Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/727/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, proti odporcovi: J. H., nar. X.X.XXXX, bytom J., H. X. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste , v konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom: D.. I. J., zamestnankyňa tunajšieho súdu, o zaplatenie 290,59 eur, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 124,28 eur s úrokom z omeškania 8,15% ročne zo sumy 124,28 eur od 29.8.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu 28.4.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 290,59 eur pozostávajúcich z istiny vo výške 52,55 eur, úroku vo výške 27,90 eur, zosplatnenej istiny vo výške 161,23 eur upomienky II vo výške 48.- eur zmluvnej pokuty vo výške 0,91 eur, s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 42,30 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 290,59 eur od 29.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že účastníci konania dňa 6.9.2011 uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 270.- eur. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť v 24-tich mesačných splátkach vo výške 16,09 eur. Odporca sa dostala do omeškania s úhradou splátok a preto bol vyzvaný listom zo dňa 29.10.2012 k splateniu celého zostatku úveru.

Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. -28 z 5.12.2014, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcu a preto bol uznesení Okresného súdu Nové Zámky z 21.10.2015 zrušený.

Súdu sa napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo zistiť pobyt odporu a preto mu bol v zmysle § 29 odsek 2,5 a 6 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie záujmov v konaní.

Pojednávania vo veci sa nezúčastnil navrhovateľ a opatrovník odporcu, ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne vykázané o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nežiadali, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a opatrovníka odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním listinných dôkazov -a to výpisom z obchodného registra, Úverovou zmluvou z 6.9.2011 a úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., Výzvou k splateniu úveru, výpisom z úverového účtu , Platobným rozkazom 11 -28 z 5.12.2014, uznesením Okresného súdu Nové zámky z 21.10.2015 pod sp. zn. -32 a výškou úrokových sadzieb úverov a zistil tento skutkový a právny stav: Dňa 6.9.2011 navrhovateľ a odporca uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 270,-- eur na kúpu spotrebného tovaru značky Orava. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť v 24-tich mesačných splátkach a to do 30. dňa v mesiaci, vo výške 16,09 eur. Ročná úroková sadzba bola stanovená vo výške 34,18%, RPMN vo výške 40,7% a priemerná hodnota RPMN vo výške 45,11%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená vo výške 386,16 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli dohodnuté vo výške 116,16 eur. Dátum prvej splátky bol stanovený na 6.10.2011 a lehota splatnosti úveru bola stanovená na 30.9.2013. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové podmienky ( ďalej len „ÚP“) spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. v zmysle hlavy 3 §1 ÚP úver spoločnosť poskytla klientovi za účelom kúpy veci, alebo úhrady ceny za službu. V zmysle hlavy 4 § 1 ÚP úver bol spoločnosťou klientovi poskytnutý v okamihu poukázania predmetnej finančnej čiastky na predajcu podľa pokynu klienta, ak ÚZ či ÚP neustanovovali inak. Podľa hlavy 5 § 1 ÚP klient bol povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti boli určené v ÚZ. Klient bol povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v ÚZ, Klient súhlasil s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu bude zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie, ak z údajov ÚZ nevyplývalo inak. V zmysle hlavy 18 § 1 ÚP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5.- eur v prípade prvej upomienky a 12.- eur v prípade 2. a ďalšej upomienky. Podľa § 2 uvedenej hlavy v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17.- eur.

Z výpisu z úverové účtu mal súd preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 6, napokon zaplatil len sumu 145,72 eur a splátku č. 9 už neuhradil vôbec. Pretože odporca bol v omeškaní s úhradou splátky, bola mu doručovaná výzva zo dňa 29.10.2012 k splateniu celého úveru vo výške 290,59 eur a to do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. O doručovaní výzvy odporcovi svedčí poštový podací hárok.

Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Podľa hlavy I. článok 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. Podľa hlavy I. článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. Podľa hlavy XI. článok 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného od 11.7.2011 do 29.2.2012 (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 odsek 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 odsek 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 odsek 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného k 6.9.2011, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 odsek 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53b odsek 1 ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 54 odsek 1,2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 6.9.2011 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný len v časti. Nie je sporné, že dňa 6.9.2011 účastníci konania uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX , ktorá bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Po preskúmaní uvedenej zmluvy súd konštatuje, že vo veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje uplatnené nároky. Spotrebiteľský charakter veci vyplýva z povahy účastníkov právneho vzťahu, pretože navrhovateľ vystupoval v postavení dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa, pričom charakteristika ich postavenia je bližšie rozvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Bolo preto nutné na túto zmluvu aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 v znení účinných v čase vzniku právnych vzťahov ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Na základe vyššej uvedenej zmluvy navrhovateľ, ktorého predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov, poskytol odporcovi úver vo výške 270,-- eur na kúpu spotrebného tovaru. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť v 24-tich mesačných splátkach a to do 30. dňa v mesiaci, vrátane úrokov vo výške 16,09 eur. Ročná úroková sadzba bola stanovená vo výške 34,18%, RPMN vo výške 40,70% a priemerná hodnota RPMN vo výške 45,11%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená vo výške 386,16 eur, poplatok za vedenie úverového účtu 0,00 eur. Z predloženého výpisu z úverového účtu mal súd preukázané, že odporca uhradil celkovo 145,72.- eur, pričom do omeškania sa dostal už so splátkou 6. a splátku č. 9 už vôbec neuhradil. Súd je názoru, že je dôvodné zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 124,28 eur ako rozdielu medzi skutočne vyplatenou sumou odporcovi 270,-- eur a zaplatenou sumou odporcom vo výške 145,72 eur. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil v konaní celkovo nárok na zaplatenie sumy 290,59 eur, suma nad výšku 124,28 eur predstavuje uplatnené úroky vyplývajúce z úverovej zmluvy, a to vo výške 34,18% p.a. pri predpokladanej výške RPMN úveru 40,70 % p. a. ako aj poplatok za upomienku II., ktorá v konaní ako listinný dôkaz súdu predložená nebola. Vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku z úveru súd aplikoval spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom, v ktorom odporca je spotrebiteľom. Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia článku 38 Charty základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle ( ČR). Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach je potrebné uviesť, že v danom prípade pri formulárovej zmluve odporca ako spotrebiteľ sa v porovnaní s navrhovateľom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred navrhovateľom bez toho, aby odporca mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Uplatnený úrok vo výške 34,18 % vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v návrhu uplatnený je v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká. Z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v septembri 2011 z internetového portálu na www.nbsr.sk súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch od 1 roka do 5 rokov bola ročná percentuálnu mieru nákladov 16,59 % a úrokovú sadzbu 15,20 % . Pokiaľ navrhovateľ uplatňuje ročný úrok 34,18% tento je neprimerane vysoký, ktorý prevyšujú úroky v bankách. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostane do omeškania s peňažným plnením ( § 517 odsek 2 . Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty ( odmeny za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov. Vychádzajúc z uvedeného súd uvádza, že dohodnutá výška úrokov z úveru 34,18% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú v praxi peňažných ústavov v čase uzavretia úverovej zmluvy t.j. 6.9.2011, z tohto dôvodu je táto dohoda v tejto časti v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatná podľa § 39 aj s poukazom na ustanovenie § 53 odsek OZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepriznal navrhovateľovi právo na plnenie nad rámec sumy 124,28.- eur s príslušenstvom a v tejto časti návrh zamietol .

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 10c nariadenia vlády 87/1995 Zb. Účinného od 1.1.2015 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z., účinného od 1.7.2010 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd v zmysle § 517 odsek 2 s poukazom na § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania počnúc dňom 29.8.2014 ( po podaní návrhu), pretože mal preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou dlhu a to najneskôr od podania návrhu a v čase vyhotovenia návrhu už bol preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu poukazujúc na výpis z úverového účtu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Pomer úspechu navrhovateľa voči odporcovi v konaní bol 43% : 57% a rozdiel pomerných úspechov je vo výške 14% v prospech odporcu, ktorému však súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.