Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Er/736/2013

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: mal. D. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/ X, XXX XX C. - X., zastúpená matkou I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX C. - X., matka zastúpená AK I.. Silvia Tatarková, s.r.o., E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti povinnému: O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. 3, C., pre vymoženie výživného a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu v časti o vymoženie bežného výživného na oprávnenú mal. Sofiu, nar. 30.4.2010, vo výške 50,- € mesačne z a s t a v u j e.

II. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Tunajší súd vydal dňa 3.12.2013 poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu na vymoženie uplatnenej pohľadávky v prospech oprávneného, dlžného výživného za mesiac október 2013

- 50 € spolu s bežným výživným od 21.10.2013 - 50 € mesačne, na základe vykonateľného rozhodnutia

- rozsudku Okresného súdu Michalovce č. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ako aj trov exekúcie.

Dňa 8.9.2014 povinný doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že nemá žiaden dlh na výživnom voči maloletej D. Zároveň predložil doklady o úhrade dlžného výživného vo výške 50,00 € za mesiac október 2013 a ako aj doklady o úhrade bežného výživného tak ako povinnému ukladá rozsudok Okresného súdu Michalovce XXP/XX/XXXX. . K návrhu povinného sa vyjadrila zákonná zástupkyňa oprávnenej prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 31.10.2014 a 6.11.2015, v ktorom uviedla, že aj napriek tomu, že povinný si po podaní návrhu na vykonanie exekúcie plní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, naďalej trvá na pokračovaní exekúcie a nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, čo potvrdil aj sám povinný v podaných námietkach proti exekúcii. Oprávnená nepopiera zaplatenie dlžného výživného za mesiac október 2013, avšak k úhrade došlo až po lehote splatnosti určenej rozsudkom príslušného súdu. Oprávnená potrebuje každý mesiac pravidelne zabezpečiť úhradu nákladov, ktoré súvisia s jej vzdelávaním, výchovou ako aj rozvojom, pričom je zákonnou povinnosťou otca/povinného sa na takýchto nákladoch podieľať. Oprávnená žiadala podaným návrhom zabezpečiť aj bežné výživné, teda žiadala zabezpečiť každý mesiac výživné formou zrážok tak, aby toto bolo k jej dispozícii v prípade, ak otec nebude plniť riadne a včas v zmysle rozsudku. Na základe uvedeného žiadala oprávnená, aby bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý.

Súd prípisom zo dňa 22.10.2015 požiadal súdneho exekútora, aby sa vyjadril, akým spôsobom je vykonávaná exekúcia a či si povinný plní vyživovaciu povinnosť. Súdny exekútor v tejto súvislosti uviedol, že oprávnená predložila doklady o úhradách výživného, na základe ktorých povinnému zaslali dňa 3.10.2015 vyúčtovanie zostatku zo dňa 30.9.2015. Na účet súdneho exekútora neboli zaslané žiadne finančné prostriedky ani uhradené v hotovosti. Nebol zistený zamestnávateľ povinného. Súdny exekútor predložil aj vyúčtovanie, z ktorého vyplýva, že povinný uhrádzal výživné priamo oprávnenej, pričom uhradil dlžné výživné vo výške 50,00 € a ku dňu vyhotovenia vyúčtovania t. j. 30.9.2015 povinný mal uhradené aj bežné výživné od 21.10.2013 - 31.8.2015.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 3 EP ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Podľa § 80 EP na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Podľa § 64 EP spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).

Podľa § 63 EP ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f)predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa § 61b EP exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrením zákonnej zástupkyne oprávnenej, vyjadrením súdneho exekútora, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. dospel súd k záveru, že návrh povinného bol podaný dôvodne.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dlžné výživné povinný uhradil. V tejto časti sa preto exekúcia skončila vymožením, t.j. na základe iného právneho dôvodu ako rozhodnutia o zastavení exekúcie, a preto nebolo potrebné, aby súd exekúciu v časti o vymoženie dlžného výživného zastavoval osobitne vo výroku tohto uznesenia.

Zo spisového materiálu vyplýva, že ku dňu doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa exekúcia vykonávala už len na bežné výživné. Pretože povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, exekúcia sa vedie už len na bežné výživné a vzhľadom na doterajšie správanie povinného i vyjadrenie súdneho exekútora a zákonnej zástupkyne oprávnenej je dôvodné predpokladať, že povinný bude aj ďalej dobrovoľne platiť bežné výživné, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 80 EP.

Súd považuje k posudzovanej exekučnej veci za potrebné ešte uviesť, že zastavenie exekúcie nezbavuje povinného povinnosti naďalej pravidelne platiť bežné výživné, a to vo výške a v termínoch určených súdnym rozhodnutím. V prípade, ak by výživné nebolo uhrádzané povinným riadne a včas, oprávnenému nič nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.

S poukazom na uvedené skutočnosti a vyššie citované ustanovenie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.