Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_14C-379-2015.pdf
PDF · 116.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/379/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 5, XXX XX R., občanovi SR, zastúpenému splnomocneným zástupcom Q.. Jánom R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. slobody XXXX/X, XXX XX P., o zaplatenie sumy 102,33 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 04.08.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 22.10.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 102,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne odo dňa 08.10.2013 do 30.09.2013 zo sumy 237,33 Eur, odo dňa 01.10.2013 do zaplatenia zo sumy 37,33 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 25.09.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a súčasne Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“) a to tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy z jeho strany v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- Eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla jeho ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvomi zmluvnými stranami s ich textom. V prípade jeho ako veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy žalovanému ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v súlade so Zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovaný sa zaviazal mu vrátiť celkovú čiastku 237,33 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200,- Eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 37,33 Eur. Bola to individuálne dohodnutá odplata za poskytnutie úveru. Výšku odplaty si žalovaný určil sám na jeho webovom sídle a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. V zmysle § 1 ods. 3 písm. l/ Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. RPMN uvedená v zmluve preto skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný zaviazal splatiť dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 07.10.2013. Nakoľko žalovaný nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV. bod 4. rámcovej zmluvy si žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 237,33 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru až do zaplatenia s odkazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Písomnými výzvami vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle čl. IV. bod 5. rámcovej zmluvy si žalobou ďalej uplatnil voči žalovanému náhradu vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur, pričom žalovaný pred uzatvorením rámcovej zmluvy a zmluvy bol riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením jeho povinností splniť si riadne a včas svoj záväzok. Celkový jeho nárok potom predstavuje sumu vo výške 302,33 Eur s príslušenstvom (súčet istiny, dohodnutej odplaty a celkových nákladov). Žalovaný v zmysle rámcovej zmluvy a zmluvy plnil dňa 30.09.2013 sumu 200,- Eur. Preto žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 102,33 Eur s príslušenstvom podľa špecifikácie v žalobnom návrhu.
O žalobe žalobcu súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 14C/379/2015-20 zo dňa 23.10.2015, ktorým žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu č.k. 14C/379/2015-20 zo dňa 23.10.2015 žalovaný podal včas odpor, ktorý odôvodnil vo veci samej. Tým sa zo zákona v plnom rozsahu tento platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
Žalovaný v odpore zo dňa 12.12.2015, ktorý bol doručený súdu dňa 14.12.2015 uviedol, že na základe zmluvy si v roku 2013 požičal od žalobcu 200,- Eur, keď „pôžičku“ si vzal ako spotrebiteľskú, bezúročnú a bezúčelovú. Túto sumu 200,- Eur vrátil žalobcovi dňa 30.09.2013, teda ešte pred lehotou splatnosti úveru. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel ako občan, fyzická osoba, keď pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti. Žaloba žalobcu je podľa neho nesprávna, pretože žalobca v žalobe na jednej strane priznáva, že uzavrel s ním zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na druhej strane v žalobe uvádza dôvody, pre ktoré zmluva nemá byť považovaná za spotrebiteľskú. Tiež v žalobe poukazuje, že RPMN nie je reálna. Žalobca nesprávne a zmätočne žaluje aj úroky z omeškania, keď sám v žalobe uvádza, že mu úverové prostriedky vrátil dňa 30.09.2013. Žalobcom uvádzaná suma 37,33 Eur ako „poplatok“ za poskytnutie úveru je v porovnaní s RPMN uvedenou v zmluve zmätočná. Žalobca nikde nevyčíslil svoje skutočné náklady.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.01.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.01.2016 k odporu žalovaného uviedol, že strany predmetnej úverovej zmluvy, ktorú treba právne posúdiť podľa § 497 Obchodného zákonníka sa dohodli, že dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky a namiesto úrokov zaplatí jednorazovú odplatu, resp. poplatok za poskytnutie úveru. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Čo sa týka požadovanej odplaty, táto odplata, a teda suma 37,33 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, pričom sa v tomto prípade nebude jednať o úroky, ale o jednorazovú odplatu. Podotkol, že žalovaný si výšku úveru, a taktiež aj výšku jednorazovej odplaty zvolil sám, pričom výška odplaty bola vyjadrená určito a jasne v závislosti od zvolenej výšky úveru a doby splatnosti. Suma 37,33 Eur predstavuje 18,67 % z poskytnutej čiastky, čo on nepovažuje za odplatu neprimerane vysokú. Trval preto na podanej žalobe.
Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.05.2016, ktorého sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôležitého o odročenie pojednávania, splnomocnený zástupca žalovaného sa tohto pojednávania osobne zúčastnil, keď žalovaný bol na toto pojednávanie predvolaný riadne a včas, keď potom súd za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v prítomnosti splnomocneného zástupcu žalovaného, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca v predmete svojej činnosti má poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov, tak ako súd zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I. (informatívny), oddiel: Sro, vložka č. 30985/V zo dňa 18.09.2015 ohľadne žalobcu.
Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzatvorená Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“), keď táto neobsahuje dátum uzavretia. Táto rámcová zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru, keď v záhlaví rámcovej zmluvy je uvedené, že bola uzatvorená na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a na základe zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Z článku I. bod 2. rámcovej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku poskytuje veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk> za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom. V článku III. rámcovej zmluvy boli upravené podmienky uzatvorenia zmluvy. V tomto článku bod 1. rámcovej zmluvy je uvedené, že zmluvu uzatvára veriteľ so spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený výlučne spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa www.pozickomat.sk <http:// www.pozickomat.sk>, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Z bodu 3. tohto článku rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Z bodu 5. tohto istého článku rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh oboma zmluvnými stranami. Z článku IV. bod 1. rámcovej zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Z tohto istého článku bod 3. rámcovej zmluvy vyplýva, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V článku V. rámcovej zmluvy boli upravené podmienky splácania úveru tak, že úver poskytnutý veriteľom klientovi je krátkodobým, bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorazovo v celej výške, tak ako vyplýva z bodu 1. tohto článku rámcovej zmluvy. Z článku VII. bod 2. rámcovej zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z tohto istého článku z bodu 11. rámcovej zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z rámcovej zmluvy alebo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, pred Rozhodcovským súdom uvedeným v zmluve o úvere alebo pred Všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Ešte z článku IV. bod 5. rámcovej zmluvy vyplýva, že za spracovanie a za urgenciu pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovanej prvej upomienky celkové náklady boli dojednané vo výške 15,- Eur, druhej upomienky celkové náklady vo výške ďalších 10,- Eur, tretej upomienky celkové náklady vo výške ďalších 10,- Eur, štvrtej upomienky a prípravu prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti celkové náklady vo výške ďalších 30,- Eur.
Dňa 25.09.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená na základe rámcovej zmluvy a žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru a to podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- Eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške „119,63 Eur“ bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 07.10.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 567,3 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 37,33 Eur. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku spotrebiteľa predstavuje sumu „119,63 Eur“.
Žalobca do súdneho spisu predložil výpis zo svojho podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 25.09.2013 odoslal na účet žalovaného sumu 200,- Eur.
Žalobca ďalej do súdneho konania dokladal upomienky o nezaplatení pohľadávky pre žalovaného zo dňa 14.10.2013, kde ju vyčíslil na sumu 272,30 Eur, zo dňa 21.10.2013, keď touto upomienkou žiadal uhradiť od žalovaného záväzok v celkovej výške 282,30 Eur, zo dňa 28.10.2013, keď pohľadávku vyčíslil na sumu 92,30 Eur, zo dňa 04.11.2013, kde pohľadávku vyčíslil na sumu 117,30 Eur, keď dôkazy o odoslaní týchto upomienok žalobca do súdneho konania nepredložil.
Strany sporu nepredložili do súdneho konania okrem vyššie uvedených žiadne iné listinné dôkazy.
Predmetnú zmluvu zo dňa 25.09.2013, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania a to medzi žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom, spotrebiteľom na strane druhej, súd pokladal za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania ako dodávateľ úver žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý pri uzatvorení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským, predmetná zmluva podlieha právnemu režimu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež právnemu režimu osobitného zákona, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Nepodlieha právnemu režimu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, tak ako to prezentoval žalobca v žalobe.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s plnením dlh zanikne.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
V posudzovanom prípade, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný na základe spotrebiteľskej zmluvy mal zo strany žalobcu poskytnutý úver v sume 200,- Eur v zmysle zmluvných dojednaní. Žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi vyplatil úver dňa 25.09.2013, kedy bola uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru na „diaľku“. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu túto skutkovú okolnosť nerozporoval, pričom žalobca preukázal túto skutočnosť i výpisom zo svojho podnikateľského účtu. Spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 07.10.2013. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, zmluva bola uzatvorená dňa 25.09.2013, preto úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy nie je spotrebiteľským úverom, hoci zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, avšak na zmluvu o úvere sa vzťahujú taxatívne uvedené zákonné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, tak ako to vyplýva z § 24 ods. 1 tohto zákona. Táto spotrebiteľská zmluva ako súd už dôvodí sa spravuje právnym režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a keďže bola uzatvorená na diaľku, tak aj právnym režimom osobitného zákona, ktorým je Zákon č. 266/2005 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, keď v tomto prípade sa jej písomná forma nevyžadovala.
Nakoľko v posudzovanom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd ju podrobil súdnej kontrole, či táto bola uzatvorená v súlade so zákonom.
Ako vyplýva zo zmluvných dojednaní, žalobca poskytol žalovanému na základe tejto zmluvy úver bezúčelový, bezúročný vo výške 200,- Eur, pri dojednaní odplaty za tento úver v sume 37,33 Eur, keď žalovaný sa zaviazal úver včítane odplaty, všetko vyčíslené na sumu „119,63 Eur“ žalobcovi vrátiť jednorazovo dňa 07.10.2013. Tu treba podotknúť, že suma „119,63 Eur“ nezodpovedá výške úveru 200,- Eur a individuálne dohodnutej odplaty za úver 37,33 Eur, keď potom táto zmluva ohľadne dojednania, akú sumu žalovaný sa zaviazal vrátiť na zmluvu je neurčitá v tejto časti dojednania podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda v tejto časti z tohto dôvodu aj neplatná s odkazom na § 41 Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému úver na obdobie 12 dní vo výške 200,- Eur v prípade pripustenia, že odplata predstavovala sumu 37,33 Eur, za túto odplatu 37,33 Eur. Táto odplata po prepočítaní na ročný úrok v % predstavuje 567,70 % ročný úrok z požičaných úverových prostriedkov. Takáto odplata bez toho, že by ju súd porovnával s úrokmi z úveru, resp. s odplatou z úverov poskytovaných či už bankovými alebo nebankovými subjektmi v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, je „úžerou“, a preto nepožíva právnu ochranu. Takého dojednanie je absolútne neplatné podľa § 39a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Tiež podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dojednanie takejto odplaty nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práva, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať taký úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
Závisí preto len od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška odplaty (úrokov) je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi, prípadne, či je alebo nie je úžerou. Pokiaľ ide o primeranosť odplaty, výšky úrokov, problematiku dobrých mravov, problematiku úžery, táto úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej „úžery“. Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. Táto našla odraz i v ustanovení § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
V posudzovanom prípade dojednaná odplata v zmluve je absolútne neplatným dojednaním, ktoré nepožíva právnu ochranu s tým, že podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný úver prijal vo výške 200,- Eur, , žalobcovi vrátil na úver čiastku 200,- Eur, čo potvrdil žalobca v žalobe, resp. túto okolnosť žalobca sám uviedol v žalobe, keď žalovaný mu na úver túto sumu uhradil dňa 30.09.2013, teda ešte pred lehotou splatnosti úveru, keď potom súd mal za preukázané, že dlh žalovaného zanikol s plnením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na odplatu 37,33 Eur žalobca nemá nárok z dôvodov uvedených v tomto rozsudku.
Pokiaľ žalobca žalobou žiadal prisúdiť i sumu 65,- Eur z titulu poplatkov za upomienky pre žalovaného, v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že upomienky boli žalovanému doručené, navyše, ak by aj preukázal ich doručenie, nárok nevznikol, pretože žalovaný sumu 200,- Eur plnil pred lehotou splatnosti, a preto žalobca bezdôvodne upomínal žalovaného na vrátenie dlhu, pričom na individuálne dojednanú odplatu žalobca nemal nárok, preto v rámci upomínanej sumy na zaplatenie túto požadoval neoprávnene. Žalobcovi tak nevznikol nárok ani na zaplatenie sumy 65,- Eur.
Potom súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 102,33 Eur (37,33 Eur + 65,- Eur) ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania v splnením peňažného dlhu.
Žalobca voči žalovanému nemá nárok ani na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 37,33 Eur od 01.10.2013 do zaplatenia, pretože žalobca nemá nárok ani na zaplatenie sumy (istiny) 37,33 Eur a keďže nemá nárok na zaplatenie istiny, neprináležia mu z tejto sumy ani úroky z omeškania. V tejto časti potom súd žalobu žalobcu tiež ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca nemá nárok voči žalovanému ani na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 237,33 Eur od 30.09.2013 do 08.10.2013 (žalobca v žalobe nesprávne uviedol „odo dňa 08.10.2013 do 30.09.2013“), pretože žalovaný nebol v omeškaní s vrátením sumy 200,- Eur žalobcovi, keďže sa v zmysle zmluvy zaviazal túto sumu žalobcovi vrátiť do dňa 07.10.2013, pričom ju vrátil dňa 30.09.2013, teda nebol v omeškaní od 30.09.2013 do 08.10.2013 tak ako to tvrdil žalobca v žalobe, a zo sumy 37,33 Eur žalobcovi neprináležia úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne odo dňa 30.09.2013 do 08.10.2013 (v žalobe žalobca nesprávne uviedol, že požaduje tieto úroky z omeškania za obdobie „od 08.10.2013 do 30.09.2013“), pretože žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie individuálnej odplaty za úver v sume 37,33 Eur, tak ako súd už dôvodí v tomto rozsudku. A keďže nepatrí žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 37,33 Eur, neprináležia žalobcovi z tejto sumy ani úroky z omeškania ako príslušenstvo tejto pohľadávky.
Na záver treba prisvedčiť žalovanému, že žalobca v žalobe zmätočne požadoval úroky z omeškania zo sumy 37,33 Eur odo dňa 01.10.2013 do zaplatenia, tiež odo dňa 30.09.2013 do 08.10.2013, teda duplicitne za obdobie od 01.10.2013 do 08.10.2013. Uvedené však právny význam nemá, pretože žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy 37,33 Eur ako individuálne dojednanej odplaty za úver.
Z uvedených dôvodov v časti žalovaného príslušenstva (úrokov z omeškania) potom súd žalobu žalobcu tiež ako neopodstatnenú zamietol. Žalovaný nebol v omeškaní so zaplatením sumy 237,33 Eur, sumu 200,- Eur vrátil dňa 30.09.2013 a na zaplatenie sumy 37,33 Eur žalobcovi nárok nevznikol.
Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, nenavrhol však priznať trovy konania, keď o trovách konania súd rozhoduje len na návrh, preto súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný nepodal návrh na priznanie trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)