Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-282-2015.pdf
PDF · 107.65 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/282/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
V. Q. E., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, dieťa rodičov matky: M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. P. XX a otca: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.-I. XXX, o zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej V. Q. výživným vo výške 95,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.09.2015.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2015 do 31.05.2016 vo výške 270,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 09.05.2012 v časti výživného na maloletú V.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 02.09.2015 domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. V. Q. zo sumy 65,- eur na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa 01.09.2015, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XC/XXX/XXXX zo dňa 09.05.2012 bola súdom schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola mal. V. Q. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný platením výživného na čas po rozvode v sume 65,- eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného sa výrazne zmenili výdavky na stravu, ošatenie a obuv pre maloletú. Hlavne sa zvýšili výdavky na školu, maloletá sa učí anglický jazyk a navštevuje krúžok ,,Malý bádateľ“. Okrem maloletej má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. L., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX. Otec výživné na maloletú platí nepravidelne, stretáva sa s ňou príležitostne.
Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 02.03.2016, v ktorom uviedol, že so zvýšením výživného na maloletú nesúhlasí. V apríli 2013 ukončil SZČO a následne sa nahlásil na ÚPSVaR v Bytči bez nároku na podporu. Poberá mesačnú dávku v hmotnej núdzi na bývanie v sume 80,70 eur. Je príležitostne zamestnaný vo firme L. s.r.o., J. 6, J. ako pomocný robotník na dohodu o vykonaní práce. Žije v nájomnom byte, kde platí nájom 100,- eur mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru E. E., nar. XX.XX.XXXX vo výške 57,- eur. Maloletú V. Q. si berie k sebe pravidelne každý druhý víkend. Vzhľadom na uvedené, žiada znížiť určené výživné na minimálnu sumu.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2012 došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá v tom čase navštevovala MŠ a v súčasnej dobe je žiačkou 3. ročníka ZŠ. Zvýšili sa výdavky so stravou, ošatením, školou. V školskej jedálni sa nestravuje. Maloletá navštevuje krúžok Malý bádateľ, kde sa na celý školský rok platí poplatok 17,- eur. Pracuje na dennú a nočnú zmenu, potom má 2 dni voľno. Keď je v práci, starostlivosť o maloletú zabezpečujú jej rodičia. S maloletou bývajú v rodinnom dome spolu s rodičmi, sestrou a ďalšími 2 mal. deťmi. Rodičia sú dôchodcovia, sestra je zamestnaná. Otec mal. detí L. a Q. má určené výživné vo výške 200,- eur. Bolo zvýšené na 280,- avšak rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Teraz zasiela deťom výživné vo výške 250,- eur mesačne. Do domácnosti prispieva na stravu, drogériu 400,- eur mesačne. Raz za štvrťroka platí elektriku 35,- eur. Kúria tuhým palivom, na ktoré prispieva raz ročne okolo 180,- eur. Rodinný dom je vo vlastníctve jej rodičov. Sporí si mesačne 25,- eur, platí stavebné sporenie vo výške 65,- eur mesačne a životnú poistku pre ňu a deti vo výške 45,- eur mesačne. Cestovné do práce predstavuje 40,- eur mesačne. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec platí na výživu maloletej výživným, ktoré bolo naposledy určené, avšak stane sa, že niekedy 2-3 mesiace nezaplatí. Následne to doplatí aj za predchádzajúce mesiace. Keď zrátavala, koľko na výživu uhradil, nedoplatok predstavuje za 2 a pol mesiaca. Otec sa s maloletou stretáva, na tom sa vedia dohodnúť. Otec maloletej kúpil topánky na 1. sväté prijímanie, kúpil jej tablet a telefón asi 2 roky dozadu. Navrhuje, aby súd zvýšil výživné aspoň na sumu 100,- eur mesačne. Otec býva v byte, kde musí platiť poplatky, má auto, platil výživné na 3 deti vo výške okolo 180,- eur, teraz mu jedna vyživovacia povinnosť odpadla, takže môže platiť vyššie výživné na mal. V. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že auto, ktoré užíva má požičané od kamaráta. Bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Túto činnosť v roku 2013 ukončil, pretože už nevládal vykonávať prácu v horách, ktorá je po dlhšej dobe náročná. Vždy bol na nule pokiaľ podával daňové priznanie. Ako uchádzač o zamestnanie bol evidovaný od apríla 2013 a od septembra 2014 pracoval na dohodu v spoločnosti L., s.r.o. I. si prácu, avšak žiadnu nezohnal. Jeho vzdelanie je stredné odborné učilište lesnícke. Prácu v inom odbore nehľadal. Požičiaval si peniaze od svojho zamestnávateľa a potom to u neho odrábal bez nároku na mzdu. Býva sám v 2-izbovom nájomnom obecnom byte. Platí mesačne 100,- eur nájom, za energie 80 - 90,- eur. Ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie. Platí zákonnú poistku vo výške 20,- eur štvrťročne na auto, ktoré má požičané podľa dohody s kamarátom. Ročná poistka je vo výške 90,- eur. Miesto výkonu práce má v K., pracuje ako pomocný robotník. Do práce cestuje autom. Mesačne za naftu platí okolo 100,- eur. Má určité obmedzenia čo sa týka vykonávania práce. Toto neoznamoval zamestnávateľovi, aby ho nevyhodil z práce. Nesmie robiť s motorovou pílou, iné pomocné práce by vykonávať mohol. Vypytoval sa kamarátov na inú prácu, avšak nebaví ho robiť pri murároch, nemá k tomu vzťah. Výživné platil na ďalšie dve deti vo výške 65,- eur na každú dcéru. K jednej dcére mu vyživovacia povinnosť skončila v januári 2016. Odvtedy na túto dcéru výživné neplatí. Dcéra E. ešte študuje. Tejto prispieva výživným vo výške 65,- eur. Jeho príjem v čistom predstavoval okolo 370,- eur. S dcérou sa stretáva každý druhý víkend. Je pravdou, že jej kúpil tablet a telefón. S týmto mu pomohla jeho mama. Tieto Vianoce dcére nedal žiadny darček. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Nemôže platiť vyššie výživné s poukazom na jeho súčasnú situáciu.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že vzhľadom na to, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k jednej dcére vo výške 65,- eur mesačne, je schopný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,- eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že otec nezodpovedne pristupuje k plateniu výživného na maloletú. Otec si môže zabezpečiť príjem k tomu, aby výživné v požadovanej výške mohol uhrádzať. Nepreukázal ani zdravotné obmedzenie, ktoré na pojednávaní tvrdil.
Z potvrdenia o príjme spoločnosti C., a.s., 1. mája XX/XX, K. súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda matky za obdobie 09/2014 - 01/2016 predstavovala sumu 592,65 eur.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. XXT/XXX/XXXX zo dňa 29.04.2013 súd zistil, že otec bol oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina podanej na Okresný súd Žilina dňa 04.10.2012 pod. sp. zn. XPvXXX/XX-X, stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, pretože trestnosť činu zanikla.
Z potvrdenia o zdaniteľných príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, za zdaňovacie obdobie 2015 súd zistil, že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti otca je vo výške 838,68 eur.
Z potvrdenia o ukončení podnikania Obvodného úradu Žilina súd zistil, že otec podal podľa § 57 ods. 1 písm. g), zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov dňa 02.04.2013 oznámenie o ukončení podnikania. Dátumom ukončenia podnikania vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na doklade o živnostenskom oprávnení je 03.04.2013.
Z potvrdenia O. fakulty E. univerzity v E. súd zistil, že dcéra otca E. E., je v akademickom roku 2015/2016 poslucháčkou 1. ročníka magisterského stupňa štúdia v dennej forme.
Zo správy ÚPSVaR zo dňa 26.02.2016 súd zistil, že otec je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od 01.06.2013 a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 03.04.2013. O zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie požiadal po ukončení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Počas celej doby evidencie vykonáva zárobkovú činnosť u zamestnávateľa L. na základe Dohody o pracovnej činnosti. Mal vyplatené príjmy za rok 2014 mesačne 64,74 eur v hrubom a 45,45 eur v čistom a za rok 2015 mesačne 69,89 eur v hrubom a 49,06 eur v čistom. Pre nedostatok vhodných pracovných miest mu nebolo ponúknuté žiadne pracovné miesto. Otec s úradom spolupracuje, termíny kontaktov rešpektuje, pravidelne predkladá potvrdenia o hľadaní zamestnania a príjmy z DoPČ za jednotlivé mesiace.
Z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi súd zistil, že v roku 2014 otec poberal dávku v sume 83,40 eur mesačne a od marca 2015 v sume 80,70 eur mesačne.
Zo správy Sociálnej poisťovne, Žilina súd zistil, že otec nie je vedený v evidencii poberateľov dávky v nezamestnanosti, nemocenských dávok, úrazových a dôchodkových dávok v období od 01.09.2014 do 01.03.2016.
Z oznámenia spoločnosti L., s.r.o. J. zo dňa 14.03.2016 súd zistil, že otec v spoločnosti pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti. Čistý mesačný príjem otca za obdobie od 09/2014 do 12/2014 predstavoval sumu 45,45 eur mesačne a za rok 2015 sumu 49,06 eur mesačne.
Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi otcom a spoločnosťou L., s.r.o. dňa 14.03.2016 súd zistil, že otec bol prijatý na výkon práce pomocný pracovník na píle, s nástupom do práce dňa 15.03.2016. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 14.03.2017 a výška hrubej mzdy predstavuje sumu 405,- eur mesačne.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 09.05.2012, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol, schválil dohodu rodičov v tom znení, že mal. V. Q. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné na mal. vo výške 65,- eur mesačne. Otec v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol samostatne zárobkovo činnou osobou, jeho príjem predstavoval 800 - 900,- eur mesačne. Mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti spolu vo výške 116,- eur mesačne. Mesačný príjem matky predstavoval sumu okolo 500,- eur v čistom.
Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.
Súd zistil, že matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti C., a.s., K. a jej čistý priemerný mesačný príjem predstavuje sumu okolo 592,65 eur. Býva spoločne s maloletou v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. V rodinnom dome bývajú aj jej rodičia, sestra a 2 mal. deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Do domácnosti prispieva mesačne sumou 400,- eur, raz ročne prispieva na tuhé palivo, s ktorým kúria, sumou 180,- eur a raz za štvrťroka platí 35,- eur za elektrinu. Mesačne si sporí 25,- eur, okrem toho platí stavebné sporenie 65,- eur mesačne a životnú poistku pre ňu a deti 45,- eur mesačne.
Platí si cestovné do práce okolo 40,- eur mesačne. Okrem toho má bežné výdavky so stravou, ošatením. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Mal. V. Q. má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou, je žiačkou 3. ročníka ZŠ. Navštevuje krúžok Malý bádateľ, kde poplatok na školský rok predstavuje sumu 17,- eur. Otec je v súčasnosti zamestnaný na dobu určitú v spoločnosti L., Žilina ako pomocný pracovník na píle. Jeho hrubá mzda predstavuje 405,- eur mesačne. Pracovná zmluva s ním bola uzavretá dňa 14.03.2016, dovtedy pracoval v uvedenej spoločnosti na dohodu o pracovnej činnosti. Od apríla 2013 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 80,70 eur mesačne. Býva v 2-izbovom nájomnom obecnom byte, za bývanie platí mesačne nájomne 100,- eur a za energie 90,- eur. Platí zákonnú poistku na auto, ktoré má požičané od kamaráta vo výške 20,- eur za štvrťrok a za naftu platí mesačne okolo 100,- eur. Ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 65,- eur voči dcére E., ktorá navštevuje vysokú školu.
Súd dospel k záveru, že od posledného rozhodovania súdu v máji 2012 nastala zmena pomerov na strane maloletej. Mal. V. Q. v súčasnosti navštevuje 3. ročník ZŠ, podrástla, zvýšili sa preto výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, so školou. Súd zvýšil výživné na sumu 95,- eur mesačne od 01.09.2015, teda od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného, od času ako žiadala matka. Súd zvýšil výživné o 30 eur oproti predchádzajúcej výške výživného, čo podľa názoru súdu zodpovedá zmene pomerov od posledného rozhodnutia a zvýšeným výdavkom maloletej od tejto doby. Takto určená výška výživného podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, vzhľadom na jeho príjem a nevyhnutné výdavky s prihliadnutím na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére E. vo výške 65,- eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol tiež na zmenu pomerov na strane otca, ktorý ukončil podnikanie ako samostatne zárobkovo činná osoba dňa 3.4.2013, pričom ako dôvod uviedol, že práca v horách je náročná, nevládal túto prácu vykonávať a začal strácať prácu. V súčasnosti je od 15.03.2016 zamestnaný ako pomocný pracovník na píle, pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 14.03.2017 a výška hrubej mzdy predstavuje sumu 405,- eur mesačne. Prihliadol na to, že otcovi od januára 2016 ubudla vyživovacia povinnosť k jednej dcére vo výške 65 eur. Treba uviesť, že otec musí vynaložiť dostatok úsilia k tomu, aby si zabezpečil dostatočný príjem na to, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojim deťom a prispievať im na nevyhnutné výdavky. Otec síce uvádzal, že má zdravotné obmedzenia čo sa týka vykonávania určitých prác, tieto skutočnosti však nepreukázal, avšak uviedol, že môže vykonávať pomocné práce, nemôže pracovať s pílou. Uviedol, že murárska práca by ho nebavila, prácu v inom obore si nehľadal, od roku 2014 pracoval len na dohodu o pracovnej činnosti. Súd poukazuje na výdavky otca, ktoré má ako je vyššie uvedené, v súvislosti s bývaním, nákup nafty, strava a tiež povinnosť otca platiť výživné na maloleté deti, ktoré by príjem otca z dohody a z dávky v hmotnej núdzi nepokryl. Súd tiež poukazuje na to, že voči otcovi sa viedlo trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy mal. V., túto povinnosť si neplnil od 1.9.2011, avšak na pojednávaní dňa 29.4.2103, dlh vo výške 875 eur uhradil. Treba uviesť, že otec súhlasil s výškou naposledy určeného výživného, na pojednávaní v tom čase uvádzal, že je živnostníkom a jeho príjem je okolo 800 až 900 eur. Nebol preto dôvod, aby si otec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Z konania otca je teda zrejmé, že na jeho strane sa jedná skôr o neochotu plniť si vyživovaciu povinnosť ako o nedostatok finančných prostriedkov a nemožnosť zabezpečiť si dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti k svojim deťom v potrebnom rozsahu. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Časť odôvodnených potrieb maloletej uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je jej vyplácaný vo výške 23,52 eur.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
Nedoplatok na výživnom za obdobie 01.09.2015 do 31.05.2016 vo výške 270,- eur (9 mesiacov x 30,- eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p.. Pri nezaplatení jednej splátky, sa stáva splatným celý nedoplatok. Pokiaľ súd povolí nedoplatok splácať v splátkach, splátky musí určiť v takej výške, aby nedoplatok bol zaplatený čo najskôr.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na sumu 150,- eur mesačne pre mal. V. Q., zamietol.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O. s. p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XC/XXX/ XXXX-XX zo dňa 13.11.2014 v časti výšky výživného na mal. V.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.