Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/150/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci žalobcu: A., Z..F..P.., so Z. A. X.. Č.. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou T. A., Z..F..P.., so sídlom B.Z. X, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, proti žalovanému Z. F. za, ktorú koná O. Z. Z. F., N., Ž. D. XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur s poukazom na skutočnosť, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.05.2010 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Navrhovateľ zároveň uviedol, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac, ako 152 dní. Z tohto dôvodu si žalobca vyčíslil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré vyčíslil nasledovne: „ majetková škoda je vo výške 125,- eur a nemajetková ujma je vo výške 275,- eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenému tunajšiemu súdu dňa 17.09.2014 žiadal návrh žalobcu, ako neodôvodnený zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti priniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti, to znamená či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené dňa 23.04.2012 ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba z čoho je zrejmé, že žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade ide o predčasne

uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky adresovalo žalobcovi pod doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvu na doplnenie žiadosti. Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písmeno a) Zákona číslo 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenie Zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovujú všeobecné podmienky pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniku škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. K samotnému nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písmeno c) Zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnému vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok súdneho dvora EU ( astrucom C-40/08), ktorý nevylúčil posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdu by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský súd spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako v exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná súdu po 01.06.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je pritom kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä kritéria ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade ak by tieto boli konštatované predsedom súdu, alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinnými skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísleniu škody zo strany žalobcu. Rovnako žalobca navrhovateľa nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany ústavného súdu. Vznik nemajetkovej ujmy právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe ( frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery ) sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody na nemajetkovú ujmu uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spis. značka , poškodenie právnickej osoby za majetkovú ujmu spôsobnému prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom nezúčastňujú alebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“ nebol zo strany žalobcu preukázaný a ani to akým spôsobom uvedená situácia „ovplyvnila ďalšie podnikanie, podnikateľské postupy navrhovateľa“. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ si žalobca uplatní nárok na náhradu škody voči štátu keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou.

Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil neprítomnosť. Zároveň žiadal, aby bol odporca zaviazaný k náhrade majetkovej škody vo výške 125,- eur, k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade súd rozhodol o žiadosti udelenia poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.05.2010 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo v uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorá je 152 dní (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Z toho dôvodu si uplatnil nárok na majetkovú škodu vo výške 125,- eur na nemajetkovú ujmu za 152 dní vo výške 275,- eur. Súd sa zároveň oboznámil s prípisom právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý žiadal prerušenie konania a to do právoplatného ukončenia konania vedenom na Okresnom súde Prešov, prebiehajúce pod spis. zn. , kde je konanie o náhrade škody pre porušenie práva Európskej únie. Právny zástupca tak žiadal o prerušenie konania.

Zástupca odporcu ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní. Zároveň poukázal na svoje písomné vyjadrenie k znaleckému posudku číslo 1/2014, ktoré je založené na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod spisovým číslom spr 147/14, ako aj s poukazom na písomné vyjadrenie odporcu, pričom namietal zmätočnosť žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázaním nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnením podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a napokon neexistenciu príčinnej súvislosti. Zároveň zástupca odporcu žiada návrh zamietnuť.

Podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd preskúmal návrh navrhovateľa na prerušenie konania, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, vzniká len vtedy, ak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Takouto otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nie o náhradu škody pre prerušenie práva Európskej únie. Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako neodôvodnený zamietol.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. -V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa nerobí rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola npr. notárska zápisnica.

Súd sa oboznámil v rámci dokazovania s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. značka , pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový stav veci. Dňa 12.03.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, exekútorský úrad, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod spis. značkou Ex 3601/10 vo veci oprávneného Z. G. A., L.: XXXXXXXX, H. Y. XX, XXX XX N., proti povinným M. A., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom N.Y. XXX/X, XXX XX N. Š. a F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/ XXXX XX N. Š. na vymoženie pohľadávky 3 858,96 eur s prísl.. Tunajší súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 16.03.2010. Z týchto dôkazov súdu vyplýva, že v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zákona ani bezdôvodným prieťahom na strane exekučného súdu, nakoľko poverenie bolo vydané v zákonnej 15 dňovej lehote. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to na základe zásady úspech. Žalovaný mal vo veci plný úspech. V spojení s konaním mu trovy nevznikli preto súd vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.