Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/194/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky D. L., Š. O.B. E. A., R. C. T. XXXX/XX, F., zastúpenej PaedDr., Mgr. Františkom Luciakom, Ph,D., bytom Jána Halašu 2704/5/14, Trenčín a otca G. Ď., Š. O. E. A., R. T. XXXX/XX, F., právne zastúpeného JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou, so sídlom Partizánska 7571/58, Trenčín, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu

rozhodol:

Návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného k mal. M. L. s a z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej návrhom doručeným súdu dňa 29.09.2015 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. M. zo sumy 150 eur na sumu 205 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2015 z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane maloletej, ktorá nastúpila od 09/2015 na druhý stupeň základnej školy a začala navštevovať ďalšie mimoškolské aktivity, ktoré sú spojené s väčšími výdavkami. Uviedla, že otec mal. pracuje vo firme K. B. N., K..E.., F..Č.. U. D. H. F.. Matka pracuje ako referentka zákazníckeho oddelenie vo firme F., K..E.. F. s mesačným príjmom vo výške cca 520 eur netto. Má ďalšiu vyživovaciu k mal. L., U.. XX.XX.XXXX.

Otec maloletej podal vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca k mal. M. zo sumy 150 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 19.05.2016 z dôvodu, že na jeho strane došlo dňom 29.02.2016 k podstatnej zmene pomerov, nakoľko je od tohto dátumu nezamestnaný. Zamestnávateľom K. B. N., K..E.. E. E. H. D. bola otcovi daná výpoveď dňa 15.12.2015 z organizačných dôvodov, keďže jeho pracovná pozícia bola zrušená. Od 01.03.2016 je vedený ako uchádzač o zamestnanie a od tohto dátumu nepoberá žiadnu sociálnu dávku zo strany štátu z dôvodu, že jeho žiadosť o priznanie nároku na podporu v nezamestnanosti nebola doposiaľ právoplatne rozhodnutá. Z uvedeného dôvodu je otec mal. od 01.03.2016 bez akéhokoľvek finančného príjmu. Od poslednej úpravy výživného sa otcovi zvýšili osobné výdavky, a to v oblasti výdavkov na jeho mal. syna G., v oblasti uzatvorených poistiek ako aj jeho osobné výdavky. Naopak na strane matky mal. došlo k zmene pomerov, keď v čase poslednej úpravy výživného bola na rodičovskej dovolenke a poberala iba rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur, pričom od 03/2015 je zamestnaná s mesačným príjmom vo výške 553,63 eur. Poukázal na skutočnosť, že matka mal. predala 3-izbový byt na Q. Z. H. F. a na jar 2016 kúpila 3-izbový byt na ul. C.Á. T. H. F.. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej, ktorú uvádzala matka, otec mal za to, že pri poslednej úprave výživného súd zohľadnil skutočnosť, že maloletá nastúpi na druhý stupeň základnej škola a taktiež v tomto období už navštevovala tanečný a výtvarný krúžok.

Poukázal na to, že ďalšie mimoškolské aktivity uvádzané v návrhu matka mal. ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Na základe uvedeného mal za to, že maloletá nemá žiadne zvýšené výdavky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal., otca mal. a kolízneho opatrovníka mal. a oboznámením návrhu na začatie konania, rozpisu výdavkov matka mal., rozpisom výdavkov na mal. M., potvrdenia príjme, uznesenia tunajšieho súdu č.k. - 73 zo dňa 23.06.2014, rozsudku tunajšieho súdu č.k. - 74 zo dňa 23.06.2014, uznesenia tunajšieho súdu č.k. - 14 zo dňa 06.10.2015, oznámenia ÚPSVaR zo dňa 05.05.2016, potvrdenia o príjme zo dňa 16.05.2016, vzájomného návrhu zo dňa 19.05.2016, výpovede zo dňa 15.12.2015, oznámenia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 02.03.2016, oznámenia o postúpení žiadosti zo dňa 10.03.2016, mzdového listu za r. 2015, výplatných pások za obdobie 1-2/2016, potvrdenia o výške príjmu zo dňa 12.05.2106, rozpisu mesačných výdavkov otca, rozpisu mesačných výdavkov mal. G. Ď., rozpisu výdavkov za r. 2014 a 2015 mal. M., pokladničných blokov, vnútornej smernice súkromnej základnej umeleckej školy, výstupu zo stretnutia F. K. N., programu pre kurz kreslenia, bankového prevodu, rozpisu výdavkov matky mal., rozpisu výdavkov mal. M., rodičovskej dohody o výživnom na mal. L., potvrdenia o platbe za stravné zo dňa 12.05.2016, bankového prevodu zo dňa 10.04.2016, príjmového pokladničného bloku zo dňa 23.05.2016, spisu tunajšieho súdu sp. zn. , zvyšného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Mal. M. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov a rozsudkom tunajšieho súdu č.k.

- 74 zo dňa 23.06.2014 právoplatným dňa 07.08.2014 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola mal. M. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. M. sumou 150 eur mesačne. V čase uvedenej poslednej úpravy mala mal. M. XX rokov, navštevovala tanečný a výtvarný krúžok, pričom v súvislosti s jej výživou vznikali bežné náklady na stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Matka mal. bola v tom čase na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec mal. bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 24.984 Kč netto a taktiež mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

V súčasnosti má mal. M. XX A. K. C. Ž. X. ročníka základnej školy. Na základnej umeleckej škole navštevuje výtvarný krúžok, kde sa platí polročne 50 eur, predtým to bolo 35 eur, taktiež sa organizujú kurzy kreslenia s čím sú zvýšené výdavky. Navštevuje tanečný krúžok K., kde sa platí 35 eur mesačne, predtým navštevovala tanečný krúžok na základnej umeleckej škole, s ktorou aktivitou sú spojené výdavky napr. sa maloletá má zúčastniť Majstrovstiev Slovenska a Slovenského pohára, kde sa platia rôzne poplatky a na každý tanec sa vyžaduje nové oblečenie. Pokiaľ navštevovala iba základnú umeleckú školu mesačné náklady boli vo výške 35 eur mesačne. Matka mal. uviedla, že mesačné náklady na maloletú sú v priemere vo výške 460, 60 eur, a to náklady na bývanie 66 eur, stravné v škole 20,20 eur, kreslenie 10 eur, tanečná 20 eur, tanečná poplatky súťaže 15 eur, poistenie 8,40 eur, telefón 10 eur, strava 90 eur, oblečenie 150 eur, hygiena 20 eur, potreby do školy 20 eur, vreckové + cestovné 20 eur, zubár + smeti 11 eur. Navyše mala výdavky na majstrovstvá v tanci v G. 100 eur, kurz kreslenia Vyhne 125 eur a letný tanečný tábor 160 eur.

Matka mal. je zamestnaná ako A. H. W. F. H. K. L. K..E.. H. F. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 570 eur netto. Je poberateľkou prídavkov na dve deti vo výške 47,04 eur. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. L., na ktorú platí otec výživné vo výške 150 eur mesačne. Spolu s dvoma mal. deťmi žije v 3-izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, a ktorý kúpila 01.08.2015 za 46.000 eur prostredníctvom úveru, ktorý spláca mesačne po 266 eur. Uviedla, že jej mesačné výdavky sú vo výške cca 910 eur, a to strava a bežný chod domácnosti 250 eur a poplatky cca 660 eur, a ročné výdavky vo výške cca 219 eur na poistky, daň a smeti.

Otec mal. je toho času nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, zatiaľ nepoberá žiadne sociálne dávky, aj napriek tomu, že o ne požiadal. Do 29.02.2016 bol zamestnaný vo firme K. B. N., K..E.. E. E. H. D. kde dosahoval mesačný príjem vo výške cca 900 eur netto. V období od 06.07.2015 do 08.11.2015 bol zamestnávateľom vyslaný pracovať do F., kde popri mesačnému príjmu zarobil denne 49 eur určených na stravovanie zamestnanca, pričom mal za to, že túto dennú dávku pri určovaní výšky výživného nemožno zohľadniť. Výpoveď dostal z organizačných dôvodov pre nadbytočnosť dňa 15.12.2015 a zároveň mu boli vyplatené tri priemerné mzdy vo forme odstupného. S realitnou kanceláriou má podpísanú tzv. tiperskú zmluvu, z ktorej činnosti zatiaľ nemal žiadny príjem. Má ďalšiu

vyživovaciu povinnosť k mal. G. a spolu s ním a manželkou žije v 3-izbovom byte, kde má náklady vo výške 200 eur mesačne. Manželka pracuje ako účtovníčka s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 1.000 eur netto. Jeho mal. syn navštevuje materskú školu, je zdravý a má veku štandardné potreby. Dňa 11.04.2016 absolvoval operáciu kolena, pričom si na úrade práce nezaevidoval práceneschopnosť aj z dôvodu, že išlo iba o trojdňové obmedzenie. Tvrdil, že si hľadá aktívne prácu, no zatiaľ neúspešne. Uviedol, že priemerné mesačné náklady jeho rodiny sú v celkovej výške cca 1.953,99 eur a na mal. G. z toho pripadá cca 276 eur. Uviedol, že mal. M. prispieva aj nad rámec výživného.

Kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť, nakoľko nepreukázal, že si prácu hľadá, nepožiadal o práceneschopnosť, pričom tento návrh nie je ani v záujme maloletej. Pokiaľ išlo o návrh na zvýšenie výživného mal za to, že nebola preukázaná, až taká zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti o 55 eur, odporučil zvýšiť výživné na 180 eur mesačne od 01.10.2015.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.

Súdna prax považuje za významnú zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa jeho vyšší vek a s tým súvisiace vyššie výdavky na základné potreby dieťaťa (bývanie, šatstvo, strava), ale aj s jeho vekom rastúce náklady na sociálne potreby dieťaťa (vzdelávanie, rôzne aktivity - športové, kultúrne a podobne), ako aj zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa.

Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral

prostriedky pre svoje deti.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre jeho zmenu. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako boli zistené vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, je na posúdení súdu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku kvalifikovanej zmene pomerov, akú má na mysli horecitované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo na strane oboch rodičov mal. dieťaťa. Na strane matky aj otca došlo k zásadnej zmene životných pomerov, nakoľko v čase posledného rozhodovania bola matka na rodičovskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur, otec bol riadne zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 24.984 Kč netto, pričom v súčasnosti je matka riadne zamestnaná s pravidelným priemerným mesačným príjmom vo výške cca 570 eur a otec je nezamestnaný a z objektívnych dôvodov zatiaľ nepoberá ani žiadne sociálne dávky, teda nemá žiadny príjem. Otcovi bola zamestnávateľom daná výpoveď z organizačných dôvodov, a to pre jeho nadbytočnosť, ktorú skutočnosť nemožno posúdiť ako vzdanie sa zamestnania zo strany otca. Obaja rodičia majú zároveň ešte jednu vyživovaciu povinnosť k ich mal. deťom, na ktorú skutočnosť súd taktiež musel prihliadnuť. Naopak u maloletej súd nevzhliadol takú zmenu pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Od poslednej úpravy uplynuli necelé dva roky, pričom v tom čase maloletá už končila prvý stupeň základnej školy, súd teda prihliadal aj na skutočnosť, že maloletá od nového školského roka nastúpi na druhý stupeň základnej školy. Taktiež záujmová činnosť a mimoškolská aktivita maloletej nezodpovedá výraznej zmene pomerov, nakoľko aj v čase poslednej úpravy výživného mal. M. navštevovala výtvarný a tanečný krúžok. Zvýšené výdavky má matka iba s nástupom maloletej do tanečného krúžku Aura a zvýšeným polročným poplatkom na výtvarný krúžok v základnej umeleckej škole, čo však nemožno považovať za zásadnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného aj s poukazom na nezamestnanosť otca.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca súvisiacu so stratou zamestnania, teda pravidelného príjmu a s tým súvisiaci návrh na zníženie výživného k maloletej, súd má za to, že aj keď je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepreukázal tú skutočnosť, že si aktívne zamestnanie hľadá. Je potrebné dať do pozornosti aj to, že uzatvorenie tzv. tiperskej zmluvy s realitnou kanceláriou otec priznal až na základe tvrdenia matky maloletej, pričom nie je dôležité, že z tejto činnosti zatiaľ nemal žiadny príjem, keďže zatajenie uvedeného zo strany otca možno posúdiť ako zavádzanie súdu, pričom nie je vylúčené, že kedykoľvek môže mať z tejto jeho činnosti príjem. Navyše otec sám na pojednávaní uviedol, že maloletej prispieva aj nad rámec súdom určeného výživného. Súd uvádza, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov nakoľko každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súd je toho názoru, že schopnosti a možnosti otca umožňujú, aby platil výživné v nezmenenej výške. Taktiež má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca mal. detí zvýšiť svoje príjmy, nakoľko má uzatvorenú zmluvu s realitnou kanceláriou a taktiež ako sám prezentoval má záujem sa zamestnať, keďže rodič by mal zamerať všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

Súd považuje za potrebné k tvrdeniu právneho zástupcu otca, že diéty nemožno zohľadniť pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti, uviesť, že síce diéty slúžia na osobnú potreby počas pracovnej cesty, nepredstavujú príjem a v zmysle ustálenej súdnej praxe sa do priemerného mesačného príjmu ani nezarátavajú, no napriek tomu nie je možné na ne neprihliadať pri skúmaní celkových finančných a majetkových pomerov, i keď tieto sú primárne určené na pokrytie zvýšených výdavkov počas výkonu práce v zahraničí, no na druhej strane ovplyvňujú bežné životné podmienky, minimálne náklady na stravovanie.

Za primeranú pomerom účastníkov, potrebám mal. M. v súčasnej dobe, možnostiam a schopnostiam rodičov plniť vyživovaciu povinnosť, preto súd považoval doteraz určenú výšku vyživovacej povinnosti v sume 150 eur mesačne.

Vzhľadom k tomu, že na strane mal. M.y súd nezistil výraznú zmenu pomerov, pričom na strane matky došlo k pozitívnej a na strane otca k negatívnej zmene pomerov, súd návrh matky a návrh otca zamietol ako nedôvodný.

Záverom súd poukazuje aj na skutočnosť, že rozsudok súdu nie je nemenným rozhodnutím a za predpokladu zmeny pomerov môže súd k zmene rozhodnutia pristúpiť aj bez návrhu (§ 78 Zákona o rodine).

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.