Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Nt-4-2015.pdf
PDF · 77.73 KB
Case nature
Area
Subarea
13Nt/4/2015
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Monokovej a prísediacich Kláry Košalkovej a Jána Kopca o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeného Š. W., G.. XX.X.XXXX, E. K. I. XXX, U.. Z. G. E.U., t.č. Ústav na výkon väzby Prešov - Sabinov na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného Š. W., G.. XX.X.XXXX na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 2T/70/2011 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Odsúdený sa návrhom domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 2T/70/2011, v ktorom konaní bol rozsudkom zo dňa 8.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/27/2011 zo dňa 3.8.2011 uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov. V ďalšom návrh odôvodnil tým, že nie je zrejmé, prečo súd odmietol vykonať svedecké dokazovanie, keď to bolo žiaduce, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na obhajobu, súd neučinil nápravu a neodstránil nezákonný stav, ktorého sa domáhal práve svojim návrhom na povolenie obnovy konania. Súd mu nedal ani len šancu nad rámec svedeckých výpovedi, pričom by nimi bolo potvrdené, že podmienky povolenia obnovy konania sú splnené, že nekoná účelovo, ale má záujem, aby v jeho veci bolo spravodlivo a zákonne rozhodnuté. Súd ním navrhnutých svedkov neakceptoval a tých, ktorí by boli absolútne nespochybniteľní odmietol vykonať. Bez toho, aby súd ním navrhnuté dôkazy vykonal, je potom možnosť navrhovať dôkazy len teoretickým právom na obhajobu bez jeho reálneho rozmeru. Pokiaľ súd uvádza, že ním navrhované dôkazy nie sú novými skutočnosťami, nie je tomu tak, nakoľko všetky tieto dôkazy by po povolení obnovy boli bezpochyby spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, do úvahy by prichádzalo omnoho priaznivejšie rozhodnutie o treste, než je tomu za súčasného stavu, ktorý vychádza z takých skutočností, ktoré sa ukázali ako nejestvujúce, keď trest v trvaní 9 rokov považuje za neprimeraný k závažnosti trestného činu a preto žiada o obnovu a o mimoriadne zníženie trestu.
Na tunajšom súde sa v konaní pod sp. zn. 2Nt/5/2013 viedlo konania o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeného vo veci sp. zn. 2T/70/2011.
V tomto konaní svoj návrh odsúdený odôvodnil aplikáciou asperačnej zásady s tým, že nálezom Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 v ktorom rozhodol, že ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Na verejnom zasadnutí konanom o návrhu navrhol vypočuť ako svedkov spoluodsúdeného B. M., ktorý mal potvrdiť skutočnosť, že na mieste spáchania skutku nebol a taktiež túto skutočnosť mali potvrdiť aj svedkovia N. K., Z. K., P. M. Q. B. B.C..
Odsúdený bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. z. 2T/70/2011 zo dňa 8.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/27/2011 zo dňa 3.8.2011 uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
V konaní o návrhu na obnovu konania pod sp. zn. 2Nt/5/2013 súd uznesením č.k. 2Nt/5/2013-29 zo dňa 14.8.2013 návrh odsúdeného na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 2T/70/2011 zamietol. V odôvodnení uznesenia rozhodnutia súd uviedol, že návrh bol podaný oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je obnova prípustná. V ďalšom sa súd zaoberal výrokom o treste v preskúmavanom rozhodnutí s konštatovaním, že pri právnej kvalifikácii skutku ako je uvedený vyššie, súd správne ustálil, že u odsúdeného nastala prevaha priťažujúcich okolností a uloženie trestu vo výmere 9 rokov, ktorý trest je len o 4 mesiace nad minimálne stanovenú hranicu trestnej sadzby v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov, je potrebné považovať za primerané závažnosti predmetného činu ako aj pomerom páchateľa. Taktiež sa súd vysporiadal aj s návrhom odsúdeného na vypočutie svedkov, kde poukázal na to, že zatiaľ čo odsúdený na verejnom zasadnutí vypovedal, že sa v čase spáchania skutku sa mal zdržiavať v rozostavanom dome v obci I. a túto skutočnosť mali potvrdiť svedkovia N. K., Z. K., P. M. Q. B. B., no vo svojej výpovedi vôbec neuviedol, žeby mal navštíviť čerpaciu stanicu v obci I., ktorú skutočnosť zasa tvrdil spoluodsúdený B. M. a ak aj tento vypovedal, že odsúdený Š.E. W. skutok nespáchal, súd mal za nepochybné, že to bola jeho snaha pomôcť odsúdenému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. K ďalším navrhovaným svedkom súd poukázal na to, že odsúdený týchto neuviedol počas celého priebehu pôvodného konania, ale naopak najprv sa k spáchaniu skutku priznal, vzápätí využil svoje právo a nevypovedal, počas celého konania uvádzal rôzne verzie svojej prítomnosti na rôznych miestach v čase spáchania skutku. Preto súd odmietol vypočuť týchto svedkov, keďže je nepochybné, že títo by nemali vedomosť o tom, kde sa v predmetný deň 21.10.2010 odsúdený zdržiaval a je nepochybné, že v záujme pomôcť mu by najskôr potvrdili jeho prítomnosť na inom mieste ako na mieste spáchania skutku, preto sa navrhnutie svedkov javí ako účelové z dôvodu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. K pôvodnému dôvodu podania návrhu - použitie asperačnej zásady poukázal na to, že v trestnej veci odsúdeného ani prvostupňový ani odvolací súd pri uložení trestu uvedenú zásadu nepoužili
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6Tos/18/2014-53 zo dňa 26.8.2014 sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu sp. zn. 2Nt/5/2013 zamietol. V sťažnosti odsúdený uviedol, že tým, že súd nevypočul ním navrhovaných svedkov, porušil jeho právo na obhajobu, namietal aj skutočnosť, že súd využitie jeho práva nevypovedať považoval za skutočnosť, ktorá by mu mala priťažiť, pričom právo nevypovedať je jeho právom. V odôvodnení uviedol, že je pravdou, že v danom prípade tzv. asperačná zásada použitá nebola. V ďalšom uviedol, že skutočnosti namietané odsúdeným prednesené na neboli v priebehu pôvodného konania súdu známe, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by ich bol odsúdený v priebehu pôvodného konania v rámci svojej obhajoby uplatnil, pričom z hľadiska konania o povolenie obnovy nie je rozhodujúce, či nové skutočnosti boli odsúdenému známe alebo nie, podstatné je, či boli známe súdu. Poukázal taktiež na pôvodné konanie a na dôkazy vykonané v tomto konaní s tým, že na verejnom zasadnutí v konaní o obnove už odsúdený Š. W. popísal udalosti inkriminovaného dňa úplne odlišne, B. M., spoluodsúdený, v postavení svedka uviedol, že nevie kde bol odsúdený Š. W. a trestný čin spáchal on s M., nie s odsúdeným W. . Skutočnosti, ktoré uviedli či už odsúdený W. alebo odsúdený M. v postavení svedka sú bezpochyby skutočnosťami novými, ktoré v pôvodnom konaní neboli známe, preto bolo potrebné skúmať, či takáto nová skutočnosť je spôsobilá, či už sama osebe alebo v spojení s doteraz známymi skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Správne dospel súd prvého stupňa k záveru, že tieto skutočnosti nie sú spôsobilé samy osebe a ani v spojitosti s doteraz známymi skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného prezentovanú v snahe docieliť zvrátenie preňho nepriaznivého stavu spočívajúceho v odsúdení za predmetný trestný čin. O tom, že ide len o súčasť jeho obhajoby svedčí aj skutočnosť, že odsúdený sa k spáchaniu činu v pôvodnom konaní opakovane priznal, potom nepoprel, že bol s odsúdeným M. na benzínovom čerpadle v I., čo dosvedčil aj svedok M. M. ako aj pracovník benzínového čerpadla. Verzia o tom, že v čase skutku sa mal nachádzať v dome B. je novou verziou, ktorá je však v rozpore s predtým vykonanými dôkazmi. Taktiež ani krajský súd neuveril výpovedi odsúdeného B. M. v postavení svedka, ktorú taktiež hodnotil ako účelovú, vykonanú v snahe pomôcť odsúdenému Š. W., pričom na tomto závere krajského súdu by nič nezmenili ani prípadné výpovede ďalších vo veci navrhnutých svedkov. Súd prvého stupňa teda dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci podmienky pre povolenie obnovy pôvodného konania sp. zn. 2T/70/2011 vyplývajúce z ust. § 394 Trestného poriadku zistené neboli.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/301/20160101>.
O návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/301/20160101> môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20160101> môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním ( § 402 ods. 1, ods. 2Trestného poriadku ).
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že návrh na povolenie obnovy konania v tejto veci uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy - vykonanie dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných odsúdeným Š. W., ktoré boli skôr právoplatne zamietnuté a návrh v tejto veci je len opakovaním návrhu vo veci sp. zn. 2Nt/5/2013, preto súd postupom podľa § 402 ods. 2 Tr,. por. a o návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol na neverejnom zasadnutí tak, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 2T/70/2011 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.