Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-421-2015.pdf
PDF · 94.49 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/421/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: B. O., T.. X.X.XXXX, H. Y. X, Y., F.. B. S. S., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I v konaní o zaplatenie 327,21 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 200 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 28.9.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania vo výške 4,34 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 17,77 EUR na účet jeho advokáta Mgr. Henricha Schindlera do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 327,21 EUR s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 27.8.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný ako spotrebiteľ prijal návrh Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu, na základe čoho mu žalobca ako veriteľ poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 EUR. Žalobca ďalej uviedol, že predpokladom pre uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa, a to za účelom zriadenia užívateľského účtu a zároveň žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Žalobca ďalej uviedol, že Rámcová zmluva ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli splatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, pričom zo strany žalobcu sa tak stalo zaslaním predzmluvného formulára, ktorý obsahuje informáciu o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to žalovanému ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty a zaregistrovaný žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný žalobcom ako veriteľom prostredníctvom tejto elektronickej pošty. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému sumu 327,21 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 200 EUR, ktorá bola poskytnutá žalovanému ako spotrebiteľovi, z individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 62,21 EUR a zároveň si uplatňuje voči žalovanému ako spotrebiteľovi aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 EUR. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 27.9.2013
a žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa splniť riadne a včas svoj záväzok. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný v omeškaní, uplatnil si žalobca voči nemu aj náhradu úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne, a to zo sumy 262,21 EUR (suma 200 EUR + individuálne dohodnutá odplata za poskytnutie úveru vo výške 62,21 EUR).
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.5.2016.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:
Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel : Sro., Vložka číslo: 30985/ V bolo zistené, že žalobca je zapísaný v tomto Obchodnom registri pod IČO: 47243368 a jeho predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany žalobcu a z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytuje žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Z článku V. tejto zmluvy označeného ako: Podmienky splácania úveru z bodu 1. bolo zistené, že úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom, žalovanému ako spotrebiteľovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorázovo v celej výške.
Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.8.2013 súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany žalobcu ako veriteľa a na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúročný úver vo výške 200 EUR s jednorazovým čerpaním, a to bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý je uvedený v tejto zmluve, pričom odporca ako spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru dňa 27.9.2013. RPMN je stanovená na 366,2 %, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou sumou vo výške 62,21 EUR a teda celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný ako spotrebiteľ vrátiť žalobcovi je suma 200 EUR a suma 62,21 EUR, teda spolu 262,21 EUR.
Z výpisu z bankového účtu žalobcu za obdobie od 1.8.2013 do 31.8.2013 bolo zistené, že dňa 27.8.2013 poskytol žalobca na protiúčet s číslom účtu uvedeným v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako účet žalovaného, s variabilným symbolom 246165 s dátumom splatnosti dňa 27.9.2013 sumu vo výške 200 EUR.
Zo žalobcom predloženej upomienky zo dňa 2.10.2013, z urgencie zo dňa 11.10.2013 a upozornenia na hrozbu exekúcie zo dňa 18.10.2013 a poslednej výzvy zo dňa 25.10.2013 bolo zistené, že týmito vyzýval žalovaného na úhradu poskytnutej sumy spolu s poplatkom za poskytnutie úveru, pričom v každej z týchto upomienok uviedol aj administratívne náklady vymáhania, a to v upomienke zo dňa 2.10.2013
sumu 15 EUR, v urgencii zo dňa 11.10.2013 sumu vo výške 10 EUR, v upozornení na hrozbu exekúcie zo dňa 18.10.2013 sumu 10 EUR a v poslednej výzve zo dňa 25.10.2013 sumu 30 EUR.
Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 odsek písmeno l zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 odsek 1, prvá veta zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1.
Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným, ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere, ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán (žalobca v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ) posúdil v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace a to na dobu 31 dní a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom.
V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z.z. mal žalobca pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma aj keď žalobca tvrdil, že uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a Rámcovú zmluvu so žalovaným elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola účastníkmi podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k súd vyhodnotil tento úver ako bezúročný a bez poplatkov, čo napokon vyplýva aj zo samotného znenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.8.2013, kde je uvedené, že veriteľ poskytuje spotrebiteľovi bezúročný úver, pričom však na druhej strane vyčíslil celkové náklady za úver hodnotou RPMN vo výške 366,2 %.
S ohľadom na túto skutočnosť, súd odplatu za úver, ako Individuálne dohodnutú odplatu za poskytnutie úveru vyjadrenú pevnou sumou 62,21 EUR posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že takémuto zmluvnému dojednaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Nakoľko bolo v konaní preukázané (výpisom z účtu žalobcu), že žalobca poskytol žalovanému sumu vo výške 200 EUR a žalovaný žalobcovi túto sumu nesplatil, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 200 EUR.
Za nedôvodnú považoval súd žalobu v časti žalobcom požadovanej sumy odmeny vo výške 62,21 EUR, a to jednak vzhľadom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a vzhľadom aj na to, že tento úver považoval za bezúročný a bez poplatku. Takisto súd považoval za nedôvodný návrh žalobcu čo do sumy náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 EUR, nakoľko žalobca ničím súdu nepreukázal, že mu v súvislosti s poskytnutím úveru respektíve, s nezaplatením úveru vznikli akékoľvek náklady. Za skutočne vynaložené náklady pritom žalobca označil len sumy tak, ako sú uvedené v jednotlivých upomienkach a výzvach, t.j. suma 35 EUR, 10 EUR, pričom vychádzajúc z článku 4 bod 5 Rámcovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o paušálne sumy a nie o skutočne vynaložené náklady tak ako boli uplatnené v tomto konaní. Nakoľko ani Rámcová zmluva nebola uzavretá písomnou formou (je teda považovaná za bezúročnú a bez poplatkov) a ani neboli individuálne dojednané žiadne poplatky, súd za nedôvodný považoval aj návrh v časti, ktorou sa domáhal žalobca náhrady skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 EUR. V tejto časti preto žalobu zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, vznikol žalobcovi nárok na náhradu úrokov z omeškania, a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR číslo 87/1995. Keďže žalovaný mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 1 mesiaca vychádzajúc zo zmluvy do dňa 27.9.2013, dňom 28.9.2013 sa dostal do omeškania. Výšky úrokov z omeškania v tento deň predstavovala hodnotu sadby ECB v tom čase 0,5% + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania predstavovala hodnotu 5,5 % ročne na úhradu ktorých z dlžnej sumy 200 EUR odo dňa splatnosti až do zaplatenia zaviazal súd odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého, ak mal účastník úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko mal žalobca v tomto konaní iba čiastočný úspech, súd náhradu trov pomerne rozdelil. Tým, že súd priznal žalobcovi istinu vo výške 200 EUR, súd vyhovel jeho návrhu v rozsahu 61,12 %. Čistý úspech žalobcu po odrátaní úspechu odporcu vo výške 38,88 % tak predstavuje 22,24 %, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 22,24 %. Žalobca zaplatil súdny poplatok za podaný návrh vo výške 19,50 EUR z čoho 22,24 % predstavuje 4,34 EUR. Nakoľko bol žalobca v konaní zastúpený právnym zástupcom, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 EUR pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, žaloba) t.j. 2 x 24,90 EUR + režijný paušál vo výške 2 x 8,39 EUR + 20 % DPH, trovy právneho zastúpenia potom predstavujú 79,90 EUR, z čoho 22,40 % je 17,77 EUR.
Priznaná náhrada trov konania tak pozostáva z náhrady trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 4,34 EUR a z náhrady trov vynaložených na trovy právneho zastúpenia vo výške 17,77 EUR.
O povinnosti nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu súd rozhodol podľa ustanovenia § 149 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).