Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-176-2024.pdf
PDF · 114.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/176/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov: matka C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. F. XX, XXX XX D. E. F., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Peter Šramko, advokát, so sídlom C. XXX, XXX XX C. G. H., adresa pracoviska Mostárenská 9, 977 03 Brezno a otec I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C., C. XXXX/XX, XXX XX K., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. BR-1P/38/2023-255 zo dňa 10. apríla 2024 vo výrokoch III., IV., V. a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. BR-1P/38/2023-255 zo dňa 10. apríla 2024 v napadnutých výrokoch III. o vyživovacej povinnosti otca, IV. o dlžnom výživnom v spojení so závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. BR-1P/38/2023-255 zo dňa 10. apríla 2024 vo výroku V. z r u š u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 01. apríla 2023 zveril do osobnej starostlivosti matky. Podľa výroku II. zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Podľa výroku III. bol otec s účinnosťou od 01. apríla 2023 zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 200,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V zmysle výroku IV. dlh na výživnom za obdobie od 01. apríla 2023 do 10. apríla 2024 vo výške 1.224,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30. septembra 2024. Podľa výroku V. okresný súd návrh otca v časti týkajúcej sa výšky výživného zamietol. Výrokom VI. bol upravený styk otca s maloletým a podľa výroku VII. o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa, jeho odôvodnenie, vyjadrenie otca k návrhu matky, nariadené pojednávania na deň 13. októbra 2023 a 10. apríla 2024, vyjadrenie matky a otca na nariadených pojednávaniach, na správu kolízneho opatrovníka a po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 36 ods. 1, § 24, § 25 ods. 1, 2, § 88 ods. 1, 3, § 62 ods.
1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, Čl. 5 Zákona o rodine za použitia ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, § 121, § 44 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.
3. Okresný súd mal za preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu, rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého. Maloletý žije v domácnosti matky, matka o neho zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho zisťovania, otec s návrhom matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti súhlasil, preto okresný súd rozhodol tak, že maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 01. apríla 2023 tak, ako na pojednávaní žiadala matka.
4. Okresný súd rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože ak matka žiadala, aby maloletého zastupovala len ona, napriek zákonnému poučeniu nepreukázala otcove stávkovanie, resp. dlhy, a preto okresný súd mal za to, že otec pri pracovnom postavení, ktoré v mieste bydliska má, si nemôže dovoliť konať tak, aby maloletého poškodzoval. Okresný súd skonštatoval, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého A..
5. Pri určení výživného okresný súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého A. a z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Náklady matky na maloletého boli akceptované vo výške 485,- Eur mesačne, ktoré náklady boli hodnotené za primerané veku maloletého, regiónu, v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti.
6. Pri stanovení výživného 200,- Eur mesačne okresný súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca (pracuje ako mestský policajt), ktorý dosahoval v období od podania návrhu až do vydania konečného rozhodnutia: október 2023 – 1.056,- Eur, november 2023 – 1.334,- Eur, december 2023 – 1.232,- Eur, január 2024 – 1.040,- Eur, február 2024 – 1.052,- Eur, čo netto predstavovalo mesačný príjem 1.143,- Eur. Pri tomto príjme okresný súd zohľadnil výdavky v celkovej výške 834,- Eur. Okresný súd uviedol, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom niektoré výdavky, ktoré vynakladá otec, môže primerane znížiť, napríklad splátka na hypotekárny úver, životná poistka. Pri zohľadnení príjmov a výdavkov na strane otca maloletého okresný súd mal za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach hradiť vyššie výživné, a to 200,- Eur, než ako navrhoval otec v sume 100,- Eur mesačne, ktorá by nepokrývala ani štvrtinu z oprávnených výdavkov na maloletého A..
7. Okresný súd tak vyhovel návrhu matky na výživné vo výške 200,- Eur mesačne, ktorá výška nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko najmä s prihliadnutím na zistený skutkový stav. Okresný súd pri určení výživného prihliadol aj na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
8. Okresný súd uviedol, že pri stanovení výšky výživného vychádzal aj z metodiky výpočtu výživného Slovenskej republiky, ktorú vypracovala pracovná skupina MS SR. Okresný súd zistil čistý príjem otca, priradil maloletému A. životnú etapu predškolského veku, zohľadnil počet vyživovacích povinností otca, a takto v podstate akceptujúc tabuľku pre výpočet výživného zistil, že výživné na maloletého A. má byť 18 %, čo zodpovedá sume 206,- Eur mesačne, preto návrh otca na platenie výživného vo výške 100,- Eur mesačne zamietol. Obidvaja rodičia uplatnili návrhy, ktorými okresný súd nebol viazaný, avšak považoval za správne vo výroku rozhodnúť aj o návrhu účastníkov, ak im v časti, resp. otcovi v celosti nevyhovel.
9. Dlh na výživnom pre maloleté dieťa za obdobie od 01. apríla 2023 do 31. marca 2024 vo výške 1.224,- Eur okresný súd uložil otcovi zaplatiť do 30. septembra 2024, pretože išlo o sumu, ktorej rýchle splatenie by otcovi robilo výrazné problémy. Za mesiace apríl 2023 až marec 2024 vrátane mal otec uhradiť na výživnom sumu 12 x 200,- Eur, čo je spolu 2.400,- Eur, otec uhradil 11x100,- Eur a jedenkrát 76,- Eur, čo je spolu 1.176,- Eur, preto dlh predstavoval 2.400 - 1.176,- Eur, čo je suma 1.224,- Eur.
10. O styku otca s maloletým okresný súd rozhodol za prihliadnutia najlepšieho záujmu dieťaťa. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým počas nepárnych víkendov, rodičia sa dohodli, a preto okresný súd upravil styk otca s maloletým podľa ich dohody. Otec si maloletého vyzdvihne v školskom zariadení, pre prípad, že maloletý nebude v tomto zariadení, tak v mieste jeho bydliska. Úpravu styku otca s maloletým počas veľkonočných sviatkov, okresný súd upravil opätovne v zmysle dohody rodičov. Počas párneho týždňa okresný súd upravil styk otca na stredu poobede bez prespania maloletého s prihliadnutím na
stanovisko kolízneho opatrovníka, aby maloletý mal jednotný zaspávací režim počas pracovného týždňa. Otec si maloletého vyzdvihne v školskom zariadení. Pri úprave styku otca s maloletým počas Vianoc a osláv Nového roka okresný súd mal za to, že je spravodlivé, aby jeden sviatok trávil maloletý s matkou a druhý sviatok s otcom. Styk otca s maloletým počas letných prázdnin okresný súd upravil na 10 dní na začiatku júla a augusta. Rozsah styku otca s maloletým napomôže tomu, aby sa udržiavali medzi maloletým a otcom pozitívne citové vzťahy, ktoré sú najmä s prihliadnutím na vek maloletého nesmierne dôležité pre vývoj maloletého. Pocit istoty a dôvery u maloletého by mal budovať nielen otec, ale aj matka maloletého a pripravovať ho na styk s otcom aj po psychickej stránke, pestovať v maloletom úctu, dôveru a lásku k otcovi. Pokiaľ sa styk otca s maloletým nezrealizuje kvôli prekážke na strane matky, resp. maloletého, tak matka bola zaviazaná nezrealizovaný styk otcovi nahradiť v lehote 60 dní odo dňa, kedy sa styk nezrealizoval, v rovnakom počte dní, resp. hodín, ako sa styk otca s maloletým nezrealizoval, vzhľadom na posilnenie pozitívnych citových väzieb medzi otcom a maloletým, keď každé dieťa má právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov.
11. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
12. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého, a to proti výrokom III. o určenom výživnom a IV. o dlhu na výživnom. Žiadala výrok III. zmeniť tak, že otec s účinnosťou od 01. apríla 2023 bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 240,- Eur mesačne a určený dlh na výživnom za obdobie od 01. apríla 2023 do 10. apríla 2024 otec je povinný zaplatiť k rukám matky do 30. septembra 2024. V prípade, že nebudú splnené podmienky na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch, žiadala v týchto výrokoch rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázala na odsek 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu s námietkou, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V mimosporovom konaní súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, teda môže prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú. Okresný súd bez ohľadu na návrh matky na výživné vo výške 200,- Eur, ak v rámci vyhodnotenia dokazovania zistil, že primeraná výška výživného by predstavovala sumu polovice nákladov matky na maloletého, t.j. 485 : 2 = 242,50 Eur mesačne, tak o takejto sume výživného bol povinný rozhodnúť. Matka maloletého dieťaťa poukázala na odsek 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, akým spôsobom boli vyhodnotené iné mesačné príjmy otca, ak bolo nepochybne preukázané, že okrem mzdy otec vykonával tiež inú zárobkovú činnosť, a to tepovanie, čistenie automobilov, bytových sedacích súprav a podobne, avšak absentuje zmienka o týchto skutočnostiach, ktoré sú podstatné pre zistenie priemerného mesačného príjmu otca. Podľa matky okresný súd nepristupoval rovnako k nákladom matky a otca v časti výdavkov na cestovné, keď otcovi priznal náklady mesačne cestovné 40,- Eur Brezno – Mazorníkovo a späť, to je cca 4 km, naproti tomu matke cestovné 60,- Eur neakceptoval, t.j. neakceptoval matkou danú sumu 400,- Eur, keďže túto sumu nepreukázala a okresný súd považoval za primeranú sumu 2,- Eur na deň, pričom matka preukázala, že dochádza každý pracovný deň 64 km, t.j. D. E. F. – L. a späť.
13. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorým uviedol, že ak neboli vykonané niektoré dôkazy, došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci, keď nebol vykonaný dôkaz príjmových pomerov matky, t.j. nebol zohľadnený príjem, daňový bonus, matka nepreukázala svoje pomery dokladom o príjme, na čom okresný súd netrval a tento dôkaz nevykonal.
14. K odvolaniu rodičov maloletého sa vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 03.06.2024 (č.l. 288 spisu). Z odvolaní rodičov maloletého je zrejmé, že napádajú výrok o určení vyživovacej povinnosti otca, zameškané výživné, avšak podľa názoru kolízneho opatrovníka bolo rozhodnuté o výške výživného správne, ak zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a je primeraná k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane otca.
15. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka a uviedla, že jeho odvolanie nie je odvolaním, keďže nie je podpísané, chaoticky cituje procesné predpisy, absentujú konkrétne odvolacie dôvody, pričom okresný súd riadne zistil príjmové pomery matky vrátane daňového bonusu a otec nepoprel tieto deklarované príjmy. Navrhla odvolanie otca odmietnuť alebo zamietnuť.
16. Na odvolanie matky sa vyjadril otec podaním zo dňa 07.06.2024 (č.l. 292 spisu). Nesúhlasil s odvolaním matky proti výrokom III., IV., keď žiadala zvýšiť výživné na maloletého v sume 240,- Eur mesačne. Považoval za optimálnu sumu výživného 200,- Eur mesačne, ak okrem pravidelnej vyživovacej povinnosti maloletému dieťaťu prispieva aj na výdavky ako ošatenie, hygienu, voľnočasové aktivity. Uviedol výhrady k platovým podmienkam matky maloletého dieťaťa, pretože pracuje na plný úväzok, je vysokoškolsky vzdelaná a je preto sporné tvrdenie čistého platu 900,- Eur mesačne vrátane 140,- Eur daňového bonusu. Považoval za nereálne náklady matky vyčíslené na stravu pre maloleté dieťa 300,- Eur mesačne, ak sa maloleté dieťa počas týždňa stravuje prevažnú časť dňa v materskej škôlke. Každý druhý víkend má byť a aj podľa rozhodnutia okresného súdu je v domácnosti otca a stravu mu zabezpečuje otec. Otec poukázal na to, že pokiaľ nebolo priznané cestovné matke v sume ako žiadala, tak je potrebné vziať do úvahy, že matka nehradí len cestovné výdavky spojené s maloletým, ale sama pracuje na rovnakom mieste, preto za primeranú sumu cestovného otec maloletého považoval 2,- Eur na deň.
17. K vyjadreniam rodičov zaslal stanovisko kolízny opatrovník, ktorý zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2024 a súčasne mal za to, že zvýšenie výživného je vždy v záujme maloletého dieťaťa.
18. V ďalšom podaní zo dňa 01.07.2024 (č.l. 304 spisu) otec uviedol, že za adekvátnu sumu výživného považuje čiastku 200,- Eur mesačne, keďže prispieva na výdavky maloletého dieťaťa ako ošatenie, hygiena, voľnočasové aktivity a zotrval na tom, že okresný súd neskúmal majetkové pomery matky maloletého dieťaťa, keďže v spise sa nenachádza potvrdenie o príjme matky.
19. Matka v podaní zo dňa 04.07.2024 (č.l. 306 spisu) skonštatovala, že na strane otca došlo k pozitívnej zmene prístupu, pokiaľ považuje za optimálnu sumu výživného 200,- Eur mesačne oproti tvrdeniu pred okresným súdom, keď za primeranú sumu považoval 100,- Eur mesačne. Ak otec spochybňoval výdavky, náklady matky, neurobil to v odvolacej lehote, a preto takéto odvolacie dôvody sú neprípustné.
20. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 19.07.2024 (č.l. 319 spisu) uviedol, že na základe preštudovaného obsahu vyjadrení rodičov maloletého má za to, že okresný súd postupoval vecne správne v dokazovaní príjmových pomerov na strane oboch rodičov a rozhodol správne vo veci určenia výšky výživného.
21. Otec maloletého v podaní zo dňa 22.07.2024 (č.l. 321 spisu) uviedol, že berie do úvahy skutočnosť, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je vždy v záujme dieťaťa, a preto súhlasil so sumou vo výške 200,- Eur mesačne, avšak nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie tejto sumy na 240,- Eur. Otec uviedol, že dokupuje synovi oblečenie, obuv, hračky, absolvuje s ním rôzne výlety, prispieva nad rámec výživného podľa svojich schopností a možností a zotrval na návrhu preskúmať príjmové pomery matky.
22. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania zo strany rodičov a kolízneho opatrovníka nenasledovali.
23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (podľa ust. § 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), na základe odvolania podaného obidvoma rodičmi maloletého dieťaťa v zákonnej odvolacej lehote, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV., V. v spojení so závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV. o určenom výživnom a dlhu na výživnom v spojení so závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a vo výroku V., ktorým bol návrh otca v časti týkajúcej sa výšky výživného zamietnutý, bol rozsudok okresného súdu zrušený podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP ako nadbytočný. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané obidvoma rodičmi maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/176/2024-331 zo dňa 09.09.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.09.2024 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
25. Matka maloletého dieťaťa namietala výroky III., IV. rozsudku okresného súdu, ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od 1. apríla 2023 sumou vo výške 200,- Eur mesačne a výrokom IV. bolo rozhodnuté o povinnosti otca dlh na výživnom vo výške 1.224,- Eur zaplatiť k rukám matky do 30. septembra 2024. V odvolaní matka maloletého dieťaťa poukázala na odseky 27., 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a mala za to, že podľa výsledkov dokazovania, zhodnotení, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení rozsudku mala byť otcovi maloletého určená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 240,- Eur mesačne, ak takúto výšku pripustil v odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku aj okresný súd, naviac, ak pri príjmových možnostiach otca maloletého neboli zohľadnené príjmy z inej zárobkovej činnosti, ale len príjmy preukazované zamestnávateľom otca maloletého. Matka v odvolaní namietala aj nerovnaký prístup okresného súdu k nákladom na cestovné, ktoré u otca bolo akceptované a u matky znížené na primeranú sumu 2,- Eur na deň. Podľa obsahu odvolania podaného otcom maloletého dieťaťa datovaného 14.05.2024 (č.l. 279 spisu), ktoré podanie bolo podpísané otcom maloletého, bolo namietané nevykonanie potrebných dôkazov, a to nepreukázanie príjmových pomerov matkou maloletého dieťaťa dokladom o príjme, a tým nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Otec maloletého dieťaťa podaním odvolania namietal výroky III., IV., ako aj výrok V., pokiaľ bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur mesačne a povinnosťou zaplatenia dlhu na výživnom, v nadväznosti na čo návrh otca v časti týkajúcej sa výšky výživného, ktorú v konaní pred okresným súdom uznal ako primeranú v sume 100,- Eur mesačne, zamietol. Následnými podaniami, konkrétne v podaní zo dňa 22.07.2024 (č.l. 321 spisu), otec maloletého súhlasil s určenou sumou výživného vo výške 200,- Eur mesačne podľa výroku III. rozsudku okresného súdu, avšak nesúhlasil s odvolacím návrhom matky na zvýšenie výživného zo sumy 200,- Eur na 240,- Eur mesačne.
26. K obidvom odvolaniam rodičov maloletého dieťaťa krajský súd uvádza, že v dostatočnom a potrebnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa namietala, že odvolanie datované 14.05.2024, ktoré podal otec maloletého dieťaťa nie je odvolaním spôsobilým pre konanie krajského súdu, tak táto námietka nebola relevantná. Odvolanie zo dňa 14.05.2024 bolo podpísané otcom maloletého dieťaťa, v ktorom vyjadril odvolací dôvod, a to nedostatočné dokazovanie, pokiaľ nebol vykonaný dôkaz príjmových pomerov na strane matky maloletého dieťaťa.
27. Nebol relevantný odvolací dôvod otca maloletého dieťaťa o nepreukázaní príjmových pomerov matky maloletého dieťaťa, ak súčasťou spisového materiálu na č.l. 45 spisu je prehľadová tabuľka o príjmoch matky maloletého dieťaťa, vystavená zamestnávateľom, a to Materskou škôlkou I. X, L..
28. Okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal zo zákonných kritérií v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa a súčasne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného. Okresný súd mal preukázané majetkové pomery na strane otca maloletého dieťaťa, a to v dostatočnom rozsahu, keď vychádzal z jeho príjmových možností vyplývajúcich z potvrdenia príjmov u otca jeho zamestnávateľom a zohľadnenom priemernom mesačnom príjme 1.143,- Eur a na druhej strane odôvodnených výdavkov matky na maloletého vo výške 485,- Eur mesačne. Určená výška výživného 200,- Eur mesačne tak zodpovedala nielen odôvodneným potrebám a veku maloletého dieťaťa, ale aj dostatočne preukázaným schopnostiam, možnostiam otca maloletého dieťaťa. Pre položky strava, ošatenie a hygiena okresný súd akceptoval 250,- Eur mesačne. Výdavky uvádzané tak matkou, ako aj otcom maloletého dieťaťa okresný súd podrobil prieskumu a vyvodil záver, ktorým ani jedného z rodičov maloletého nedal do nevýhodnejšej pozície, a to ani pri zohľadnení výdavkov cestovného.
29. Okresným súdom určené výživné otcovi maloletého dieťaťa vo výške 200,- Eur mesačne zodpovedalo veku a potrebám maloletého dieťaťa a rešpektovalo samotné schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého, preto nebol dôvod, aby v odvolacom konaní bol výrok III. v spojení s výrokom IV. o výške vyživovacej povinnosti a dlhu na výživnom zmenený v zmysle návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá požadovala sumu výživného mesačne 240,- Eur. Nebol zistený ani jeden dôvod pre iné rozhodnutie o výživnom, ako k nemu dospel okresný súd. K odvolaciemu návrhu
matky maloletého dieťaťa, ktorá síce v konaní pred okresným súdom požadovala výživné 200,- Eur mesačne od otca maloletého dieťaťa a v odvolacom konaní už požadovala výživné 240,- Eur mesačne, krajský súd uvádza, že k takémuto návrhu nebol splnený relevantný základ. Krajský súd k správnosti určenej vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne (výrok III. rozsudku okresného súdu), upriamuje pozornosť aj na rozsah upraveného styku otca s maloletým podľa výroku VI. rozsudku okresného súdu, kedy v rámci tohto styku otec vynakladá prostriedky na maloletého, čo bolo nevyhnutné zohľadniť aj ku konštatovaniu nedôvodnosti odvolacieho návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá žiadala zvýšiť výživné na 240,- Eur mesačne oproti sume 200,- Eur mesačne priznanej výrokom III. napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresným súdom vecne správne určená vyživovacia povinnosť otcovi maloletého vychádzala z odôvodnených potrieb, ako aj veku maloletého, ktorý má 5 rokov.
30. Podľa odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, výdavok na stravu, ošatenie a hygienu ako odôvodnený výdavok okresný súd uznal sumu 250,- Eur, a preto nebol opodstatnený odvolací dôvod otca maloletého, že by boli akceptované výdavky matky na stravu pre maloleté dieťa, a to v sume 300,- Eur mesačne.
31. Ak aj okresný súd v odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyjadroval úvahu o (ne)prekročení návrhu matky, ktorá žiadala výživné vo výške 200,- Eur mesačne, ktorú výšku okresný súd podľa výroku III. napadnutého rozsudku akceptoval, tak uvedené sa nedotklo vo výsledku vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, ak určená výška výživného otcovi maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne zodpovedá zákonným kritériám, t.j. veku, odôvodneným potrebám maloletého a schopnostiam, možnostiam otca ako povinného. Samotná matka maloletého dieťaťa uviedla, že suma 200,- Eur mesačne je primeraná potrebám maloletého. Krajský súd ani v odvolacom konaní nezistil relevantný dôvod na zmenu výživného oproti rozsudku okresného súdu, a to zvýšenia zo sumy 200,- Eur na 240,- Eur, ak takto žiadaná zvýšená suma výživného by neodzrkadľovala primerané potreby maloletého a na druhej strane príjmové možnosti otca maloletého. Hoci metodika výpočtu výživného v SR nie je záväzná a slúži ako pomôcka pri určovaní výšky výživného rodičov k deťom, aj z nej vyplýva, že na základe priemerného mesačného príjmu otca maloletého dieťaťa 1.143,- Eur, keď ide o predškolský vek a jednu vyživovaciu povinnosť, 18% z príjmu otca, t.j. zo sumy 1.143,- Eur zaokrúhlene predstavuje 206,- Eur mesačne. Okresným súdom určené výživné otcovi maloletého dieťaťa v sume 200,- Eur mesačne, vychádzalo aj z princípov metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike.
32. V odvolacom konaní neboli zistené dôvody pre zmenu rozsudku okresného súdu vo výrokoch III., IV. o určenom výživnom a zameškanom výživnom a ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV. a závislom výroku VII. o trovách prvoinštančného konania potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
33. Okresný súd výrokom V. návrh otca v časti týkajúcej sa výšky výživného zamietol, čo zdôvodnil odsekmi 30., 31. odôvodnenia. Krajský súd poukazuje na to, že v mimosporových konaniach súdy nie sú viazané návrhmi účastníkov. Pokiaľ okresný súd rozhodol odlišne od návrhu otca maloletého dieťaťa, ktorý žiadal určiť výživné v sume vo výške 100,- Eur mesačne, ktorým návrhom nebol viazaný, výrok V., ktorým návrh otca v časti týkajúcej sa výšky výživného zamietol, bol ako nadbytočný zrušený s ohľadom na znenie Čl. 5 CMP a ust. § 23 ods. 2 CMP.
34. Z odvolania podaného rodičmi maloletého dieťaťa vyplynulo, že ostatné výroky I., II., VI., ktorými bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s oprávnením obidvoch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, s úpravou rozsahu styku otca s maloletým, neboli napadnuté odvolaniami, preto netvorili predmet odvolacieho konania, zostali výrokmi nedotknutými, u ktorých krajský súd nezistil vecnú nesprávnosť.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené okolnosti pre iné rozhodnutie o týchto trovách.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.