Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8P-31-2016.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa F. C., H. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odborom sociálnych vecí a rodiny dieťa rodičov Z. K., H. XX.XX.XXXX, R. C. M., L. XXX/XX, štátnej občianky SR a A. C., H.É. XX.XX.XXXX, v súčasnosti bytom S. XXX, XXX XX S., Č., štátneho občana SR o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
z v e r u j e maloletú F. C. H. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke Z. K., H. XX.XX.XXXX.
Otec A. C., H. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej F. sumou 100 Eur mesačne od 01.05.2016; výživné je splatné vždy do 25.dňa každého mesiaca vopred do rúk matky.
Súd styk otca A. C. s maloletou F. C. n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že rodičia dieťaťa nežijú spolu od leta 2015. Otec sa o dieťa zaujíma, pracuje v ČR, výživné platí nepravidelne, naposledy prispel sumou 100 Eur mesačne na Vianoce 2015.
Matka dieťaťa tvrdila, že žije s maloletou dcérou a bratom v rodinnom dome, je nezamestnaná, maloletá navštevuje prvú triedu ZŠ. Na pojednávaní dňa 25.05.2016 uviedla, že sa zamestnala od 17.05.2016 v spoločnosti A. L. F.. Mala by poberať hrubú mzdu v sume okolo 420 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej.
Otec ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej vyťaženosti a nedostatku finančných prostriedkov, súhlasil s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Doručil správu o výške svojej priemernej čistej mesačnej mzdy za obdobie 11/2015-4/2016 v sume 15.107 Kč, t.j. 559 Eur podľa kurzového prepočtu v deň pojednávania.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky, podal písomnú správu dňa 13.05.2016 (č.l. 11 spisu) v ktorej uviedol, že matka sa zamestnala ako robotníčka, naposledy poberala rodinný prídavok z ČR, v súčasnosti je zastavený, lebo ich chce poberať v SR. Rodina býva v prízemnom rodinnom dome, ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, kúpeľne s príslušenstvom, matka má s dieťaťom svoju izbu, miestnosti sú udržiavané v čistote, v domácnosti je poriadok a hygiena na dobrej úrovni. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť, výživné určiť s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa, finančné možnosti a schopnosti otca.
Pojednávania dňa 25.05.2016 sa otec nezúčastnil, predvolanie prevzal a neúčasť ospravedlnil. Podľa § 101 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal v neprítomnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, rodného listu dieťaťa, písomného vyjadrenia otca, správy o prešetrení pomerov, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav: Rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, obaja majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému dieťaťu, ktorú si otec neplní a preto súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v súlade s ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) podľa ktorého rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 154 odsek 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 76 ods. 1 a 2 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú splatné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Dohovoru a zákonov. Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium denného smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov je bezvýznamné.
Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.
Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.
Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je okrem zistenia príjmu rodiča (príjem otca je 559 Eur mesačne, matky (od 17.05.2016 sa zamestnala), dôležité zistenie potencionálnej životnej úrovne otca limitovanej okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb, pretože platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2 druhá veta citovaného zákona). Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nižšia a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. V danom prípade pomery otca, ktorý je zamestnaný a vyživovaciu povinnosť má len k maloletému dieťaťu odôvodňujú, aby naň prispieval výživným v sume 100 Eur mesačne od 01.05.2016, pričom otec súhlasil s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka sa zamestnala, čím sa zmenili jej pomery a okrem osobnej starostlivosti o dieťa môže prispievať na uspokojenie jeho odôvodnených potrieb aj finančne, sumou vo výške zákonného výživného t.j. 27,13 Eur mesačne a keďže bude poberať prídavok na dieťa a daňový bonus, budú v súčasnosti všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré si v školskom roku 2015/2016 začalo plniť povinnú školskú dochádzku uspokojené. Matka v konaní preukázala, že dieťa sa stravuje v školskej jedálni, z stravu platí mesačne okolo 27 až 30 Eur, dieťa navštevuje školský klub, kde mesačne platí 4 Eur a odôvodnené výdavky dieťaťa predstavujú aj nákup ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, oblečenia na voľný čas ale aj výdavkov, ktoré vznikajú nákupom školských pomôcok dieťaťa.
Súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov s poukazom na ust. § 62 ods. 5 prvá veta citovaného zákona, ktoré zákonné ustanovenie sleduje plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až potom, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má nezastupiteľnú povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.
Súd, v súlade s dôvodmi citovanými vyššie, keďže rodičia maloletého dieťaťa v súčasnosti nežijú spolu (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine), upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa stará od narodenia sa od leta 2015 (kedy otec opustil spoločnú domácnosť) sama.
Súd pri rozhodovaní nebol viazaný návrhmi rodičov s poukazom na ustanovenie § 81 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 153 odsek 2 O.s.p.).
O splatnosti výživného súd rozhodol podľa § 76 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Súd neupravil styk otca s maloletým dieťaťom z dôvodu, že si to nevyžadoval záujem maloletého dieťaťa. Dokazovaním bolo preukázané, že matka nebráni otcovi v styku s maloletým dieťaťom, pokiaľ otec príde na územie SR stretnú sa a tiež maloletá s matkou cestujú do ČR za otcom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade (R V/1968).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.