Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu starostlivosti o deti: mal. F. O., nar. XX.XX.XXXX, a mal. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpených Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v A. ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: otec D. O., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX H. XXX, a matka J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti a o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. novembra 2015 č.k. -331, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. F., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 140,- eur na sumu 155,- eur a mal. Z., nar. 11.03.2009, zvýšeným výživným zo sumy 110,- eur na sumu 125,- eur mesačne, ktoré uložil povinnosť platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2015, zaostalé výživné za obdobie od 01.09.2015 do 27.11.2015 na mal. F. vo výške 45,- eur a na mal. Z. vo výške 45,- eur uložil otcovi zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, vyslovil, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27.11.2012 pod č.k. -110 v časti o výživnom na mal. deti, a vyslovil tiež, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Konštatoval, že zákon o rodine prostredníctvom citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, medzi ktoré patria odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. Poukázal na to, že predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného. Preto porovnal skutočnosti, z ktorých súd vychádzal pri určení výživného pre maloleté deti so súčasným stavom a dospel k záveru, že na strane

otca detí nedošlo k závažnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, pričom nebolo v konaní preukázané, že by matka výživné nepoužívala na potreby detí. Otec v čase posledného určenia výživného bol živnostník, a túto činnosť vykonával až do 31.12.2014, pričom jeho príjem zo živnosti sa nezmenil, od januára 2015 sa otec zamestnal v spoločnosti IS - Industry Solutions, a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume 1.198,49 eura. V porovnaní so situáciou v čase ostatného rozhodnutia súdu o výživnom otcovi odpadla povinnosť uhrádzať odvody na sociálne a zdravotné poistenie, platiť za užívanie mobilného telefónu, keďže zamestnávateľ mu umožňuje používať služobný mobilný telefón aj na súkromné účely za sumu 5,- eur mesačne, otcovi sa zvýšili výdavky za nájom bytu, ale podľa názoru súdu nejde výrazný rozdiel, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného na maloleté deti. Otec nadobudol do výlučného vlastníctva motorové vozidlo. Naproti tomu na strane matky a maloletých detí zistil od času posledného rozhodnutia súdu o výživnom závažnú zmenu pomerov. Matka naďalej vykonáva živnostenskú činnosť v oblasti poisťovníctva, jej príjem zo živnostenského podnikania sa zvýšil, pričom toto zvýšenie kompenzuje výpadok na príjme pochádzajúci z rodičovského príspevku, ktorý bol matke vyplácaný do apríla 2014 v sume 203,20 eura, a naďalej poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie detí. Matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý sa podieľa na výdavkoch na stravu matky ako aj maloletých detí. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil. Od posledného rozhodnutia o výživnom prešli tri roky, počas ktorých maloleté deti fyzicky vyspeli, mal. F. nastúpila od septembra 2015 na vyšší stupeň základnej školy, mal. Z. do prvého ročníka základnej školy, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady na ich stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie. Maloletý Z. začal navštevovať folklórny súbor a hokejový krúžok. Na základe takto zisteného skutkového stavu zamietol návrh otca na zníženie výživného. Ďalej zvýšil výživné zo strany otca na obe maloleté deti od 01.09.2015, lebo práve od uvedeného dátumu mal preukázanú zmenu pomerov na strane detí v súvislosti s nástupom mal. F. na vyšší stupeň základnej školy a s nástupom mal. Z. na základnú školu, čím sa zvýšili výdavky so zabezpečením učebných a školských pomôcok, ako aj v súvislosti s tým, že mal. Z. začal navštevovať hokej. Uzavrel, že výživné na mal. F. vo výške 155,- eur a na mal. Z. vo výške 125,- eur spolu s výživným zo strany matky a prídavkami na deti je spôsobilé pokryť všetky odôvodnené potreby maloletých detí, keď na zvýšené výdavky matky súvisiace so zdravotným stavom mal. detí - celiakiou a alergiami a záujmovou činnosťou mal. F. prihliadol už v čase posledného rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh matky maloletých detí zamietol, keď ukončenie poskytovania rodičovského príspevku od marca 2014 bolo vykompenzované zvýšeným príjmom matky zo živnostenského podnikania a celkové majetkové pomery otca neumožňujú zaviazať otca prispievať okrem bežného výživného aj ďalším výživným slúžiacim na tvorbu úspor maloletých detí, pričom poznamenal, že aj matka je povinná podieľať sa zvýšeným výživným na potrebách maloletých detí. Zároveň uložil otcovi zaplatiť k rukám matky aj zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do rozhodnutia súdu, ktoré vpočítal v sume 45,- eur na každé mal. dieťa a otca zaviazal zaplatiť ho v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd rozhodol o jej návrhu v plnom rozsahu čo sa týka spiatočnej doby výživného, výšky výživného a platenia úspor pre deti. Dôvodila, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so skutočnosťou, že platí 100,- eur mesačne na spoločný úver, z ktorej polovicu má platiť otec, tiež sa nezaoberal otázkou, s kým otec žije kto s ním spoločne uhrádza náklady na domácnosť. Tvrdila, že rozhodnutie súdu sa opiera o klamlivé údaje o príjmoch a výdavkoch otca, príjem otca je nepomerne vyšší, ako jej príjem, a napriek tomu ona prispieva na výživu maloletých detí viac, čo nezodpovedá rovnosti rodičov pri výžive detí a zabezpečovaní ich potrieb. Skutočnosti významné pre zvýšenie výživného podľa nej nastali oveľa skôr ako v septembri 2015, nakoľko pri rozvode nepredpokladala napr. to, že otec nebude platiť polovicu úveru. Otcovi sa zmenili pomery už tým, že telefón aj na súkromné účely mu platí zamestnávateľ a tento benefit nebol zohľadnený v jeho príjmoch. Tvrdila, že otec si kúpil byt v T., a preto je potrebné vykonať dokazovanie k tomu, aký príjem uviedol pri žiadosti o úver.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na svoje výdavky a uviedol, že matka si splátky úveru vymáha v rámci súdneho konania o vyporiadanie BSM. Tvrdil, že jeho mesačný príjem je len 1.050,- eur, vyšší priemer dosiahol len vďaka odmenám v siedmom mesiaci za dobré výsledky. Poprel, že s niekým zdieľa spoločnú domácnosť. Poukázal na to, že aj matka môže prispievať na deti viac. Skutočnosť, že si chce kúpiť byt bola súdu známa, bola dôvodom, pre ktorý sa zamestnal, pričom

kúpna zmluva bola podpísaná až 15.12.2015. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie v plnom rozsahu zamietol.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP), a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto ho je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 27.11.2012 č.k. -110 rozviedol manželstvo J. O. a D. O., mal. deti F. a Z. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. F. sumou 140,- eur mesačne a na výživu mal. Z. sumou 110,- eur mesačne vopred k rukám matky vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, upravil styk otca s maloletými deťmi a uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 33,- eur. Otec podal na súd prvého stupňa návrh na zníženie výživného na mal. F. zo sumy 140,- eur na sumu 50,- eur mesačne a na mal. Z. zo sumy 110,- eur na sumu 40,- eur mesačne, neskôr zmenil návrh tak, že žiadal, aby bol povinný platiť minimálne výživné. V priebehu konania matka podala návrh na zvýšenie výživného tak, že otec bude povinný od 01.03.2014 prispievať na výživu mal. Z. sumou 125,- eur mesačne, neskôr 135,- eur mesačne, a na mal. F. sumou 155,- eur mesačne, a od 01.09.2015 prispievať na výživu mal. Z. sumou 150,- eur mesačne, a na mal. F. sumou 170,- eur mesačne, a prispievať na úspory detí sumou 10,- eur mesačne na každé dieťa na účet zriadený na tento účel matkou, na poslednom pojednávaní žiadala vyživovaciu povinnosť zo strany otca zvýšiť od podania návrhu otcom (26.08.2013). Súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol. Návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel čiastočne tak, že otca zaviazal prispievať na výživu mal. F., zvýšeným výživným zo sumy 140,- eur na sumu 155,- eur a mal. Z., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 110,- eur na sumu 125,- eur mesačne, ktoré uložil povinnosť platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2015, tiež otca zaviazal zaplatiť zaostalé výživné za obdobie od 01.09.2015 do 27.11.2015 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol, ktorý výrok je napadnutý odvolaním matky.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa návrhu otca na zníženie výživného bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody, uvádzané matkou v podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa s námietkami matky, opakovane uvádzanými v odvolaní, riadne zaoberal a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré súd prvého stupňa vykonal v dostatočnom rozsahu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výživné na deti má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, preto záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého nebral do úvahy výdavky rodičov súvisiace s pôžičkami a úvermi, je správny. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého k zmene pomerov na strane detí došlo až 01.09.2015, kedy mal. F. nastúpila na vyšší stupeň základnej školy a mal. Z. nastúpil na základnú školu v dôsledku čoho sa prirodzene zvýšili výdavky na obe deti. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k výške výživného, ktoré zvýšil na mal. F. zo sumy 140,- eur na sumu 155,- eur a na mal. Z. zo sumy 110,- eur na sumu 125,- eur. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zvýšenie výživného o 15,- eur na každé maloleté dieťa je dostatočné a zohľadňuje jednak odôvodnené potreby detí, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov.

Z takéhoto záveru potom prirodzene vyplýva, správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ktorá sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného tak, že otec bude povinný od podania návrhu otcom (od 26.08.2013) prispievať na výživu mal. Z. sumou 135,- eur mesačne a na mal. F. sumou 155,- eur mesačne, ďalej od 01.09.2015 prispievať na výživu mal. Z. sumou 150,- eur mesačne, a na mal. F. sumou 170,- eur mesačne, a prispievať na úspory detí sumou 10,- eur mesačne na každé dieťa na účet zriadený na tento účel matkou. Aj v tejto časti sa súd prvého stupňa správne vyporiadal so zisteným skutkovým stavom keď uzavrel, že celkové majetkové pomery otca, ktorý je riadne zamestnaný a nedisponuje iným príjmom alebo majetkom (okrem majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s matkou maloletých detí), neumožňujú zaviazať otca na vyššie bežné výživné, či ďalšie výživné slúžiace na tvorbu úspor. Zároveň súd prvého stupňa poznamenal, že aj matka je povinná podieľať sa zvýšeným výživným na potrebách maloletých detí, čím správne upozornil na skutočnosť, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich možností a schopností.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie či zníženie výživného je na prvom mieste posúdenie zmeny pomerov. V rámci konania o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti nie je totiž prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. V prejednávanej veci od rozhodnutia o určení výživného nepochybne došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, pričom zmena pomerov súvisí práve s dátumom 01.09.2015. Na strane otca k zmene pomerov nedošlo, jeho príjem je v podstate rovnaký, ako pri ostatnom určení vyživovacej povinnosti, napriek tomu mu bola uložená povinnosť platiť vyššie výživné. Otec je riadne zamestnaný a z tohto zamestnania dosahuje príjem, ktorým pokrýva jednak svoje výdavky a jednak platí určené výživné, iný príjem ani majetok, z ktorého by mu plynul výnos nemá, preto nebolo dôvodné zaviazať ho na platenie vyššieho výživného a ďalšieho výživného určeného na tvorbu úspor maloletých detí. Skutočnosť, že otec si kúpil byt mu nemožno pričítať na ťarchu, tiež musí niekde bývať, a dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorý vlastní spolu s matkou maloletých detí, užíva v celosti matka a deti. Na druhej strane matka, podľa vlastného tvrdenia, už v poisťovníctve nepracuje z dôvodu, že sa venuje mal. deťom, ktoré rozváža do školy, potom na krúžky a varí im, pretože sú celiatici. Matka v odvolaní poukázala najmä na svoj (znížený) príjem, ktorý nebol ničím nahradený. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že matka v danej veci nepreukázala také skutočnosti, ktoré by jej bránili sa zamestnať, či pokračovať v podnikaní. I keď to vyžaduje určité nároky vzhľadom na potrebu osobitného stravovania detí, aj matka môže pracovať, minimálne na čiastočný úväzok a dosahovať príjem zo závislej činnosti alebo z podnikania, z ktorého pokryje nielen svoje vlastné výdavky, ale aj výdavky detí, v časti, v ktorej nie sú kryté výživným otca, príspevkom na stravu a prídavkom na dieťa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.