť rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak v prechodných ustanoveniach účinných od 1.5.2014 sa v § 29b ods. 1 uvádza, že „Konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa § 7 ods. 1 uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014.“. Z uvedeného logicky vyplýva, že konania, v ktorých bol návrh registra uverejnený do 30.4.2014, dokončia sa podľa zákona účinného do 30.4.2014. Zároveň je nesporné, že právna úprava, účinná od 1.5.2014, sa nijako nevzťahuje na konania už skončené. Keďže v danom prípade bol Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) zverejnený cca dva roky pred 30.4.2014, dokonca do tohto dňa bol už aj schválený, Rozhodnutím 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.7.2012 tak, ako je to uvedené aj v poslednom
odseku výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, je vylúčené, aby sa na opravu jeho prípadných chýb mohla vzťahovať päťročná lehota podľa znenia zákona č. 180/1995 Z.z. platného a účinného od 1.5.2014. Ak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že prechodné ustanovenie § 29b ods. 1 sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov, potom je celkom zrejmé zásadné nepochopenie zmyslu a účelu tohto prechodného ustanovenia. Jeho zmyslom a účelom je predsa, celkom logicky, určiť jasnú hranicu medzi konaniami, na ktoré sa nová právna úprava vzťahuje a ktoré sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy. A zo znenia prechodného ustanovenia celkom jasne vyplýva, že nová právna úprava sa vzťahuje výlučne na tie konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014. Úplne vylúčená je aplikácia novely zákona č. 180/95 Z.z., obsiahnutej v čl. II. zákona č. 115/2014 Z.z. na konania, ktoré v čase jej schválenia, resp. jej vstupu do platnosti a účinnosti, boli skončené, pretože by sa jednalo o neprípustnú retroaktivitu. A v danom prípade bolo konanie skončené právoplatne už dňa 26.7.2012. Predĺžená 5 ročná lehota na opravu chybných údajov registra sa vzťahuje len na tie konania, v ktorých nebol návrh podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. uverejnený do 30.4.2014. Na tie konania, v ktorých tento návrh k 30.4.2014 uverejnený bol, sa nová právna úprava a teda ani predĺžená lehota na opravu chýb registra nevzťahuje. Na daný prípad sa vzťahuje právna úprava platná a účinná do 30.4.2014, obsahujúca 3 ročnú lehotu na opravu chybných údajov registra. Ako správca úpadcu zistil nespeňažený nehnuteľný majetok, vedený Okresným úradom Ružomberok, odbor katastrálny, na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX, ktorý následne zapísal do konkurznej podstaty a jeho zapísanie do konkurznej podstaty zároveň zverejnil v Obchodnom vestníku č. 174/2014 zo dňa 11.9.2014, zn. K017574. Zapísanie všetkých nehnuteľností, vedených na vyššie uvedených LV, je zároveň vyznačené poznámkou na všetkých dotknutých LV, pričom poznámku o zápise týchto nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu - BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. „v konkurze“, Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 388 777, zapísal na jednotlivé LV Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, na základe jeho podnetu. Nezákonný postup teda ďalej vyplýva aj zo skutočnosti, že napadnutými rozhodnutiami dotknuté pozemky, ktoré sú riadne zapísané do súpisu konkurznej podstaty, nemôžu byť z tejto vylúčené iným, ako zákonným spôsobom, upraveným v § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. S výnimkou konkurzného súdu, v danom prípade Krajského súdu Banská Bystrica, žiadny iný súd či správny alebo iný orgán nemá kompetenciu akokoľvek postihnúť v konkurznej podstate zapísané nehnuteľnosti a už vôbec nie ich svojvoľne z konkurznej podstaty vyňať a zapísať ich v prospech tretej osoby, ako to už Okresný úrad v Ružomberku urobil. Ak teda mal správny orgán pochybnosti o tom, či dotknuté parcely patria do súpisu podstaty, mohol sa zákonným spôsobom domáhať ich vylúčenia, podaním vylučovacej žaloby na konkurznom súde v súdom určenej lehote. Naopak, tento správny orgán, v zrejmom rozpore s ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý je špeciálnym právnym predpisom, upravujúcim konkurzné konanie, a v rámci neho aj súpis konkurznej podstaty, správu majetku v súpise konkurznej podstaty a jeho speňaženie, tak v rozpore s týmto zákonom opakovane rozhoduje a rozhodol o zmene schváleného registra, čoho následkom je, že po právoplatnosti jeho rozhodnutia zmení zápis v katastri nehnuteľností tak, že dotknuté parcely zapíše na nové LV v prospech tretej osoby, čím svojvoľne a nezákonne odníme predmetné nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a zároveň aj zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.4.2018 v podstate uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených v odôvodnení svojho (žalobou napadnutého) rozhodnutia. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 49Cbi/2/2015-157 zo dňa 27.1.2017, o vylúčení nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX k.ú. T., z konkurznej podstaty úpadcu Bavlnárske závody - TEXICOM, s. r. o. v konkurze Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 388 77, ktorým žalobu žalobcu Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) proti žalovanému Mgr. T. P. zamietol v celom rozsahu a zároveň zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania, vedeného OÚ-RK-PLO, o oprave chybných údajov schváleného registra, evidovaných na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX, tak Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku vyjadril právny názor, že o oprave schváleného registra bolo možné rozhodnúť len do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. SPF voči spomínanému rozsudku podal dňa 16.3.2017 odvolanie na druhostupňový súd, z toho dôvodu nie je rozsudok právoplatný a vykonateľný. SPF v odvolaní tiež namietal, že v Rozsudku je nesprávne vyslovený právny záver o tom, že správny orgán nemôže opraviť údaje registra z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej trojročnej lehoty. SPF upozornil, že s účinnosťou od 01.05.2014 je lehota na opravu údajov registra päťročná, pričom táto lehota nie je
dotknutá prechodnými ustanoveniami. Ustanovenie § 29b zákona sa týka výlučne konania, ktorým je podľa § 1 ods. 1 zákona konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie"). Podľa § 5 ods. 1 zákona sa na konanie vzťahujú predpisy Správneho poriadku, pokiaľ nie je v tomto zákone ustanovené inak. Takéto konanie je v zmysle Správneho poriadku ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Zmena registra podľa § 7 ods. 6 zákona je považovaná za nové samostatné konanie. S takýmto právnym názorom sa stotožňuje aj Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý v oznámení o zmene zákona č. 180/1995 Z. z. zo dňa 24.09.2014 upozorňuje, že „predmetné ustanovenie, t. j. možná zmena zapísaných údajov registra obnovenej evidencie pozemkov do piatich rokov od vykonania zápisu sa okrem registrov obnovenej evidencie pozemkov, zapísaných do katastra nehnuteľností po 01.05.2014 vzťahuje aj na registre obnovenej evidencie pozemkov, ktorých zápis do katastra nehnuteľností sa vykonal ešte pred účinnosťou zákona č. 115/2014 Z. z., t. j. ešte pred 01.05.2014. "Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe ďalej uvádza, že je nepochopiteľné, ako môže prvostupňový orgán prerokovať zmenu údajov schváleného registra v komisii podľa § 7 ods. 6 zákona, keď táto komisia v danom prípade už dávno zanikla v súlade s ust. § 4 ods. 6 zákona, žalovaný uviedol, že podľa § 4 ods. 6 zákona, komisia zaniká uplynutím piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Register v k. ú. T. bol zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 5.4.2013, komisia v súlade s ustanovením § 7 ods. 6 zákona prešetrila podanie na zmenu údajov schválenom registri dňa 21.9.2017, teda komisia v čase prerokovania chybných údajov schváleného registra v k. ú. T. v súlade § 7 ods. 6 zákona prerokovala údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré boli v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona. Žalovaný opätovne uviedol, že prechodné ustanovenie, na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe, upravuje ako sa majú dokončiť registre neukončené do 30.4.2014, prechodné ustanovenie § 29b ods. 1 zákona sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov a z toho dôvodu má žalovaný za to, že správny orgán má postupovať pri oprave chýb registra v zmysle § 7 ods. 6 zákona podľa platného znenia zákona v čase vydania rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platným znením zákona účinným od 1.7.2016.
5. Ďalší účastník v rade 1/ vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo 7.5.2018 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne aj procesne správne, stotožňuje sa s argumentáciou správnych orgánov, že išlo o právoplatne ukončené konanie ROEP, preto na opravu ROEP sa nevzťahuje § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení. Z tohto dôvodu podľa nášho názoru postupovali správne orgány správne a rozhodli podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014, t. j. v lehote 5 rokov. Na základe uvedených skutočností navrhli žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.7.2018 uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 49Cbi/2/2015, na ktorý v žalobe poukazoval, je už k dnešnému dňu právoplatný, pretože bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2018, sp.zn. 1Obo/7/2017.Pokiaľ žalovaný okrem iného, uvádza, že „Takéto konanie je v zmysle správneho poriadku ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Zmena registra podľa § 7 ods. 6 zákona je považovaná za nové samostatné konanie.“, s uvedeným súhlasí, avšak nič to nemení na skutočnosti, že takéto nové samostatné konanie podľa § 7 ods. 6 zákona mohlo začať, resp. bolo možné v ňom o zmene rozhodnúť len v lehote troch rokov, pokiaľ sa nejednalo o konanie podľa § 29b ods. 1 zákona. V tomto smere je to úplne jednoznačné, že konania, špecifikované v § 29b ods. 1 zákona sa dokončia podľa novej právnej úpravy, t.j. podľa zákona účinného od 1.5.2014. Na všetky ostatné konania sa vzťahuje zákon platný a účinný do 30.4.2014, a to vrátane trojročnej lehoty na rozhodnutie o zmene podľa § 7 ods. 6 zákona. Na okraj je potrebné uviesť, že v zmysle uvedeného zanikla aj komisia (viď § 4 ods. 6 zákona), s ktorou mal správny orgán prerokovať potrebu zmeny údajov schváleného registra, teda správny orgán predmetnú zmenu nemal s kým prerokovať. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že s jeho názorom sa stotožňuje aj Úrad geodézie, kartografie a katastra SR uviedol, že zákony v Slovenskej republike záväzným spôsobom vykladajú súdy a nie Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Okrem toho je údajné oznámenie tohto úradu aj úplne nesprávne, nakoľko nová právna úprava, účinná od 1.5.2014, neustanovila, že sa vzťahuje len na zápisy do katastra nehnuteľností, ktoré budú vykonané po tomto dni. Predsa deň zápisu údajov ROEP nebol žiadnym kritériom pre použitie novej či pôvodnej právnej úpravy. Týmto kritériom je jasne špecifikované konanie, v ktorom do 30.4.2014 bol alebo nebol uverejnený návrh registra podľa § 7 ods. 1 zákona. Ak bol uverejnený, potom na také konanie sa vzťahuje pôvodná právna úprava. A naopak, ak do 30.4.2014 takýto návrh registra uverejnený nebol, potom sa na toto konanie vzťahuje právna úprava účinná od 1.5.2014. Iný výklad či už Žalovaného alebo správneho orgánu nižšieho stupňa, hoc sa aj odvolávajúc na stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, nie je správny. Pokiaľ žalovaný opäť nezrozumiteľne argumentuje, že údajne § 29b ods. 1
zákona upravuje, ako sa majú dokončiť registre neukončené do 30.4.2014, a zároveň uvádza, že toto ustanovenie sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov, žalobca nerozumie čo tým chce dokázať, nakoľko podľa právnej úpravy, platnej a účinnej do 30.4.2014, bolo možné rozhodnúť o zapísanom registri do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra. Nová právna úprava, ktorá túto lehotu predĺžila na päť rokov, sa vzťahuje výlučne na tie konania, v ktorých nebol návrh registra podľa § 7 ods. 1 zákona uverejnený do 30.4.2014. Toto je jediné a zásadné kritérium pre určenie, v akej zákonnej lehote možno o zmene zapísaného registra rozhodnúť. Keďže v danom prípade k 30.4.2014 už návrh registra uverejnený bol, a dokonca už bol aj schválený dňa 11.6.2012 Rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110/2012-13P, ktoré sa stalo právoplatným 26.7.2012, potom je jednoznačné, že na toto konanie sa vzťahuje právna úprava účinná do 30.4.2014, a teda o prípadnej zmene zapísaného registra bolo možné rozhodnúť v trojročnej lehote od jeho zápisu do katastra nehnuteľností. Žalovaný uvádza, že schválený register bol do katastra nehnuteľností zapísaný dňa 5.4.2013, z čoho vyplýva, že o jeho zmene bolo možné rozhodnúť najneskôr dňa 5.4.2016. Ak prvostupňový správny orgán rozhodol o zmene zapísaného registra neskôr, v danom prípade 23.11.2017, potom konal nezákonne, rozhodol nezákonne a žalovaný toto nezákonné rozhodnutie potvrdil taktiež rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Ďalšia časť repliky žalobcu sa opätovne týkala žalobcom tvrdeného rozporu konania správnych orgánov so zákonom o konkurze a vyrovnaní a možných trestnoprávnych súvislostí. Na základe uvedeného mal za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
7. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 16.5.2019 v podstate opakujúc svoju argumentáciu týkajúcu sa nemožnosti aplikácie novely č. 115/2014 Z.z. na posudzovaný prípad, uviedol, že vinou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným sa nedovoleným spôsobom rozširuje okruh pôsobnosti prijatej novely a zasahuje tak do vzťahov, kde ich účastníci sa už právom spoliehali a očakávali, že isté predvídateľné právne účinky nastanú, resp. nebude už do nich zasahované (t.j. že po uplynutí pôvodne stanovenej lehoty troch rokov od zápisu údajov schváleného registra ROEP do katastra nehnuteľností už nebude možné vykonávať ich zmenu), v súvislosti s čím poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 9/2014 zo dňa 12.11.2014. Je presvedčený, že spôsob výkladu, ktorý žalovaný použil pri svojom rozhodovaní a postupe, je neudržateľný, v rozpore s ústavným princípom právnej istoty a ako taký viedol zjavným nesprávnym právnym posúdením k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré je potrebné zrušiť spolu s rozhodnutím prvostupňovým, nakoľko tieto boli vydané po zákonom stanovenej lehote, kedy bolo možné rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra ROEP. V ďalšom citujúc z dôvodovej správy (ktorú je možné považovať za druh tzv. autentického výkladu právnej normy) k bodu 4 a bodu 7 novely č. 115/2014 Z.z., ktorými došlo s účinnosťou od 1.5.2014 k predĺženiu pôvodnej lehoty troch rokov na novú päťročnú lehotu v ust. § 4 ods. 6 a § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., uviedol, že inštitút možnosti zmeny údajov schváleného registra ROEP v zmysle ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. má primárne slúžiť prípadom opravy (spravidla náhodnej a ojedinelej) chyby v písaní, tzn. zjavného omylu a nesprávnosti pri vyhotovovaní údajov registra ROEP. V posudzovanom prípade došlo konaním správnych orgánov k „oprave“ zápisu vlastníckeho práva zo žalobcu na tretie osoby, pričom tieto tretie osoby buď právom predurčené nástroje pre obranu svojho „údajného“ vlastníctva buď vôbec nevyužili (inštitútom určovacej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP), alebo tieto nástroje využili (inštitútom vylučovacej žaloby v zmysle ust. § 19 zákona č. 328/1991 Zb.) avšak v konaní pred súdom svoje nároky neobhájili, tzn. boli právoplatne neúspešní resp. vzali žaloby pre neexistenciu nárokov späť. Aj za situácie, kedy by mal byť použitý výklad žalovaného v otázke aplikovania „predĺženej“ lehoty na uskutočnenie zmeny údajov schváleného registra ROEP v zmysle ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., v posudzovanom prípade nedošlo k dodržaniu zákonom stanoveného rozsahu (časového limitu), dokedy bolo možné o takej zmene údajov rozhodnúť a správne orgány preto postupovali v rozpore so zákonom. Z uvedenej dikcie a použitia slovného spojenia „možno rozhodnúť“ v normatívnom texte podľa názoru žalobcu nepochybne vyplýva úmysel zákonodarcu, aby stanovenej lehote s presne stanoveným momentom začiatku jej plynutia skutočne nastali účinky rozhodnutia o zmene údajov schváleného registra ROEP, tzn. aby sa prijaté rozhodnutie prejavilo s reálnymi dopadmi na právnu sféru jeho adresátov. Inými slovami povedané, v zákonom stanovenej lehote musí prípadné rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra ROEP nadobudnúť právoplatnosť, pretože dovtedy nemožno hovoriť o jeho právnych účinkoch. Žalovaný vo svojej argumentácií vychádza jednak z toho, že v danom prípade bol register ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností údajne dňa 5.4.2013 a ďalej hneď uvádza, že prvostupňové rozhodnutie o zmene údajov bolo vydané dňa 23.11.2017, z čoho následne dedukuje, že bolo vydané v súlade so zákonom a v rámci zákonom stanovenej lehoty. Z porovnania dátumov preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 23.11.2017 a žalobcovi bolo doručené dňa 30.11.2017. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
bolo vydané dňa 28.2.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 15.3.2018. To znamená, že konanie o zmene údajov schváleného registra ROEP sa mohlo v tomto prípade právoplatne skončiť najskôr dňa 15.3.2018, pričom uvedený dátum je každopádne už po zákonom stanovenej trojročnej lehote od údajného dátumu zápisu registra ROEP do katastra nehnuteľností dňa 5.4.2013. Opačný výklad, t. j. ten ktorý zaujal žalovaný a správny orgán prvého stupňa je neudržateľný, nakoľko by fakticky viedol k ďalšiemu predlžovaniu zákonom stanovenej lehoty, ak by právoplatnosť (t. j. právne účinky) rozhodnutia o zmene údajov schváleného registra ROEP mali nastať až po stanovenej dobe. V deň, ktorý uvádzajú správne orgány, bol prenos údajov registra údajne ukončený, avšak z toho nie je možné nijako vyvodiť, kedy bol pre jednotlivé nehnuteľnosti (pozemky a listy vlastníctva) reálne zápis vykonaný, nakoľko k tomu mohlo dôjsť vo vzťahu k rôznym nehnuteľnostiam v rôzne dni (obdobia). Už len zo samotného dňa právoplatnosti schváleného registra ROEP (26.7.2012), ďalej označenia položiek výkazu zmien (2243/12 a 2244/12) a označenia súpisu listín (Z 2724/12) vyplýva, že sa tak začalo diať určite už v roku 2012. Pokiaľ však správne orgány uvádzajú v rozhodnutiach len dátum 5.4.2013 ako jediný a rozhodný, potom pre uvedené východisko v administratívnom spise chýba akýkoľvek podklad, nie je to nijako zdôvodnené a vzhľadom na vyššie uvedené nejednoznačnosti sa jedná o neúplný, nepreukázaný a zmätočný údaj, ktorý objektívne znemožňuje exaktné určenie okamihu začiatku počítania zákonom stanovenej lehoty pre prípadné opravy údajov schváleného registra ROEP.
8. Žalobca vo svojom prípise z 21.5.2021 tunajšiemu správnemu súdu oznámil, že v jednom z obdobných a vecne súvisiacich konaní na tunajšom správnom súde vedenom pod sp. zn. 30S/139/2018, kde už rozhodoval aj kasačný súd pod sp. zn. 6Sžrk/7/2019, sa žalobca obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd SR. Ústavný súd SR najskôr po predbežnom prerokovaní veci svojím uznesením č. k. II. ÚS 249/2020-27 zo dňa 26.05.2020 prijal ústavnú sťažnosť žalobcu v celom rozsahu na ďalšie konanie. O tejto ústavnej sťažnosti žalobcu rozhodol Ústavný súd SR tak, že dal sťažovateľovi v jeho hlavnej argumentačnej línii za pravdu a svojím nálezom č.k. II. ÚS 249/2020-80 zo dňa 6.5.2021 rozhodol, že boli porušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V ďalšej časti dal žalobca do pozornosti ústavnoprávne východiská označeného nálezu Ústavného súdu SR v bodoch 17. až 23., ako aj body 24., 25. a 31., ktoré sú aplikovateľné na ktorúkoľvek z vecne súvisiacich žalôb.
9. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 7.6.2021 uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a právnych záveroch uvedených v rozhodnutí č. OU-ZA-OOP6-2018/006616/HOL zo dňa 28.12.2018 a vo vyjadreniach predložených v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/22/2018 a v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Sžrk/7/2019.
10. Ďalší účastník v rade 1/ vo svojom vyjadrení z 9.6.2021 k prípisu žalobcu uviedol, že doterajší postup správnych orgánov považuje za vecne aj procesne správny a stotožňuje sa s ich argumentáciou. V prípade rozhodovania správnych orgánov a vydania rozhodnutia žalovaného, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor č. IRE 34-2017/001243-130 zo dňa 23.11.2017, išlo o samostatné konanie začaté po 1.5.2014, ktorého predmetom bola oprava schváleného registra ROEP v k. ú. T., a ktoré nebolo pokračovaním právoplatne skončeného konania o schválení ROEP na základe rozhodnutia o schválení ROEP č. 1RE-9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012. Návrh na opravu ako účastník spomínaného samostatného konania podali dňa 15.3.2016. Správne orgány podľa ich názoru postupovali správne, keď v čase svojho rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, rozhodli podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z, v znení účinnom od 1.5.2014, a neaplikovali § 29b ods. 1 zákona č, 180/1995 Z. z. v platnom znení. Aj podľa jeho názoru sa prechodné ustanovenie § 29b ods. 1 zákona netýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov, a keďže konanie o schválení ROEP bolo ukončené, nebolo možné aplikovať § 29b ods. 1, pretože neexistovalo konanie, ktoré sa malo dokončiť.
11. Žalobca vo svojom prípise z 30.6.2021 poukázal na to, že v jednom z obdobných a vecne súvisiacich súdnych konaní (sp.zn. 31S/35/2018), ktoré je na kasačnom súde vedené pod sp. zn. 1Sžrk/7/2020, kasačný súd dňa 22.06.2021 rozhodol prvým výrokom svojho rozsudku tak, že „rozsudok Krajského súdu v Žiline z 22. apríla 2020, sp.zn. 31S/35/2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA- OOP6-2018/010455/HOL zo dňa 23.03.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.“ Pri stručnom ústnom odôvodnení tohto svojho rozhodnutia kasačný súd na verejnom vyhlásení uviedol, že je potrebné dať za pravdu žalobcovi v tom zmysle, že oprava schváleného registra ROEP môže byť
cez prizmu prechodných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. v danom prípade vykonaná iba v lehote troch rokov, tak ako to tvrdil žalobca, a nie piatich rokov ako to tvrdil žalovaný.
12. Ďalší účastník v rade 1/ vo svojom vyjadrení zo 16.7.2021 k stanovisku žalobcu uviedol, že priložené stanovisko žalobcu odráža stav vyše dva roky starý. Toto súdne konanie ako aj ďalšie súvisiace konania na Krajskom súde v Žiline (30S/139/2018, 30S/140/2018 a 31S/83/2018) je podstatným spôsobom ovplyvnené nálezom Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 249/2020-80 zo dňa 6.5.2021 a to tým, že v náleze je konštatované porušenie základných práv sťažovateľa (tu žalobcu) postupom orgánov v správnom konaní a nadväzujúcom súdnom konaní. Ústavný súd SR vyhovel námietke o porušení zákazu retroaktivity procesných zákonných ustanovení a vrátil vec Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Ústavný súd SR sa vyjadril aj k ďalším otázkam (napr. prípustnosť opravy údaju o vlastníctve na liste vlastníctva pozemkovým úradom), preto naše vyjadrenie k jednotlivým bodom v stanovisku žalobcu v tejto veci je už bezpredmetné. Doterajšie ich vyjadrenia vo veci boli také, že sa stotožňujú s postupom správnych orgánov. Z vecnoprávneho hľadiska uviedol, že disponuje dôkazmi, ktoré zvážil aj Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor a na základe nich opravil údaj o vlastníctve v prospech ŽSR. Nadobúdací titul pozemkov nesvedčí v prospech žalobcu. Vyhotoviteľ ROEPu totiž nerešpektoval § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/1995 Z. z. tým, že pri zhotovovaní ROEPu nepoužil železničnú knihu, ale výlučne pozemkovú knihu, čím dospel k nesprávnym záverom o vlastníckom práve.
13. Žalobca vo svojom podaní z 20.8.2021 uviedol, že tá časť stanovísk žalovaného a ďalších účastníkov konania, v ktorej títo zotrvali na obsahu svojich doterajších vyjadrení a právnych argumentov, sa javí ako právne neudržateľná, a to najmä vo svetle už zaslaného nálezu Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 249/2020-80 zo dňa 6.5.2021 (ktorý bol prílohou prípisu žalobcu zo dňa 21.5.2021), ale tiež i rozsudku kasačného súdu v obdobnej veci sp.zn. 1Sžrk/7/2020 zo dňa 22.6.2021. V predmetnej veci teda kasačný súd vyhovel sťažnostným bodom žalobcu a preto svojím rozhodnutím zmenil rozsudok správneho súdu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovený právny názor kasačného súdu opierajúci sa aj o citovaný nález Ústavného súdu SR je záväzný tak pre správny súd ako aj pre žalovaného s poukazom na znenie ust. § 469 SSP. Žalobca napokon v tejto súvislosti poukazuje ešte na tú skutočnosť, že žalovaný v obdobnom a vecne súvisiacom konaní (ktoré je na tunajšom správnom súde prejednávané pod sp.zn. 31S/35/2018) rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pričom vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č. OU-ZA- OOP6-2021/035249-002 zo dňa 19.08.2021 okrem iného uviedol: „Podľa právneho názoru vysloveného NS SR v rozsudku zo dňa 22.06.2021, sp. zn. 1Sžk/40/2020, ktorým je odvolací správny orgán viazaný, správne orgány boli oprávnené v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. účinným do 30.04.2014 rozhodnúť o zmene údajov registra v lehote do troch rokov odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností a pokiaľ tak správne orgány neurobili, ich právo rozhodnúť o zmene údajov registra zaniklo uplynutím času. Vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 1RE 36-2017/000473-13P až dňa 08.12.2017, teda po uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej lehoty na opravu údajov, konal v rozpore s § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. účinného do 30.04.2014 a vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré nemalo byť vôbec vydané. Z uvedeného dôvodu odvolací správny orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku.“ Vzhľadom na prezentované právne závery najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k spornej otázke považuje žalobca svoju žalobu za dôvodnú a žiada preto správny súd, aby v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu rozhodol v zmysle žalobného návrhu.
14. Na pojednávaní konanom 30.8.2022 v neprítomnosti žalovaného a žalobcu i ďalších účastníkov v rade 1/ až 2/, právny zástupca žalobcu zotrvávajúc na dôvodoch svojej žaloby s odkazom na všetky podania učinené v tejto veci uviedol, že v tejto právnej veci je predmetom konania otázka, ktorá bola posudzovaná aj v siedmich ďalších konaniach pred tunajším správnym súdom. Šesť konaní aj na súde je už právoplatne skončených či už rozhodnutím kasačného súdu alebo rozhodnutím správneho súdu, v niektorých veciach, tak ako bolo súdu aj v tejto veci oznámené, už aj žalovaný reparoval pôvodne vydané správne rozhodnutie, ktoré zrušil z dôvodu, že bolo vydané po zákonom stanovenej lehote, tak ako sa vyslovil v právnych záveroch Ústavný súd SR v náleze sp.zn. II. ÚS 249/2020 a kasačný súd v svojich troch zrušujúcich rozhodnutiach. Žiadam teda, aby aj v tejto veci správny súd rovnako vzhliadol k dôvodom namietanej nezákonnosti, rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušil a pre prípad úspechu priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
16. Predmetné správne súdne konanie je pokračovaním správneho súdneho konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 31S/33/2018, v ktorom tunajší súd o predmetnej správnej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 31S/33/2018-170 z 22.4.2020 tak, že ju zamietol a žalobcovi, žalovanému ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Na základe kasačnej sťažnosti podanej proti vyššie označenému rozsudku tunajšieho súdu žalobcom, Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 8Sžrk/7/2020 z 8.12.2020 spomínaný rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň Najvyšší súd SR zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku. Dôvodom zrušujúceho výroku kasačného súdu bolo konštatovanie, že procesný postup tunajšieho správneho súdu, pri ktorom správny súd bez súhlasu účastníkov konania rozhodol vo veci samej bez pojednávania, nemožno považovať za zákonný a súladný s článkom 46 ods. 2 Ústavy SR alebo s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S ohľadom na vyššie uvedený záver kasačný súd neposudzoval spornú otázku z vecného hľadiska, nakoľko by bolo predčasné, keďže kasačný súd by vec posudzoval namiesto správneho súdu a tým by účastníka správneho súdneho konania (žalobcu) pripravil o posúdenie veci správnym súdom. V odôvodnení kasačný súd zároveň konštatoval, že úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní mimo iného aj preveriť, či stanovisko žalobcu vo veci sp. zn. 31S/33/2018, ktoré malo byť doručené správnemu súdu v elektronickom podaní zo dňa 16.5.2019 bolo súdu doručené a ak áno doručiť ho s ohľadom na princíp kontradiktórnosti ostatným účastníkom konania a v prípade, že argumentácia v ňom obsiahnutá nebude v rozpore s § 183 SSP a princípom koncentrácie konania, tak sa s ňou v novom rozhodnutí vo veci vysporiada.
17. Správny súd po opätovnom prejednaní veci v zmysle § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a v intenciách pokynu kasačného súdu ohľadne procesného postupu dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:
18. Zo správneho spisu súd zistil, že administratívne konanie prebehlo tak ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku (body 1. až 2. tohto rozsudku), pričom námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú v samotnej podstate identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní a možno ich koncentrovať do nasledovných okruhov. Žalobca prioritne namietal nesprávne posúdenie aplikácie § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. s tým, že o zmene údajov registra bolo rozhodnuté po zákonnej lehote, predĺžená lehota sa má vzťahovať výlučne na konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014, ktoré žalobné body počas správneho súdneho konania rozvinul o právny názor, že výkladom žalovaného došlo k porušeniu zákazu retroaktivity, nakoľko v súlade s doktrínou legitímneho očakávania sa žalobca spoliehal, že po uplynutí lehoty troch rokov od zápisu údajov registra nebude možné vykonať ich zmenu, pričom preskúmavané rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť ani v predĺženej lehote piatich rokov. Podstatným a primárnym žalobným bodom bolo teda posúdenie otázky - nesprávneho právneho posúdenia aplikácie spomínaného intertemporálneho ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z..
19. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, týkajúcej sa aplikácie prechodného ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. (účinného od 1.5.2014) a to najmä z toho hľadiska, či orgány verejnej správy mali o zmene údajov v registri rozhodnúť v lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (právna úprava účinná do 30.4.2014), alebo o zmene schváleného registra mohli rozhodnúť v predĺženej zákonnej lehote piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (právna úprava účinná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia).
20. Podľa § 7 ods. 5 veta prvá zákona č. 180/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia), schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.14) 14) § 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení zákona č. 255/2001 Z. z.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.
Podľa § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa § 7 ods. 1 uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2014, ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.
21. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že Obvodný pozemkový úrad v Ružomberku dňa 12.6.2006 zverejnil návrh registra v zastavanom území Obce T. v katastrálnom území T.. Register v katastrálnom území Ružomberok bol schválený rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2012. Z administratívneho spisu vyplýva aj tá skutočnosť, že automatizované preberanie údajov registra bolo ukončené dňa 5.4.2013 pod položkou výkazu zmien 2243/12, 2244/12 a 1/13 a v súpise listín je register evidovaný pod č. Z 2724/12 v Zbierke listín katastrálneho územia T. v dokumentácii Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru. Následne na základe podnetu železníc Slovenskej republiky zo dňa 17.3.2016 začal prvostupňový správny orgán konanie o oprave chybných údajov schváleného registra. Komisia po vykonanom šetrení na svojom zasadnutí dňa 21.9.2017 odporučila vykonať opravu údajov schváleného registra a prvostupňový správny orgán vydal 23.11.2017 prvostupňové rozhodnutie. Z doterajšieho priebehu konania je teda zrejmé, že nie je sporná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Preskúmavané rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania nadobudlo právoplatnosť (§ 135 ods. 1 SSP) po účinnosti novely zákona č. 180/1995 Z. z., ktorou bola lehota na rozhodnutie o zmene údajov registra predĺžená z troch na päť rokov odo dňa schválenia registra.
22. Počas i tohto správneho súdneho konania boli v súvislosti s posúdením primárnej otázky - týkajúcej sa aplikácie prechodného ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. (účinného od 1.5.2014) zo strany žalobcu iniciované ďalšie konania, a to konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky (vedené na základe ústavnej sťažnosti žalobcu pod sp.zn. II. ÚS 249/2020), ako i konanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu pod sp.zn. 1Sžrk/7/2020 podanej proti rozsudku tunajšieho súdu, sp.zn. 31S/35/2018 z 22.4.2020, ktorým tunajší súd správnu žalobu v skutkovo a právne obdobnej veci zamietol.
23. V spomínanom náleze Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 249/2020-80 zo 6.5.2021 sú aj vo vzťahu k prejednávanej veci koncipované nasledovné ústavnoprávne východiská, a to najmä v bodoch 17. až 23. jeho odôvodnenia, ako aj v bodoch 24., 25. a 31. Z odôvodnenia predmetného nálezu jednoznačne vyplýva, že pri aplikácii všeobecných ústavnoprávnych východísk sa v argumentácii nemožno obmedziť na gramatický a teleologický výklad dotknutých zákonných ustanovení, a opomenúť ústavnoprávne aspekty posudzovania intertemporálneho ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., a to konkrétne z hľadiska ústavnoprávnych princípov zákazu pravej retroaktivity a rešpektovania a ochrany legálne nadobudnutých práv.
24. V bode 25. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR uviedol: „Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako rozhodujúce, že právoplatným skončením konania o schválení ROEP a zápisom jeho výsledkov do katastra nehnuteľností bolo ustálené majetkovoprávne postavenie sťažovateľa ohľadom jeho nehnuteľností uvedených v rozhodnutí o schválení ROEP. Došlo k tomu podmienene s tým, že v lehote do troch rokov nebude rozhodnuté o zmene zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ teda v súlade s právnym stavom daným v inkriminovanom čase nadobudol právny nárok na to, aby po márnom uplynutí trojročnej zákonnej lehoty sa stali údaje vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP konečnými a záväznými. Z ústavnoprávneho hľadiska sa javí ako neprípustné odňať sťažovateľovi tento jeho nadobudnutý nárok (právo), resp. ho obmedziť do minulosti
tým, že k nadobudnutiu nároku dôjde (vzhľadom na neskoršiu zmenu príslušného ustanovenia) až po uplynutí lehoty piatich rokov.“
25. V bode 31. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR skonštatoval: „V konečnom dôsledku predchádzajúce úvahy týkajúce sa charakteru opravy údajov schváleného ROEP výrazne posilňujú tézu, podľa ktorej vydaním právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP a zápisom jeho údajov do katastra nehnuteľností dostal sťažovateľ záruku (získal právny nárok), že novovytvorený stav po troch rokoch už nebude možné revidovať a stane sa stavom konečným.“
26. Vyššie citované závery v náleze Ústavného súdu SR boli podkladom pre rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžrk/7/2020 z 22.6.2021, ktorým kasačný súd rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 31S/35/2018 z 22.4.2020 (ktorým bola správna žaloba zamietnutá) zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z predmetného rozsudku kasačného súdu vyplýva, že prechodné ustanovenie 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nevylučuje, že sa konanie o zmene údajov registra, ktoré je predmetom prejednávanej veci, nemá dokončiť podľa predpisu účinného do 30.4. 2014, keďže, návrh registra v zastavanom území Obce T. v katastrálnom území T. bol zverejnený pred účinnosťou novely zákona č. 180/1995 Z.z. Kasačný súd sa z tohto hľadiska stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR, že v čase rozhodnutia správneho orgánu o schválení registra, vzhľadom na vtedy účinnú právnu úpravu, bola sťažovateľovi zrejmá tá skutočnosť, že jeho právna neistota ohľadne správnosti údajov schváleného registra, môže trvať maximálne tri roky odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tunajší súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou prezentovanou žalobcom a v súlade s právnymi závermi vyslovenými tak v Náleze Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 249/2020-80 zo 6.5.2021 (najmä bod 25. a 31. odôvodnenia nálezu) ako i v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžrk/7/2020 z 22.6.2021, z ktorého dôvodu zhodne konštatuje, že za takých okolností, aké sú okolnosti prejednávaného prípadu vo veci samej, by výsledkom posúdenia veci podľa výkladu prezentovaného žalovaným bol právny stav, kedy by dotknuté ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. (účinné od 1.5.2014) o päťročnej lehote na rozhodnutie o zmene údajov registra pôsobilo spätne na právne vzťahy žalobcu do minulosti, s ktorými žalobca nemal možnosť oboznámiť sa v čase zapísania údajov registra do katastra nehnuteľností. Výklad, ktorý prezentoval žalovaný vo vzťahu k aplikácii prechodného ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., je v rozpore s princípom právnej istoty v právnych vzťahoch a princípom legitímneho očakávania účastníka konania. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány boli oprávnené rozhodnúť o zmene údajov registra do troch rokov odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností a pokiaľ tak správne orgány neurobili, ich právo rozhodnúť o zmene údajov registra zaniklo uplynutím času.
28. Nakoľko citovaný právny záver je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažoval za potrebné reagovať na všetky ďalšie argumenty prezentované účastníkmi v tomto správnom súdnom konaní prihliadajúc na to, že predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a nie určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktorých sa predmetné administratívne konanie o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov týkalo.
29. O náhrade trov celého konania (vrátane kasačného) bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.
30. O náhrade trov celého konania (vrátane kasačného) ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ rozhodol správny súd podľa § 169 SSP a contrario tak, že im ich náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.