Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/65/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/ A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, H., o vymoženie 1 000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -14 zo dňa 20.10.2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 28.04.2015 exekútor predložil žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 1 000 Eur s príslušenstvom pohľadávky oprávneného. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom oprávnený podal návrh na vymoženie istiny 1000 Eur, úroky vo výške 25% ročne zo sumy 1000 Eur odo dňa 18.3.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1000 Eur odo dňa 18.3.2015 do zaplatenia, suma dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 1767,57 Eur, náhradu za zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 92,99 Eur. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu prvého stupňa predložený exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava pod sp.zn. zo dňa 12.02.2013, ktorý nadobudol dňa 08.03.2013 právoplatnosť a dňa 12.03.2013 vykonateľnosť. Rozhodcovský rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2009 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - E. banka a. s. Bratislava a povinným.

Následne súd prvého stupňa citoval § 103, § 104 ods. 1, veta prvá, O.s.p. a § 159 ods. 3 O.s.p., a uviedol, že v registri „Er“ súdu prvého stupňa bolo zistené, že pod č. k. bolo súdom prvého stupňa vedené exekučné konanie vo veci rovnakých účastníkov pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1000 eur s príslušenstvom priznanej totožným exekučným titulom

- rozsudkom Rozhodcovským rozsudkom STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava pod sp.zn. zo dňa 12.02.2013, ktorý nadobudol dňa 08.03.2013 právoplatnosť a dňa 12.03.2013 vykonateľnosť. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. -25 zo dňa 10.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2015, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Uznesením Okresného súdu Spišská Nová

Ves sp.zn. -49 zo dňa 27.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2015, tunajší súd exekučné konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z.. Dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola neprijateľná zmluvná podmienka a to neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom, ktoré vo svojom dôsledku viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Predmetné rozhodnutie bolo Uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. -42 zo dňa 20.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2015, potvrdené

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa mal preukázané, že o exekúcii vedenej na základe totožného exekučného titulu vo veci rovnakých účastníkov už bolo súdom v konaní právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku res iudicata, pričom sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania. Súd prvého stupňa preto v zmysle citovaného ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, respektíve k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia a odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

V predmetnej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1 000 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, sp. zn. zo dňa 12.02.2013, a to rozhodcami JUDr. Mgr. Štefanom Jakabom, JUDr. Jánom Huňadym a JUDr. Marcelom Hudákom. Z predloženého spisu zároveň vyplýva, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 11.11.2009, v zmysle ktorej poskytol právny predchodca oprávneného povinnému úver vo výške 1 000 Eur a povinný sa zaviazal sumu vrátiť v mesačných splátkach po 30,82 Eur s celkovou výškou nákladov 1 478,46 Eur.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp.zn. je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. -25 zo dňa 10.04.2014 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko išlo o nulitný právny akt, a teda rozhodcovský rozsudok nebol materiálne vykonateľným exekučným titulom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2015, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -42 zo dňa 20.11.2014. Z uvedeného dôvodu bol súd prvého stupňa toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V podanom odvolaní oprávnený predovšetkým namietal, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania. Zároveň namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci, ako aj aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., na exekučné konanie.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je zároveň nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neobstoja námietky oprávneného, o tom že exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení exekučného konania ako aj nesprávnej aplikácií zmienených ustanovení na exekučné konanie.

Oprávnený ďalej namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.

Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Následne rozhodnutie meritórneho charakteru o takejto veci má uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku.

Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. -25 zo dňa 10.04.2014, ktorým súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2015, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -42 zo dňa 20.11.2014. Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -25 zo dňa 10.04.2014, v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. -42 zo dňa 20.11.2014, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

K námietkam oprávneného ohľadom odopretia možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu odvolací súd ešte dodáva, že v tomto štádiu konania súd dokazovanie nevykonáva. V tomto štádiu exekučného konania postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani táto námietka oprávneného.

Zo všetkých vyššie zmienených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.