Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-28-2016.pdf
PDF · 99.18 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o. so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO 47 243 368, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému O. A., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, D., o zaplatenie 269,39 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200 € od 15.12.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 7,92 € a trovy právneho zastúpenia v sume 36,66 € na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 269,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 204,39 Eur od 15.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 13.11.2014 rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 Eur. Predpokladom uzavretia rámcovej zmluvy a zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. K uzatvoreniu zmluvy došlo tak, že veriteľ zaslal spotrebiteľovi návrh zmluvy formou elektronickej pošty a spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi do 14.12.2014 celkovú sumu 204,39 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a individuálne dohodnutá odplata za poskytnutie úveru 4,39 Eur. Úrok z omeškania žalobca uplatnil v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Keďže žalovaný neuhradil dlh dobrovoľne, obrátil sa žalobca na súd. Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu predmetného záväzku, a v súlade s čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si žalobca voči žalovanému uplatňuje náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 Eur. Celkový dlh žalovaného teda predstavuje 269,39 Eur. Žalobca pri uzatváraní zmluvy postupoval v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., zákonom č. 266/205 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskym zákonníkom.
Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p., rozhodol súd vec podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu. Poučenia, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. boli účastníkom doručené poštou.
Súd pri rozhodnutí vychádzal z podanej žaloby, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.11.2014, rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 13.11.2014, výpisu z účtu žalobcu číslo výpisu 11/2014, upomienkami zo dňa 21.12.2014, 28.12.2014, 04.01.2015, 11.01.2015 a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 13.11.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
V čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy sa ďalej uvádza, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta (ďalej len "náklady"). Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15 € Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10 € Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10 € Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30 €.
Účastníci konania dňa 13.11.2014 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 200 € prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 204,39 € do 14.12.2014. Ďalej sa v zmluve uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 4,39 €, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola 29,1 %. Podľa zmluvy sa pri výpočte RPMN vychádzalo z predpokladu, že celková výška úveru sa považuje za vyčerpanú dňom odpísania sumy zodpovedajúcej výške úveru z bankového účtu veriteľa. V zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2014 vo výške 391 %.
Z výpisu z účtu žalobcu pod číslom 11/2014 vyplýva, že žalobca dňa 13.11.2014 odoslal na účet žalovaného sumu 200 €.
Z upomienok zo dňa 21.12.2014, 28.12.2014, 04.01.2015, 11.01.2015 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, t.j. dňa 13.11.2014.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
V zmysle § 1 ods. 3 písm. písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b.) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o finančnej službe, a to uvedením 1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov, 4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané, 5. doby platnosti poskytnutých údajov, 6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby, 7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z.z. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.
Predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.11.2014 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom - veriteľom ako dodávateľom a žalovaným - dlžníkom ako spotrebiteľom. Napriek tomu, že predmetná zmluva nie je spotrebiteľským úverom podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., vzťahujú sa ňu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj ustanovenia § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.. Predmetom uzavretej zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzavretí zmluvy bola v pozícii spotrebiteľa, keď zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár, pričom jej text žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Súd po oboznámení sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise mal za to, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikla dňa 13.11.2014 zmluva o pôžičke označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa 657 Občianskeho zákonníka, z ktorej vznikla žalobcovi ako veriteľovi povinnosť poskytnúť žalovanému, ktorý bol v pozícii spotrebiteľa, pôžičku a žalovanému vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Touto zmluvou mala žalovanému vzniknúť povinnosť zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutou pôžičkou, t.j. zaplatiť poplatok za poskytnutú pôžičku. Pôžička bola zmluvnými stranami dohodnutá ako bezúročná. Žalovaný ako dlžník akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. V časti podpisu zmluvy boli vyjadrené len identifikačné údaje veriteľa a klienta - žalovaného, keďže sa jednalo o zmluvu uzatváranú na diaľku. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola uzavretá v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ prenechá dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaviaže vrátiť dohodnuté veci rovnakého druhu v dohodnutej dobe. Vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu je však zákon o spotrebiteľskom úvere a zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v postavení špeciálneho predpisu voči Občianskemu zákonníku.
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, pričom odplata pri peňažnej pôžičke môže byť dojednaná iba vo forme úrokov. V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci konania si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc), a z tohto dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v sume 4,39 € zamietol. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to spomínaný poplatok, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 200 € ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 14.12.2014 a žalovaný túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné žalobe o zapletenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 200 € vyhovieť.
Je nesporné, že žalovaný nevrátil žalobcovi požičanú sumu, a to ani čiastočne. Za daného stavu lehota splatnosti na zaplatenie poskytnutej pôžičky uplynula dňom 14.12.2014, tzn. prvým dňom omeškania je deň 15.12.2014. Súd preto priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške platnej k prvému dňu nasledujúcemu po uplynutí lehoty splatnosti, t.j. od 15.12.2014 v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala výšku 0,05 %, s pripočítaním 5 percentuálnych bodov) z dlžnej sumy istiny 200 €.
Žalobca si tiež uplatňoval nárok na zaplatenie náhrady skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 € v zmysle čl. IV bodu 5 Rámcovej zmluvy. Dojednanie v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je ju možné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca na jednej strane uvádza, že ide o skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa a nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Žalobca súdu nepreukázal aké skutočné náklady mu s vypracovaním urgencií a upomienok vznikli, pričom žalovaný nemal možnosť ovplyvniť ustanovenia rámcovej zmluvy, ktoré sa týkali týchto nákladov. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcu na náklady skutočne vynaložené z dôvodu omeškania dlžníka vo výške 65 € zamietol.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej sume 269,39 € bol úspech žalobcu 74 % (200 €) a úspech žalovaného 26 % (69,39 €). Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 48 %. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 7,92 € titulom zaplateného súdneho poplatku (48 % zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 €) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 36,66 € (1 x prevzatie a príprava veci po 23,24 € + 1 x rež. paušál po 8,58 €, 1 x podanie žaloby po 23,24 € + 1 x rež. paušál po 8,58 € + 20% DPH vo výške 12,73 €; z celkovej sumy trov právneho zastúpenia v sume 76,37 € predstavuje 48 % sumu 36,66 €), ktoré je v súlade § 149 ods. 1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta.
Lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 160 ods.1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.