Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/232/2014

Potvrdené rozhodnutím 2Sžk/2/2016
„Identifikačné číslo spisu: 3014200782 Dátum vydania rozhodnutia: 26.06.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3014200782.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, spol. s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 295, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 00 694 100, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 19. augusta 2014, č. 2014/81107/26922/OPČ-SSZ, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/232/2014-27 zo dňa 25. mája 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/232/2014-27 zo dňa 25. mája 2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 295, IČO: 00 694 100, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, IČO: 30 794 536, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/81107/26922/OPČ-SSZ zo dňa 19. augusta 2014, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 2014/811407/26922/OPČ-SSZ zo dňa 19. augusta 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. b), e) O.s.p..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 71/1967 Zb.“) potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, č.k. PB1/OSAP/BEZ/2014/1162 zo dňa 7. júla 2014 (ďalej aj ,,prvostupňové rozhodnutie“) a súčasne odvolanie zamestnávateľa (t. j. žalobcu) zamietol.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej len ,,správny orgán prvého stupňa“) podľa § 13 ods.1 písm. e), bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 5/2004 Z.z.“), určil, že žalobcovi ako zamestnávateľovi nezanikla povinnosť zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím za kalendárny rok 1998 vo výške 11.143,80 eur zrušením rozhodnutia vydaného Okresným úradom práce Považská Bystrica, Centrum 13/17, 017 01 Považská Bystrica, Č. j. 196/2003-OK zo dňa 03.03.2013.

Uvedené rozhodnutie bolo vydané v súvislosti so žiadosťou žalobcu o vyplatenie sumy 11 143,80 eur, ktorú žalobca uhradil dňa 27.3.2003 a súčasne na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. -32 zo dňa 29.4.2014, ktorým bola prvostupňovému správnemu orgánu uložená povinnosť o tejto žiadosti rozhodnúť.

Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že tak ako v súčasnosti platný zákon č. 5/2004 Z.z. upravuje povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, tak aj v tom čase platný zákon č. 387/1996 Z.z. v ustanovení § 113 ods. 1 písm. d) zákona č. 387/1996 Z.z. ukladal zamestnávateľovi takúto povinnosť. Zamestnávateľ, ktorý nezamestnával určený

počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, bol povinný v zmysle § 114 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. odviesť na účet úradu odvod za každého občana, ktorý mu chýbal do splnenia povinného počtu občanov, a to do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, čo v prípade žalobcu (ďalej len ,,zamestnávateľ“) bolo do 31.03.1999 za rok 1998. Uvedená povinnosť je zákonnou povinnosťou, a preto správny orgán rozhodnutie nevydáva. K vydaniu rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť odvod úrad pristúpi až na základe nesplnenia si odvodovej povinnosti. Preto argumentáciu, že zamestnávateľ dobrovoľne plnil, považoval za neopodstatnenú, rovnako aj tvrdenie, že úrad konal účelovo. Vyjadril názor, že ak zamestnávateľ nesúhlasil s úhradou, nebol dôvod, aby pristúpil k tzv. ,,dobrovoľnej“ úhrade. Podľa názoru žalovaného mal ponechať, aby začaté konanie vo veci uloženej povinnosti bolo aj právoplatne skončené s možnosťou následného podania žaloby na príslušný súd.

K výroku uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -32 zo dňa 29.04.2014 uviedol, že tak prvostupňový, ako aj odvolací orgán nemá kompetenciu vydať rozhodnutie o vrátení odvodu zamestnávateľovi za neplnenie povinnosti zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Poukázal na to, že súd (v konaní vedenom pod sp. zn. ) sa nezaoberal meritom veci, rozhodol len o nečinnosti správneho orgánu. Zastával názor, že nemá konať vo veci, ktorá bola skončená uznesením o zastavení konania z dôvodu § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb..

V tejto súvislosti žalobca ozrejmil priebeh konania a uviedol, že dňa 03.03.2003 Národný úrad práce Okresný úrad v Považskej Bystrici vydal rozhodnutie č. 196/2003-OK, ktorým zamestnávateľovi (t.j. žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť odvod za každého občana, ktorý chýbal do splnenia zamestnávania povinného podielu počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte zamestnancov za obdobie roku 1998 vo výške 335.717 Sk (11.143,80 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal zamestnávateľ odvolanie, ale zároveň si aj splnil odvodovú povinnosť, t.j. dňa 27.03.2003 uhradil odvod vo výške 11.143,80 eur. Z tohto dôvodu bolo konanie vo veci zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. odvolací orgánom - Národným úradom práce - Krajským úradom práce v Trenčíne. Tento však nebol k takémuto úkonu oprávnený, a preto nástupnícka organizácia Národného úradu práce (ktorý zanikol ku dňu 31.12.2003) - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vydala dňa 16.01.2004 rozhodnutie, ktorým rozhodnutie Národného úradu práce - Krajského úradu práce o zastavení konania vo veci uloženia povinnosti zaplatiť odvod vo výške 11.143,80 eur, zrušila a vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že zastaviť konanie je oprávnený správny orgán, ktorý rozhodnutie o povinnosti zaplatiť odvod vydal - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica k takémuto konaniu pristúpil, keď rozhodnutím zo dňa 15.03.2004 konanie zastavil.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný vyslovil nesúhlas s tvrdením žalobcu, že nebolo meritórne rozhodnuté, a aj s tvrdením, že sa jedná o neoprávnené zadržiavanie čiastky 11.143,80 eur. Záverom vyjadril názor, že zákon č. 5/2004 Z.z. v upravených kompetenciách nevymedzuje rozhodovať o vrátení odvodu, preto takéto rozhodnutie by správny orgán vydal ako nezákonné.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu, v ktorej popísal priebeh konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Následne vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného že zaplatenú sumu 11.143,80 eur treba považovať za splnenie povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou za rok 1998 vyplývajúcej zo zákona č. 378/1996 Zb.. Zdôraznil, že sumu 11.143,80 eur uhradil až na základe exekučného titulu, ktorým sa stalo rozhodnutie správneho orgánu č. 196/2003-OK zo dňa 03.03.2003, ktoré rozhodnutie bolo napriek podanému odvolaniu vykonateľné. Plnil teda nedobrovoľne, pod hrozbou exekúcie. Tvrdenie žalovaného, že nermal napriek vykonateľnému rozhodnutiu sumu uhradiť a vyčkať do správneho i súdneho rozhodnutia považoval za bezpredmetné.

Žalobca z dôvodu hrozby vedenia exekúcie danú čiastku uhradil, ale keďže s uloženou povinnosťou nesúhlasil, podal odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica na základe vykonanej úhrady svojvoľne zrušil exekučný titul, teda rozhodnutie č. 196/2003-OK zo dňa 03.03.2003, čím dňom 30.03.2004 zastavil prebiehajúce konanie, a to aj napriek tomu, že v danej veci bolo zo strany žalobcu riadne podané odvolanie. Takýmto zastavením konania odpadol aj titul a dôvod úhrady. Úrad práce, sociálnych vecí a riadny Považská Bystrica zadržiava sumu 11.143,80 eur neoprávnene a to až doposiaľ.

Žalobca ďalej namietal aj výrok prvostupňového správneho rozhodnutia, z ktorého znenia de facto vyplýva, že žalobcovi stále trvá povinnosť zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou za rok 1998, keďže táto povinnosť podľa výroku napadnutého rozhodnutia nezanikla. Podľa názoru žalobcu takéto znenie rozhodnutia nemá oporu v žiadnom právnom predpise a je v rozpore so skutkovým a právnym stavom. V tejto súvislosti žalobca vzniesol námietku premlčania, nakoľko akýkoľvek nárok úradu práce na úhradu sumy 11.143,80 eur z titulu zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou za rok 1998 je premlčaný. Napriek podanému odvolaniu sa žalovaný podanou námietku nezaoberal a o nej nerozhodol.

Zároveň žalobca vytkol prvostupňovému rozhodnutiu, že obsahuje nesprávne poučenie, že odvolanie proti rozhodnutiu nemá odkladný účinok podľa § 70 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z.. Prvostupňové rozhodnutie nie je rozhodnutím podľa § 65 zákona č. 5/2004 Z.z., a preto je zrejmé, že podanie odvolania musí mať odkladný účinok. Napriek podanému odvolaniu sa žalovaný podanou námietkou taktiež nezaoberal.

Záverom žalobca vyjadril názor, že vydanie napadnutého rozhodnutia nemá oporu v právnych predpisoch a tiež nie je rozhodnutím, k vydaniu ktorého bol prvostupňový správny orgán zaviazaný v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -32 zo dňa 29.04.2014, ktorým rozhodnutím krajský súd uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica povinnosť konať a vydať rozhodnutie vo veci návrhu žalobcu o vrátenie odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vo výške 11.143,80 eur. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zotrval na právnom názore, že povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým zdravotným postihnutím upravoval v tom čase platný § 113 ods. 1 písm. d) zákona č. 387/1996 Z.z., pričom sa jednalo a aj v súčasnosti sa jedná o zákonnú povinnosť, ktorá sa nerieši vydaním rozhodnutia. Rozhodnutie sa vydáva až v prípade nesplnenia si povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, čo bolo upravené v § 114 zákona č. 387/1996 Z.z..

Žalovaný taktiež vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, ktorý úhradu považuje za nedobrovoľné plnenie a následné neoprávnené obohatenie sa žalovaného zadržiavaním finančných prostriedkov. Poukázal na to, že Národný úrad práce Okresný úrad práce Považská Bystrica sa obrátil na Okresný súd v Považskej Bystrici, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 19.12.2001 konanie o zaplatenie sumy 335.717,- Sk zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená navrhovateľovi na prejednanie ako orgánu príslušnému. Uvedené uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 01.11.2002, v ktorom krajský súd vyslovil názor, že v posudzovanej veci je nepochybné, že pred účinnosťou zákona č. 292/1999 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 387/1996 Z.z., nepatrilo do právomoci národného úradu práce ani jeho výkonných orgánov rozhodovať o povinnosti zamestnávateľov zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, bolo konštatované, že vo veci sa nevydávalo rozhodnutie.

Po doručení uznesenia Krajského súdu v Trenčíne Národnému úradu práce Okresnému úradu práce Považská Bystrica, tento rozhodol vo veci uloženia povinnosti zaplatiť odvod rozhodnutím zo dňa 03.03.2003. Vzhľadom na skutočnosť, že počas konania došlo zo strany žalobcu k úhrade odvodu, konanie bolo zastavené a nie zrušené, ako to uvádza žalobca v žalobe. Konanie v predmetnej veci bolo zastavené z dôvodu, že odpadol dôvod vo veci konať, nakoľko došlo k úhrade a tým aj k splneniu si povinnosti, ktorú žalobcovi ukladal zákon č. 387/1996 Z.z.. Žalovaný tak domáhanie sa vrátenia bezdôvodného zadržiavania finančných prostriedkov žalobcom považoval za nenáležité a neopodstatnené.

Záverom žalovaný uviedol, že na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 29.04.2014, ktorým bola Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica uložená povinnosť rozhodnúť vo veci o vrátenie odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania

občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vo výške 11.143,80 eur, správny orgán prvého stupňa vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré rozhodnutie žalovaný potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný zastával názor, že správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný, posúdili všetky skutočnosti, ktoré namietal žalobca v jednotlivých podaniach, pričom žalobca v podanej žalobe namieta tie isté skutočnosti.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou povereným zamestnancom s právnickým vzdelaním (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), o veci rozhodol bez pojednávania, nakoľko s tým účastníci konania súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.). Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že u žalobcu ako zamestnávateľa bola v čase od 19.11.1999 do 22.11.1999 vykonaná zamestnancami Národného úradu práce Okresného úradu práce Považská Bystrica kontrola. Táto bola zameraná na splnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa podľa § 113 zákona č. 387/1996 Z.z. a splnenie povinnosti finančného odvodu za nedodržanie podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou za rok 1998. Výsledky predmetnej kontroly, v rámci ktorej bolo zistené, že zamestnávateľ nenaplnil povinný podiel občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, boli zaznamenané v Protokole o výsledku kontroly zo dňa 19.11.1999.

Národného úradu práce Okresného úradu práce Považská Bystrica podal prvotne návrh na začatie konania na súd, s tým, že žiadal, aby bol odporca (zamestnávateľ) zaviazaný zaplatiť sumu 335.417 Sk, z dôvodu, že v roku 1998 nezamestnával najmenej 4 % občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou tak, ako mu to ukladá § 114 zákona č. 387/1996 Z.z.. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. -136 zo dňa 19.12.2001 konanie zastavil a súčasne rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Národnému úradu práce Okresnému úradu práce v Považskej Bystrici na prejednanie ako orgánu príslušnému. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie Národný úrad práce Okresný úrad práce Považská Bystrica, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -143 zo dňa 01.11.2002 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia vyslovil názor, že je nepochybné, že pred účinnosťou zákona č. 292/1999 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 387/1996 Z.z., nepatrilo do právomoci národného úradu práce ani jeho výkonných orgánov rozhodovať o povinnosti zamestnávateľov zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Po vykonaní kontroly Okresný úrad práce Považská Bystrica dvoma výzvami vyzval žalobcu na úhradu odvodu v sume 335 717 Sk. Žalobca napriek uvedenému odvod neuhradil. Naopak oznámil, že vzhľadom na hygienické predpisy nemôže zamestnávať občanov, ktorí nespĺňajú kritéria a súčasne, že nemôže nútiť pracovať občanov, ktorí o prácu nemajú záujem.

Rozhodnutím č. j. 196/2003-OK zo dňa 03.03.2003 Národný úrad práce Okresný úrad práce Považská Bystrica v súlade s § 114 ods.1 písm. a) zákona č. 387/1996 Z.z. uložil zamestnávateľovi (t.j. žalobcovi) povinnosť zaplatiť odvod za každého občana, ktorý mu chýbal do splnenia zamestnávania povinného podielu počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte zamestnancov za obdobie roku 1998 spolu vo výške 335.717 Sk, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že kontrolou odvodu povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou v čase od 19.11.1999 do 22.11.1999 u zamestnávateľa bolo zistené, že zamestnávateľ nezamestnával povinný počet osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 113 ods. 1 písm. d) zákona č. 387/1996 Z.z. a v zákonnej lehote neodviedol odvod vo výške 335.717 Sk.

Uvedené rozhodnutie napadol žalobca odvolaním. Toto odvolanie nemalo odkladný účinok a rozhodnutie zo dňa 3.3.2003 bolo vykonateľné a spôsobilým exekučným titulom. Žalobca v lehote na podanie odvolania vykonal úhradu sumy na zaplatenie ktorej bol zaviazaný. Súčasne podal odvolanie, v ktorom vyslovil nesúhlas s uložením takejto povinnosti a rozporoval závery prvostupňového správneho orgánu. Z dôvodu, že rozhodnutie považoval za nesprávne žiadal jeho zrušenie.

Rozhodnutím č. 1985/2003-PO zo dňa 19.06.2003 Národný úrad práce - Krajský úrad práce v Trenčíne podľa § 30 zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie vo veci uloženia povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou za obdobie roku 1998 vo výške 335.717 Sk, nakoľko uzavrel, že zamestnávateľ sumu 335.717 Sk, ktorá mu bola uložená rozhodnutím č.j. 196/2003-OK zo dňa 03.03.2003, uhradil dňa 27.03.2003, a preto odpadli dôvody konania, ktoré správny orgán začal z vlastného podnetu. Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie zamestnávateľ.

Nakoľko Národný úrad práce - Krajský úrad práce v Trenčíne ako správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie o zastavení konania vydal, o odvolaní zamestnávateľa nerozhodol a odvolaniu nevyhovel, odstúpil predmetné odvolanie na ďalšie konanie Generálnemu riaditeľstvu Národného úradu práce. Generálne riaditeľstvo Národného úradu práce rozhodnutím č.j. zo dňa 02.12.2003 rozhodnutie Národného úradu práce - Krajského úradu práce v Trenčíne č.j. 1985/2003-PO zo dňa 19.06.2003 zrušilo a vec mu vrátilo na ďalšie konanie, nakoľko Národný úrad práce - Krajský úrad práce v Trenčíne nemal dostatok zákonného oprávnenia, aby svojím rozhodnutím o zastavení konania nahradil rozhodnutie, ktoré mal vydať Národný úrad práce - Okresný úrad práce ako prvostupňový orgán.

Rozhodnutím č. 3458/2003-PO zo dňa 16.01.2004 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zrušilo rozhodnutie Národného úradu práce Okresného úradu práce Považská Bystrica č. j. 196/2003-OK zo dňa 03.03.2003 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie.

Rozhodnutím č. 196/2004-OK/U zo dňa 15.03.2004 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie začaté na podnet Národného úradu práce Okresného úradu práce v Považskej Bystrici č.j. 196/2003-OK zo dňa 03.03.2003 vo veci uloženia povinnosti zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa § 114 ods. 1 písm. a) zákona č. 387/1996 Z.z. vedené proti zamestnávateľovi, nakoľko odpadol dôvod konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb..

Z obsahu spisového materiálu ďalej krajský súd zistil, že:

Návrhom zo dňa 17.02.2004, doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 20.02.2004, zamestnávateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Považská Bystrica dňa 31.3.2004 vydal Platobný rozkaz sp. zn. , ktorým uložil odporcovi - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi 335.717 Sk s 12 %- ným úrokom z omeškania p.a. od 17.02.2004 do zaplatenia a nahradil trovy konania. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica podal proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor.

Následne súd o veci rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 06.04.2006 tak, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Považská Bystrica bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi -

zamestnávateľovi sumu 335.717 Sk s 12%-ným úrokom z omeškania od 17.02.2004 do zaplatenia. Súd dospel k záveru, že plnenie navrhovateľa odporcovi na základe zrušeného rozhodnutia Národného úradu práce Okresného úradu práce Považská Bystrica č. j. 196/2003-OK zo dňa 03.03.2003, je plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Na odvolanie úradu práce Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. zo dňa 14.06.2007 napadnuté rozhodnutie zrušil, konanie zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica. K zastaveniu konania došlo z dôvodu, že odvolací súd dospel k záveru, že na rozhodnutie o veci nie je daní právomoc súdu.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 14.06.2007, napadol navrhovateľ dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 21.07.2008 tak, že dovolanie navrhovateľa odmietol a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ uhradil sumu 335.717 Sk, vrátenia ktorej sa domáha titulom bezdôvodného obohatenia, ako odvod za nesplnenie povinnosti zamestnávať určený podiel občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte zamestnancov, ktorá povinnosť bola zakotvená v predpise verejného práva (zákon č. 387/1996 Z.z.) a uložená autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej moci. Plnenie navrhovateľa tak malo základ vo verejnoprávnom vzťahu a malo verejnoprávny charakter. Domáhať sa takto poskytnutého plnenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. podľa predpisov súkromného práva, tak nie je možné, pretože na verejnoprávne vzťahy nedopadajú a neupravujú ich. Najvyšší súd dospel k záveru, že bezdôvodným obohatením v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nemôže byť to, čo s úmyslom splniť povinnosť stanovenú zákonom č. 387/1996 Z.z., t.j. verejnoprávnym predpisom, poskytol navrhovateľ odporcovi, a to bez ohľadu na to, že rozhodnutie, na základe ktorého navrhovateľ plnil, bolo neskôr nadriadeným správnym orgánom zrušené. Zároveň najvyšší súd dospel k záveru, že postup krajského súdu v dovolaním napadnutom uznesení, kedy konanie zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, bol v súlade so zákonom.

Na základe návrhu žalobcu tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 29.04.2014 uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, povinnosť konať a vydať rozhodnutie vo veci návrhu zamestnávateľa o vrátenie odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vo výške 11.143,80 eur, ktoré konanie sa vedie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica pod č. PB1/OE/POH/2013/278, v lehote 60 dní od doručenia uznesenia. Súd zároveň navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Taktiež bolo zistené, že tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 10.08.2004 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici č. 196/2004-OK/U zo dňa 15.03.2004 (ktorým bolo definitívne konanie administratívne konanie zastavené) konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie založil na tom právnom základe, že napadnuté rozhodnutie predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, zasiahlo sa ním len do procesných práv žalobcu a je z prieskumu súdom podľa § 248 písm. a) O.s.p. vylúčené.

Podľa § 250j ods. 2 písm. b), e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Akýkoľvek úkon účastníka je potrebné vykladať nielen formálne, ale je potrebné prihliadať na jeho obsah, vôľu účastníka a treba ho posudzovať v celkovom kontexte ďalších jeho úkonov. V predmetnej veci nie je medzi účastníkmi sporné, že u žalobcu, ktorý je zamestnávateľom, bola vykonaná od 19.11.1999 do 22.11.1999 zamestnancami Národného úradu práce Okresného úradu práce Považská Bystrica kontrola, ktorá bola zameraná na preverenie povinnosti zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa § 113 zákona č. 387/1996 Z.z. a splnenie povinnosti finančného odvodu za nedodržanie podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou za rok 1998. Správny orgán na základe výsledkov tejto kontroly dospel k záveru, že

žalobca ako zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvod v sume 335 717 Sk, keďže nenaplnil povinný podiel občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Na základe uvedených zistení bol žalobca vyzvaný na zaplatenie vyššie uvedenej sumy 335 717 Sk. Žalobca uvedenú sumu neuhradil, a naopak správnemu orgánu oznámil, že nesúhlasí zo zaplatením tejto sumy. Súčasne uviedol dôvody, pre ktoré považuje záver o svojej odvodovej povinnosti za nesprávny.

Vzhľadom na postoj žalobcu a jeho neochotu uhradiť odvod dobrovoľne, začalo správne konanie a žalobcovi bola rozhodnutím zo dňa 3.3.2003 uložená povinnosť zaplatiť odvod v sume 335 717 Sk. Uvedené rozhodnutie žalobca napadol odvolaním, ktorému v tom čase platný zákon č. 387/1996 Z.z. nepriznával odkladný účinok. Správne rozhodnutie o uložení povinnosti sa teda stalo vykonateľným a na jeho podklade bolo možné vykonať exekúciu.

V lehote na podanie odvolania žalobca uhradil vyššie uvedenú sumu 335 717 Sk, pričom súčasne podal odvolanie v ktorom namietal existenciu odvodovej povinnosti a žiadal rozhodnutie zo dňa 3.3.2003 zrušiť.

Za tejto situácie je zrejmé, že žalobca jasne vyjadril svoj zamietavý názor a postoj k existencii svojej odvodovej povinnosti a to jednak listom, v ktorom reagoval na výzvu na dobrovoľné plnenie ako aj podaním odvolania proti rozhodnutiu, ktorým mu bola následne uložená povinnosť plniť. Uhradenie sumy 335 717 Sk bolo bez pochybností vykonané v súvislosti s vykonateľným rozhodnutím správneho orgánu, čo vyplýva jednak z časovej súvislosti ako aj z toho, že úhrada bola vykonaná na účet určený v správnom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené sa javí skutkový záver o dobrovoľnom plnení odvodovej povinnosti za nesprávny, ktorý nemá oporu v obsahu administratívneho spisu. Uvedené je dôvodom zrušenia napadnuté rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p..

Súd súčasne konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané z dôvodu, že tunajší súd uznesením č.k. -32 zo dňa 29.04.2014 uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica povinnosť konať a vydať rozhodnutie vo veci návrhu žalobcu o vrátenie odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vo výške 11.143,80 eur. Prvostupňový správny orgán potom o tejto žiadosti rozhodol tak, že určil, že žalobcovi nezanikla odvodová povinnosť špecifikovaná vo výroku správneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že odpoveďou na žiadosť žalobcu o vrátenie peňažnej sumy, bolo určenie resp. konštatovanie právnej skutočnosti ohľadne existencie odvodovej povinnosti.

Súd sa v tomto ohľade stotožňuje s tvrdením žalobcu, že takýto výrok rozhodnutia nezodpovedá povinnosti, ktorá bola uložená úradu práce súdom, v konaní vedenom pod sp. zn. . Vecou správneho orgánu nemalo byť určenie či odvodová povinnosť žalobcu trvá resp. zanikla, ale rozhodnutie o žiadosti žalobcu na vrátenie v minulosti zaplatenej sumy 11 143,80 eur. Súd je toho názoru, že priamo z výroku rozhodnutia musí byť zrejmé, ako o tejto žiadosti správne orgány rozhodli. Zo znenia výroku prvostupňového rozhodnutia však nie je bez ďalšieho zrejmé, či tejto žiadosti vyhoveli alebo nie a ani súvis s touto žiadosťou.

Súd má za to, že ak správne orgány ustálili vo veci podanej žiadosti za predmet svojho rozhodovania existenciu odvodovej povinnosti a v tomto zmysle vyjadrili predmet rozhodovania aj vo výroku rozhodnutia, zaťažili svoje konanie vadou, ktorá viedla k nezákonnosti rozhodnutia a bola ďalším dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Súd v tejto súvislosti taktiež konštatuje, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je tiež rozporný, keď na jednej strane sa ním deklaruje, že odvodová povinnosť trvá, resp. nezanikla a na druhej strane celé administratívne konanie pred správnymi orgánmi, ako aj ich argumentácia je založená na dobrovoľnej úhrade tejto odvodovej povinnosti, čo by znamenalo jej zánik v dôsledku zaplatenia. Uvedeným výrokom rozhodnutia sa žalobca dostal do pozície právnej neistoty, či správne orgány od neho budú požadovať zaplatenie vyššie uvedenej odvodovej povinnosti, keďže podľa nich nezanikla.

Súčasne súd konštatuje, že pokiaľ ide o právomoc žalovaného rozhodovať o vrátení tejto sumy, tak Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci v rozhodnutí sp. zn. 5

Cdo 42/2008 zo dňa 21.07.2008 ustálil, že nie je daná právomoc súdu, ale naopak správneho orgánu. Preto námietky žalovaného týkajúce sa tejto otázky súd považoval za bezpredmetné.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.