Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/370/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 702, právne zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: B. Š., G.. XX.XX.XXXX, G. K. K. XX, XXX XX O., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou N. U., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, o zaplatenie 4.774,01 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.714,10 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 27.8.2014, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 2.9.2014, sa domáhal zaplatenia sumy 4.774,01 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to zo sumy 1.167,26 Eur od 22.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 8 Eur od 6.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.708,65 Eur od 28.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 8 Eur od 23.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 8 Eur od 19.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 8 Eur od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 8 Eur od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 120,00 Eur od 24.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 8 Eur od 28.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.714,10 Eur od 8.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 8 Eur od 11.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 8 Eur od 11.8.2012 do zaplatenia. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za spotrebu elektrickej energie, ako aj z titulu zmluvnej pokuty.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod plynovú/elektrickú energiu na odbernom mieste, avšak ku dňu podania žaloby neuhradil sumu 4.774,01 Eur. Žalobca sa so žalovaným nedohodli pre prípad neuhradenia splatných faktúr riadne a včas na výške úroku z omeškania, avšak bola medzi nimi dohodnutá zmluvná pokuta, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach, v zmysle ktorých má žalovaný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu bol v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ustanovený pre toto konanie opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Na súdom nariadené pojednávanie dňa 25.5.2016 sa neustanovil žalobca, ani opatrovník žalovaného, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Preto súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti. V tejto súvislosti však považuje súd za potrebné poukázať aj na to, že právny zástupca žalobcu najskôr požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zmeny právneho zástupcu, podľa súdnej praxe však takýto dôvod je neakceptovateľný a nespĺňa ani zákonné predpoklady na odročenie pojednávania v zmysle § 114 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie žalobou, Rámcovou zmluvou, listom o ukončení zmluvy zo dňa 16.5.2012, faktúrami č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, upomienkami, poslednými výzvami pred odpojením, Všeobecnými obchodnými podmienkami, písomným vyjadrením žalobcu, Rámcovou zmluvou na poskytovanie služieb, Cenníkom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 25.8.2009 bola uzavretá Zmluva o dodávke elektriny, na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaväzuje dodávať elektrinu do odberného miesta žalovaného ako zákazníka v dohodnutom množstve a čase podľa dohodnutého produktu a zabezpečiť pre zákazníka distribúciu elektriny a systémové služby a zákazník sa zaväzuje uhrádzať dodávateľovi platby za dodanú elektrinu a ostatné poplatky vo výške podľa aktuálne platného Cenníka.

Podľa časti B. Platobné podmienky, bod 2. Všeobecných obchodných podmienok, vyúčtovanie ceny za dodávku elektriny bude vykonávané dodávateľom zákazníkovi podľa cien platných v čase plnenia, a to vystavením daňového dokladu - faktúry obsahujúcej všetky náležitosti podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa časti E. Úroky z omeškania, zmluvné pokuty, bod 1. Všeobecných obchodných podmienok, omeškaná platba je penalizovaná podľa VOP dodávateľa. V prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky (dlhu), na základe tejto zmluvy je účastník, ktorý je v omeškaní (dlžník), povinný zaplatiť druhému účastníkovi zmluvy (veriteľovi) zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

Žalovanému boli fakturované za dodávky elektrickej energie na základe spomínanej zmluvy nasledovné sumy:

- suma 1.167,26 Eur faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou 21.8.2010 ,

- suma 8,00 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 5.8.2011, ktorá zahŕňala iba poplatok za upomienku

- suma 1.708,65 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 27.8.2011

- suma 8,00 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 22.9.2011, ktorá zahŕňala iba poplatok za upomienok,

- suma 8,00 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 18.11.2011, ktorá zahŕňala iba poplatok za upomienok,

- suma 8,00 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 20.12.2011, ktorá zahŕňala iba poplatok za upomienok,

- suma 8,00 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 20.12.2011, ktorá zahŕňala iba poplatok za upomienok,

- suma 120,00 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 23.5.2012, ktorá zahŕňala iba aktivačný/ deaktivačný poplatok

- suma 8,00 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 27.6.2012, ktorá zahŕňala iba poplatok za upomienku,

- suma 1.714,10 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 7.7.2012

- suma 8,00 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 10.7.2012, ktorá zahŕňala iba poplatok za upomienok,

- suma 8,00 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 10.8.2012, ktorá zahŕňala iba poplatok za upomienok,

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), ktorá musí obsahovať najmä 1. identifikáciu dodávateľa, 2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb, 3. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb, 4. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry ceny, 5. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať, 6. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného plynu a s dodávkou súvisiacich služieb, 7. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie, 8. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb, 9. informáciu o pôvode a podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov na dodanej elektrine v predchádzajúcom roku, prípadne upozornenie na verejný zdroj týchto informácií, 10. informáciu o vplyve primárnych zdrojov elektriny na životné prostredie, prípadne upozornenie na verejný zdroj o týchto informáciách, 11. informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla.

Podľa § 20 ods. 5 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti majú právo na vymedzenom území na dodávku elektriny a plynu v určenej kvalite a za primerané ceny, ktoré sú stanovené alebo určené transparentne.

V danom prípade mal súd za preukázané, že účastníci platne uzatvorili zmluvu, na základe ktorej žalobca zabezpečoval žalovanému dodávku elektrickej energie do odberného miesta v Prešove na ul. Budovateľská 23. Za spotrebu elektrickej energie žalobca žalovanému fakturoval sumy, ktoré neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúry č. 2211012792 vystavenej na sumu 1.714,10 Eur vyhovieť.

Súd ďalej uvádza, že faktúru č. XXXXXXXXX vystavenú na sumu 1.167,26 Eur a splatnú 21.8.2010, ďalej faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 8,00 Eur a splatnú 5.8.2011 a napokon faktúru č. XXXXXXXXX vystavenú na sumu 1.708,65 Eur nebolo možné priznať z dôvodu premlčania.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

S poukazom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má občianskoprávny charakter a na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúry č. XXXXXXXXX dňa 22.8.2010, faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 6.8.2011 a faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 28.8.2011, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k týmto faktúram uplynula trojročná premlčacia lehota, a to dňa 22.8.2013, 6.8.2014 a 28.8.2014. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd až dňa 2.9.2014, bola žaloba v časti o zaplatenie týchto faktúr z dôvodu premlčania zamietnutá.

Pokiaľ ide o sumu 56,00 Eur (t.j. 7 x 8,00 Eur) ako poplatok za upomienku , ktorý je súčasťou faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, ktoré súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Pokiaľ ide o vyššie spomínaný poplatok, súd poukazuje na to, že tento umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za upomienku (v danom prípade 8,00 Eur) bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).

Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za upomienku so žalovaným výslovne dojednal, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a platný cenník, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť.

Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 120 Eur ako deaktivačný poplatok, ktorý súd taktiež nepriznal, pretože žalobca si ani len nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď nereagoval na výzvu súdu o jeho preukázanie. Navyše, ak by aj bol preukázaný poplatok v príslušnom cenníku, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebol individuálne vyjednaný, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (žalovaného), je neurčitý, nepredstavuje žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa, čo je zmyslom poplatkov, ale práve naopak, a preto spĺňa charakter zmluvnej pokuty, ktorá sa dojednáva v prípade porušenia povinností účastníka zmluvného vzťahu. To je aj tento prípad, lebo zrejme ide o poplatok za odpojenie elektriny v dôsledku neplatenia faktúr. Zmluvná pokuta, aby bola platne dohodnutá, musela by byť uzatvorená v písomnej forme dohody a podpísaná jej účastníkmi.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Je teda nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná s poukazom na § 40 ods. 1OZ. Každá zmluva je pritom ukončená podpismi účastníkov, čo znamená, že účastník svojím podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho podpisom. V tomto konkrétnom prípade sa však účastníci dohodli len na zmluve o dodávke elektriny, ustanovenia o zmluvnej pokute sú uvedené mimo zmluvy, a to je pre prijatie záveru o písomnej dohode účastníkom ohľadom zmluvnej pokuty nepostačujúce. Žalovaný navyše ani nepodpísal obchodné podmienky. Nemožno z toho vyvodiť, že účastníci uzavreli písomnú dohodu o zmluvnej pokute. Nemožno pritom ani prehliadnuť skutočnosť, že zmluvné podmienky sú nacyklostilované, napísané veľmi drobným písmom a v rozsiahlom objeme, takže málokto zo spotrebiteľov ich prečíta. Tá skutočnosť, že v zmluve o dodávke elektriny je uvedené, že zákazník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami zoznámil a akceptuje ich ako súčasť zmluvného vzťahu s poskytovateľom, je právne irelevantná. V tejto súvislosti možno poukázať aj na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu českej republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2012. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ má sa chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. S odkazom na tieto myšlienky súd poukazuje na to, že zmluvnú pokutu žalobca upravil v obchodných podmienkach a teda ide o typický príklad nepoctivého správania dodávateľa voči spotrebiteľovi.

Súd navyše uvádza, že žalobca tento nárok na zmluvnú pokutu žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovaného konkrétne išlo a na základe čoho si vlastne uplatnil voči nemu zmluvnú pokutu. V sporovom konaní pritom platí zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobca aj v priebehu konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Každý z účastníkov teda musí v závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že účastník musí označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v

jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu žalobca v danom prípade nesplnil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ten však bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.