Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/195/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-ZA-OOP2-2021/036336-002 zo dňa 30.09.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Prvostupňový orgán verejnej správy Okresný úrad Žilina - organizačný odbor rozhodnutím č. OU-ZA- OO-2021/027379-011 uložil X. A. (t.j. žalobcovi) pokutu vo výške 200,-Eur z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“ resp. aj „zákon o PZP“) tým, že ako držiteľ zapísaný v dokladoch osobného vozidla značky : MAZDA 626, EČV: B VIN: P neuzavrel pre obdobie od 5.12.2018 do 1.12.2019 a od 1.12.2019 do 11.1.2021 zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na uvedené vozidlo podľa ustanovenia . Zároveň rozhodol, že pokutu je účastník konania povinný uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na tam konkretizovaný účet Ministerstva vnútra SR. V odôvodnení rozhodnutia poukázal správny orgán prvého stupňa na to, že konanie začal na podnet Slovenskej kancelárie poisťovateľov Bratislava, ktorá podľa ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení oznámila dňa 15.2.2019, 12.2.2020 a 6.4.2021 Okresnému úradu Žilina údaje o vozidlách a ich držiteľoch, na ktoré nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti). Z podnetu Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „SKP“) vyplýva, že účastník konania ako držiteľ vozidla neuzavrel podľa ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti na predmetné vozidlo. Správny orgán listom č. OU-ZA-OO-2021/027379-005 zo dňa 14.6.2021 a č. OU-ZA-OO-2021/027379-006 zo dňa 6.7.2021 vyzval účastníka konania na predloženie dokladu preukazujúceho existenciu poistenia zodpovednosti na predmetné vozidlo v rozhodnom období, alebo dokladu o vyradení vozidla z evidencie vozidiel, prípadne iných súvisiacich dokladov. Výzvu si účastník konania prevzal dňa 18.6.2021 a dňa 9.7.2021 a zaslal správnemu orgánu doporučený list zo dňa 15.7.2021, kde uviedol, že nemá zaplatené povinné zmluvné poistenie, doba je už premlčaná a správny orgán mu už pokutu uložiť nemôže. Správny orgán zaslal odpoveď na vyjadrenie k výzve o zaplatení povinného zmluvného poistenia zo dňa 23.7.2021, ktorá bola prevzatá dňa 28.7.2021,

kde účastníkovi konania oznámil, že pokuta mu môže byť odpustená za obdobie od 20.6.2018 do 5.12.2018 na základe oznámenia SKP zo dňa 15.2.2019, t. j. 5 mesiacov. Za ďalšie obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019 a od 01.12.2019 do 11.01.2021 na základe oznámenia SKP zo dňa 12.2.2020 a 6.4.2021, t. j. 25 mesiacov po nedoložení potrebných dokladov, správny orgán uloží pokutu. Uvedené je založené v spise správneho orgánu. Lustráciou vozidla v Národnej evidencii vozidiel správny orgán zistil, že účastník konania je držiteľom vozidla od dňa 7.9.2012 až po súčasnosť. Evidenčná karta vozidla je založená v spise správneho orgánu. Nakoľko účastník konania správnemu orgánu nepredložil žiadnu dôkaznú listinu, ktorou by preukázal uhradenie poistenia zodpovednosti pre rozhodné obdobie, resp. na základe ktorej by mohol byť oslobodený od tejto povinnosti, správny orgán má za to, že túto povinnosť mal. Vykonaným dokazovaním správny orgán dospel k záveru, že účastník konania porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o PZP, a to tým, že ako držiteľ zapísaný v dokladoch vozidla neuzavrel, resp. nemal v čase od 05.12.2018 do 01.12.2019 a od 01.12.2019 do 11.01.2021 (t. j. 25 mesiacov) uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu na predmetné vozidlo, hoci podľa ustanovenia § 3 od. 1 zákona o PZP takúto zákonnú povinnosť mal, za čo mu je uložená pokuta uvedená vo výroku tohto rozhodnutia. Pri určení výšky pokuty správny orgán vychádzal z porovnania cien povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na príslušný rok a pre daný druh vozidla (zdvihový objem 1840 cm3, výkon motora 74 kW, rok výroby 2000) v šiestich poisťovniach, ktoré získali od Národnej banky Slovenska povolenie na vykonávanie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na Slovensku. Ročné poistné pre daný druh vozidla v priemere predstavuje sumu 94,028 eur. Porovnanie cien poistenia zodpovednosti z poisťovní je založené v spise správneho orgánu. Uložená sankcia s akcentom na jej preventívnu a represívnu funkciu má mať za následok to, aby sa sankcionovaná osoba v budúcnosti vyvarovala porušení o povinnom zmluvnom poistení.

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: OU-ZA-OOP2-2021/036336-002 zo dňa 30.9.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Sumarizujúc doterajší priebeh správneho konania poukázal na to, že odvolateľ (žalobca) spochybňuje zákonnosť uloženia pokuty z dôvodu, že správny orgán nebral do úvahy právne inštitúty „subjektívna" a „objektívna“ lehota v zmysle ust. Podľa jeho názoru vydané rozhodnutie je nezákonné, pretože dňa 4.9.2013 vypršala platnosť poistnej zmluvy a od 5. 9. 2013 začala plynúť 3-ročná objektívne lehota, ktorá má zásadný význam pre možnosť uloženia pokuty. K porušeniu povinnosti teda došlo 5.9.2012 a do dňa 5.9.2021 tomu bude 9 rokov, čo porušil zákonom o PZP uloženú povinnosť, t. j. uplynula objektívna lehota a túto lehotu správny orgán nezisťoval. Informácie od Slovenskej kancelárie poisťovateľov majú význam pre plynutie subjektívnej dvojročnej lehoty, avšak tieto informácie vzhľadom na uplynutie objektívnej lehoty sú v jeho prípade irelevantné. Z predložených dokladov vyplýva, že správny orgán upozornil účastníka konania na skutočnosť, že pokuta mu môže byť odpustená za obdobie od 20.6.2018 do 5.12.2018, berúc do úvahy uplynutie subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty, t.j. uloženie pokuty do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti správny orgán dozvedel. Odvolací orgán s uvedeným vyhodnotením plynutia lehôt v zmysle zákona o PZP o odpustení pokuty za obdobie od 20.06.2018 do 5.12.2019 súhlasí, pretože prvé oznámenie SKP o porušení povinnosti bolo doručené správnemu orgánu dňa 15.2.2019, kedy už nemohol dodržať zákonom stanovenú subjektívnu lehotu, ktorá uplynula dňa 15.2.2021, teda ešte pred začatím správneho konania. Podobne uplynula aj objektívna lehota, pretože k porušeniu zákona došlo pred viac ako tromi rokmi (lehota uplynula dňa 20.6.2021) a vo veci správny orgán už nemohol právoplatne rozhodnúť. Za ďalšie posudzované obdobie, t. j. od 5.12.2018 do 1.12.2019 na základe oznámenia SKP zo dňa 12.2.2020 až do vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty č. OU- ZA-00-2021/027379 zo dňa 16.8.2021 - nedošlo k uplynutiu subjektívnej dvojročnej lehoty, pretože o porušení povinnosti sa správny orgán dozvedel dňa 12.2.2020 a zákonom uložená subjektívna lehota pre uloženie pokuty uplynie až 12.2.2022. Odvolací orgán sa zaoberal aj námietkou odvolateľa o dodržaní zákonom stanovenej trojročnej objektívnej lehoty pre uloženie pokuty, ktorá plynie v zmysle ust. zákona o PZP tri roky odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Z predložených dokladov vyplýva, že prvým dňom neuhradeného obdobia, t. j. deň, keď došlo k porušeniu povinnosti podľa zákona o PZP - bolo obdobie začínajúce dňa 5.12. 2018 a trvajúce do 1.12.2019. Objektívna lehota uplynie dňa 5.12.2021 a teda aj táto podmienka o dodržaní trojročnej objektívnej lehoty pre uloženie pokuty bola splnená. Odvolací orgán po porovnaní vyššie uvedených časových

údajov konštatuje, že obe zákonom stanovené lehoty pre uloženie pokuty za obdobie od 5.12.2018 do 1.12.2019 boli dodržané. Podobne boli dodržané dvojročná subjektívna a trojročná objektívna lehota pre uloženie pokuty za porušenie povinností podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP aj za obdobie od 1.12.2019 do 11.1.2021, o ktorej porušení sa správny orgán dozvedel dňa 6.4.2021. Subjektívna lehota uplynie dňa 6.4.2023 a objektívna lehota uplynie dňa 1.12.2022, teda podmienky stanovené v § 19 ods. 4 zákona o PZP boli aj v tomto prípade splnené. S poukazom na ust. § 3 ods. 1 zákona o PZP uviedol, že z predložených dôkazov - údajov SKP zo dňa 12.2.2020 a 06.04.2021 - vyplýva, že účastník konania X. A. ako doterajší držiteľ motorového vozidla zn. MAZDA 626 s EČV B mal takúto povinnosť, t.j. uzavrieť na vozidlo poistnú zmluvu v posudzovanom období od 5.12.2018 do 1.12.2019 a od 1.12.2019 do 11.1.2021, avšak túto povinnosť si nesplnil, čím porušil zákon o PZP, na základe čoho mu správny orgán preukázateľne a v súlade s platnými predpismi uložil pokutu v zmysle § 19 ods. 1 zákona o PZP. Zákon o PZP v ust. § 9 taxatívne uvádza dôvody, na základe ktorých poistenie zodpovednosti zanikne, teda kedy zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla nie je krytá poistením zodpovednosti, resp. kedy je držiteľ motorového vozidla oslobodený od povinnosti mať uzavretú poistnú zmluvu a platiť poistenie. Nakoľko účastník konania správnemu orgánu nepredložil žiadnu dôkaznú listinu, na základe ktorej by mohol byť oslobodený od tejto povinnosti v období od 5.12.2018 do 1.12.2019 a od 1.12.2019 do 11.1.2021 (napr. odhlásenie vozidla z evidencie), mal potom si túto povinnosť splniť. Pri posudzovaní skutkového stavu veci vychádzal odvolací správny orgán z právnej úpravy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorá vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti. Motorové vozidlo preto musí byť zo zákona poistené sústavne a bez výnimky, pokiaľ nedôjde k zániku poistenia zodpovednosti podľa § 9 ods. 1 zákona o PZP. Poistenie zodpovednosti a tým aj povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zanikne subjektom uvedeným v §3 ods. 1 zákona o PZP len na základe právnych skutočností, taxatívne uvedených v § 9 ods. 1 zákona o PZP. Na základe vyššie uvedených skutočností mal odvolací orgán (t.j. žalovaný) zato, že správny orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia v súlade s predpismi, vzťahujúcimi sa na prejednávanú vec, pričom pri ukladaní pokuty účastníkovi konania prihliadol na obvyklé ročné sadzby poistného, stanovené jednotlivými poisťovateľmi na daný druh vozidla. K námietke účastníka konania, ktorý tvrdí, že vozidlo nepoistil už od 5.9.2013 až doteraz (t.j. skutok trvá viac ako 9 rokov) a teda došlo k uplynutiu objektívnej lehoty pre uloženie pokuty, žalovaný uviedol, že podľa ust. § 8 ods. 2) zákona o PZP poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie, za ktoré je držiteľ povinný v ním vybranej poisťovni uzavrieť poistnú zmluvu a uhradiť stanovenú výšku poistného krytia. Podľa § 25 ods. 3 tretej vety zákona o PZP ak kancelária (SKP) zistí na základe údajov poskytnutých z centrálnej evidencie vozidiel a z údajov poskytnutých poisťovateľmi, že na motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti, bez zbytočného odkladu oznámi túto skutočnosť spolu s údajmi uvedenými v § 25 ods. 2 písm. a) a b) tohto zákona príslušnému okresnému úradu. Ak sa preukáže, že držiteľ vozidla túto povinnosť nesplnil, správny orgán môže uložiť pokutu po ohlásení tejto skutočnosti aj za viacero období, avšak pri ukladaní pokuty musí správy orgán dodržať lehoty v zmysle § 19 ods. 4 zákona o PZP. Podľa § 19 ods. 3 zákona o PZP pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Ukladať pokuty za porušenie povinnosti od roku 2013 až do 2018 bolo bezpredmetné, pretože už došlo k uplynutiu objektívnej trojročnej lehoty (preklúzii), kedy bolo možné pokutu uložiť tak, ako bolo v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené.

3. V zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie dôvodiac, nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na to, že Okresný úrad Žilina, odbor organizačný ho listom zo dňa 14.6.2021 vyzval aby mu predložil potvrdenia o zaplatení povinného zmluvného poistenia od 20.6.2018 do 11.1.2021 (t. j. 30 mesiacov). Správny orgán mu uvedeným listom zároveň oznámil, že vo veci začína správne konanie vo veci uloženia pokuty nakoľko Slovenská kancelária poisťovateľov Bratislava z údajov centrálnej evidencie vozidiel MV SR jeho vozidlo MAZDA 626 EČV: B do zoznamu vozidiel, na ktoré nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu za uvedené obdobie od 20.06.2018 do 11.01.2021. Na uvedenú výzvu reagoval listom zo dňa 15.7.2021 v ktorom na hrozbu uloženia pokuty podľa o PZP odpovedal a poukázal na ten istý avšak na odsek 4. Keďže správny orgán sám potvrdil, že vozidlo nemal poistené 30 mesiacov poukázal na to, že pokuta mu môže byt' uložená do dvoch rokov odo dňa keď sa správny orgán o porušení dozvedel čo v jeho prípade bolo prvýkrát 15.2.2019. Tak sa vyjadril, že mu mohla byť uložená pokuta do 15.2.2021.

Následne Okresný úrad Žilina, organizačný odbor svojim rozhodnutím č. OU-ZA-00- 2021/027379 zo dňa 16.8.2021 mu uložil pokutu 200,-Eur (rozhodnutie č. 1) s odôvodnením, že ako držiteľ motorového vozidla porušil zákonom uloženú povinnosť tým, že neuzavrel poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu za obdobie 5.12.2018 do 11.1.2021 - teda už nie od 20.6.2018 ako to správny orgán uviedol vo výzve zo dňa 14.6.2021, ale až od 5.12.2018. Keďže takáto účelová manipulácia správneho orgánu s termínmi dôležitými pre plynutie zákonom stanovených lehôt je neprijateľná, proti rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolal dňa 23.8.2021. V odvolaní uviedol jeho priznanie, že porušil zákonom uloženú povinnosť, keď neuzavrel zmluvu o PZP vozidla v jeho vlastníctve. Túto povinnosť však neporušil v termínoch ako ich uviedol orgán vo svojom rozhodnutí ale tak, že potom čo mu uplynula doba platnosti poistenia zodpovednosti od 5.9.2012 do 4.9.2013 a už 5.9.2013 poistné na ďalšie poistné obdobie neuhradil. To znamená, že dňa 5.9.2013 porušil povinnosť uloženú o PZP a práve týmto dňom začína plynúť trojročná objektívna lehota ktorá má zásadný význam pre možnosť uloženia pokuty. Keďže po 5.9.2013 nezaplatil poistné na ďalšie obdobie ani v lehote jedného mesiaca, ním uzavretá poistná zmluva s poisťovňou Kooperatíva Viena Insurance Group zanikla zo zákona - konkrétne na základe o povinnom zmluvnom poistení podľa ktorého poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Informácie od Slovenskej kancelárie poisťovateľov Bratislava majú význam pre správny orgán pre plynutie subjektívnej dvojročnej lehoty, avšak v jeho prípade sú tieto informácie irelevantné v dôsledku uplynutia trojročnej objektívnej lehoty a to podľa jeho názoru dňom 5.9.2016. Povinné zmluvné poistenie mu zaniklo zo zákona potom čo dňa 5.9.2013 a ani v jednomesačnej lehote nezaplatil poistné na ďalšie poistné obdobie. Odvtedy už žiadnu poistnú zmluvu na uvedené vozidlo neuzavrel. Odvolací orgán síce čiastočne vyhovel jeho námietke uplynutia dvojročnej lehoty, no čo sa týka plynutia objektívnej trojročnej lehoty, tú obidva správne orgány počítajú zakaždým od oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, čo považuje za nesprávne, lebo zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu sa neuzatvára zakaždým ako uplynie poistné obdobie, opakovane každý rok nová, ale sledujú sa úhrady poistného na dané poistné obdobie. Veď aj odvolací orgán na strane 4 rozhodnutia uviedol, že motorové vozidlo musí byť zo zákona poistené sústavne a bez výnimky. Ak teda výrazu „sústavne“ rozumie ako neprerušované poistenie „od začiatku do konca“ , tak v jeho prípade je koniec poistenia nesporný aj čo sa týka dôvodu zániku - nezaplatenia poistného. Keďže po zániku poistenia už neuzavrel žiadnu poistnú zmluvu aby bolo vozidlo poistené sústavne, porušil povinnosť uloženú zákonom a už od tej doby - od toho dňa 5.9.2013 treba počítať trojročnú lehotu, keď k porušeniu došlo.

4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 16.5.2022, v ktorom navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. K opakovaným tvrdeniam žalobcu, ktoré predložil v ním podanom odvolaní a opätovne v bode I. žaloby a ktorými zdôrazňuje, že ak po 5.9.2013 nezaplatil poistné na ďalšie obdobie ani v lehote jedného mesiaca, ním uzavretá poistná zmluva s poisťovňou Kooperatíva Viena Insurance Group zanikla zo zákona - žalovaný uviedol, že v predmetnom konaní nebol žalobca pokutovaný za zánik konkrétnej poistnej zmluvy, ale za porušenie povinnosti mať ako držiteľ motorového vozidla zn. MAZDA 626, EČV: B VIN: P (ďalej len „vozidlo“) uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu v zmysle § 3 ods. 1 zákona o PZP. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o PZP žalovaný uviedol, že poistenie zodpovednosti nezaniklo zánikom zmluvy, pretože táto povinnosť mať uhradené zákonné poistenie vozidla zaniká pri splnení podmienok, uvedených v ustanovení § 9 zákona o PZP. Zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu sa neuzatvára zakaždým ako uplynie poistné obdobie (ak poistenec s podmienkami naďalej súhlasí), avšak poistenec môže takúto zmluvu vypovedať v zmysle dohodnutých podmienok a uzavrieť poistnú zmluvu s inou poisťovňou. Pôsobnosť a oprávnenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „SKP“) sú definované v ust. § 20 zákona o PZP, t. j. kancelária sleduje aj úhrady poistného za dané poistné obdobie. Informácie od SKP majú význam pre správny orgán pri riešení porušenia povinnosti podľa zákona o PZP prevádzkovateľom motorového vozidla. Správny orgán musí sledovať aj plynutie subjektívnej dvojročnej lehoty (odkedy sa správny orgán dozvie o porušení povinnosti), ale najmä plynutie trojročnej objektívnej lehoty, t. j. plynutie lehoty od dátumu, kedy sa skutok stal. Práve plynutie týchto oboch zákonom stanovených lehôt sledoval nielen prvostupňový správny orgán ale aj žalovaný, keď potvrdil pokutu uloženú za obdobie od 5.12.2018 do 1.12.2019 a od 1.12. 2019 do 11.1.2021, ohlásenú správnemu orgánu SKP dňa 15.2.2019, 12.2.2020 a 6.4.2021. Prvostupňový správny orgán listom č. OU-ZA-OO-2021/027379-005 zo dňa 14.6.2021 a č. OU-ZA-OO-2021/027379-006 zo dňa 6.7.2021 vyzval žalobcu (účastníka konania) na predloženie dokladu, preukazujúceho existenciu poistenia zodpovednosti na predmetné vozidlo v

rozhodnom období, alebo dokladu o vyradení vozidla z evidencie vozidiel, prípadne iných súvisiacich dokladov, ktoré by boli dôvodom pre zastavenie konania. Správny orgán si splnil povinnosť riadne vyvodiť zodpovednosť osoby za správny delikt v zmysle ust. § 33 Správneho poriadku tým, že dal možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a predložiť dôkazy v prospech účastníka konania. Žalobca poslal správnemu orgánu doporučený list zo dňa 15.7.2021, kde uviedol, že nemá zaplatené povinné zmluvné poistenie, doba je už premlčaná a správny orgán mu už pokutu uložiť nemôže. Správny orgán reagoval na tvrdenia účastníka konania a poslal mu odpoveď zo dňa 23.7.2021 na jeho vyjadrenie k výzve o nezaplatení povinného zmluvného poistenia, ktorá bola žalovaným prevzatá dňa 28.7.2021. Správy orgán účastníkovi konania oznámil, že pokuta mu môže byť odpustená za obdobie od 20.6.2018 do 5.12.2018 na základe oznámenia SKP zo dňa 15.2.2019 t. j. 5 mesiacov. Zároveň mu oznámil, že za ďalšie obdobie od 5.12.2018 do 1.12.2019 a od 1.12.2019 do 11.1.2021 na základe oznámenia SKP zo dňa 12.2.2020 a 6.4.2021 t. j. 25 mesiacov po nedoložení potrebných dokladov, mu uloží pokutu. Toto vyjadrenie nebolo rozhodnutím, ale stanoviskom správneho orgánu k tvrdeniam žalobcu a určením, za ktoré konkrétne obdobie bude sankcionovaný. Z vyššie uvedených skutočností ako aj z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca porušenie povinnosti mať uhradené zákonné poistenie vozidla priznal, potvrdil, že po zániku poistenia (poistnej zmluvy) už neuzavrel žiadnu novú poistnú zmluvu tak, aby bolo vozidlo poistené sústavne, teda porušil povinnosť uloženú zákonom. Povinnosť mať uhradené povinné zmluvné poistenie zaniká aj vtedy, ak je vozidlo odhlásené z evidencie vozidiel (napr. pre neodstrániteľnú vadu), resp. ak je vozidlo dočasne odhlásené z evidencie. O tejto skutočnosti bol žalobca oboznámený správnym orgánom, avšak dôkaz o odhlásení vozidla z evidencie vozidiel nepredložil. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by nasvedčovali, že vydaným rozhodnutím boli porušené jeho práva v oboch správnych konaniach, ani také relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali, že mu pokuta bola uložená neoprávnene.

5. V replike zo dňa 5.6.2022 žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o pomerne značný časový odstup obdobia v ktorom malo dôjsť k zániku poistenia jeho vozidla MAZDA 626 EČV B na udalosti s tým spojené si pri písaní odvolaní proti rozhodnutiam už podrobne nepamätal a tak uvádzal, že uvedené vozidlo mal poistené do 4.9.2013. Keď ešte v týchto dňoch hľadal nejaké ďalšie písomnosti súvisiace s poistením auta, našiel od Kooperatíva poisťovňa a.s. list zo dňa 6.10.2014 označený ako: Doklad o škodovom priebehu, ktorým je preukázané, že uvedené motorové vozidlo som mal v danej poisťovni poistené od 5.9.2012 do 4.9.2014. K 4.9.2014 zaniklo PZP z dôvodu jeho výpovede ku koncu poistného obdobia. Vo všetkých jeho vyjadreniach uvádzal, že vozidlo nebolo viac poistené od 5.9.2013 (tento údaj uvádza aj v Správnej žalobe na str.3). Správne však má byt', že vozidlo nebolo viac poistené od 5.9.2014. Tento ročný posun nič nemení na tom, že uplynulo viac ako tri roky odvtedy ako porušil zákon o PZP vozidiel tým, že od 5.9.2014 auto už viac nepoistil, k čomu sa aj priznáva. Správny orgán vo svojich rozhodnutiach tvrdí (a on to nespochybňuje), že vozidlo musí byt' sústavne poistené kým takáto povinnosť nezanikne niektorým z dôvodov podľa § 9 zák. o PZP. Podľa jeho presvedčenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvádza (str. 4 rozhodnutia), že mal povinnosť na vozidlo uzavrieť poistnú zmluvu v posudzovanom období od 5.12.2018 do 1.12.2019 a od 1.12.2019 do 11.1.2021 a že túto povinnosť si nesplnil. Opakovane tvrdí, že túto povinnosť porušil nie v termínoch uvádzaných správnym orgánom, ale už 5.9.2014 a tak zásadne musí platiť zák. podľa ktorého možno pokutu uložiť najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Stručne, principiálne a jasne treba vziať do úvahy, že z mojej strany nedošlo k porušeniu zákona o PZP v obdobiach ktoré správnemu orgánu oznámila Slovenská kancelária poisťovateľov, ale nasledujúcim dňom keď v poisťovni Kooperatíva a.s. zaniklo PZP zákonným spôsobom (písomnou výpoveďou) a od 5.9.2014 auto viac nepoistil. Preto trojročnú prekluzívnu lehotu nemožno rátať podľa oznámení Slovenskej kancelárie poisťovateľov lebo k porušeniu zákona došlo v celkom inom čase. Informácie SKP sú podľa neho relevantné pre plynutie dvojročnej lehoty na uloženie pokuty. Celkom na záver len podotýka, že ešte v čase keď bolo vozidlo poistené vznikla na ňom vážna porucha, ktorú sa nepodarilo celkom odstrániť v žiadnom servise, tak sa rozhodol, že auto odhlási a dám vyradiť, o čo požiadal kamaráta, aby tak za neho urobil, nakoľko vtedy pracoval už niekoľko rokov v zahraničí. Viac sa o auto nezaujímal, až kým mu neprišla pokuta. Situáciu vysvetľuje preto, aby to nevyzeralo tak, že s nepoisteným autom jazdí nezodpovedne dodnes. To by nikdy nespravil a vozidlá ktoré používa dnes, má riadne a včas poistené.

6. Žalovaný svoje právo reagovať na repliku žalobcu duplikou nevyužil.

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v a contrario v spojení s . Nezistil ani dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ostatných písmen ust. . Rozsudok bol vyhlásený verejne a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. Po dôkladnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa z nasledovných dôvodov:

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

Podľa poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom ( a 802 ) zaniká aj a) zánikom motorového vozidla, b) zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, 6a) c) vyradením motorového vozidla z evidencie vozidiel, 13) d) prijatím oznámenia o krádeži motorového vozidla príslušným orgánom, 14) e) vrátením dokladu o poistení zodpovednosti pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, f) vyradením motorového vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, 14a) g) zmenou nájomcu, ak je na motorové vozidlo uzavretá nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci.

Podľa poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím. Ak došlo k zmene výšky poistného a poistiteľ výšku poistného neoznámil tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia, neuplatní sa lehota podľa prvej vety.

Podľa poistenie zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v odseku 1. O týchto skutočnostiach je poistník povinný bez zbytočného odkladu informovať poisťovateľa.

Podľa po vzniku škodovej udalosti môže poisťovateľ a poistník vypovedať poistnú zmluvu do jedného mesiaca odo dňa oznámenia vzniku škodovej udalosti poisťovateľovi. V takomto prípade je výpovedná lehota jeden mesiac odo dňa doručenia písomného oznámenia o vypovedaní poistnej zmluvy druhej zmluvnej strane. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

Podľa poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

Podľa okresný úrad tomu, kto podľa neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 500 Sk do 100 000 Sk (t.j. od 16, Eur do 3.318, Eur).

Podľa okresný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa vyzve bez zbytočného odkladu toho, kto má podľa povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do siedmich pracovných dní od doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti.

Podľa pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

Podľa pokuta podľa odseku 1 sa môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa okresný úrad o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Podľa ba konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( o správnom konaní - Správny poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Po preskúmaní veci v rozsahu danom žalobnými námietkami (nakoľko nezistil dôvody pre postup podľa ) dospel správny súd k záveru, že v posudzovanom prípade bola konaním žalobcu naplnená formálna aj materiálna stránka skutkovej podstaty správneho deliktu podľa citovaného ustanovenia v nadväznosti na . Zákonodarca koncipoval z uvedených ustanovení plynúci druh zodpovednosti ako zodpovednosť objektívnu. Objektívna zodpovednosť je zvláštnym druhom zodpovednosti; jedná sa o zodpovednosť za protiprávny stav (zodpovednosť za výsledok). Preto správny orgán pri posudzovaní uvedeného druhu zodpovednosti neskúma formu zavinenia, ale hodnotí, či protiprávny stav nastal a porušením právneho predpisu došlo k objektívnemu naplneniu zákonom definovanej skutkovej podstaty správneho deliktu. Aplikované ustanovenia nepoznajú ani žiadne liberačné dôvody, ktoré by mohli byť prípadnou príčinou zbavenia tejto objektívnej právnej zodpovednosti u žalobcu.

10. Po oboznámení sa so žalobnými námietkami vrátane repliky žalobcu, správny súd podotýka, že v argumentácii žalobcu ohľadom uplynutia prekluzívnych lehôt na uloženie pokuty, ide o nepochopenie právnej normy zo strany žalobcu.

11. Žalobca primárne namietal, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa vec nesprávne právne posúdili, keď neprihliadali na to, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania v roku 2014, kedy jeho zákonné poistenie zaniklo na základe jeho výpovede ku koncu poistného obdobia, v dôsledku čoho došlo k uplynutiu objektívnej aj subjektívnej prekluzívnej lehoty, v rámci ktorých mohla byť pokuta uložená.

12. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu správnym orgánom. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že administratívne konanie prebehlo tak ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku, pričom námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní. Správny súd teda konštatuje, že správne orgány obidvoch stupňov dodržali princíp legality, ktorý zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon. Správny súd dospel k záveru, že žalovanému ako aj prvostupňovému orgánu verejnej správy nemožno vytknúť nezákonný postup v predmetnom administratívnom konaní, čo vyústilo do vydania rozhodnutí orgánmi verejnej správy v oboch stupňoch v súlade so zákonom.

13. Na podklade zisteného skutkového stavu správny súd konštatuje, že v o povinnom zmluvnom poistení je v jasne sformulované a vymedzené, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a tým povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Plnenie povinnosti podľa je viazané na držbu motorového vozidla, subjektom povinnosti je osoba zapísaná v príslušných dokladoch vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa ods. 1, je povinná uzavrieť

poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Žalobca je nepochybne takouto osobou. Jeho povinnosť mať uzavreté poistenie zodpovednosti trvá, kým nenastane niektorý z dôvodov zániku poistenia zodpovednosti zakotveným v To, že nastala predmetná skutočnosť, ktorá má za následok aj zánik poistenia zodpovednosti, je však nutné v zmysle oznámiť poisťovateľovi bez zbytočného odkladu, ako aj príslušnému Dopravnému inšpektorátu, aby na danú skutočnosť bolo možné náležite reflektovať. Uvedené platilo aj podľa účinného () v rozhodujúcom čase. Nesplnenie zákonnej povinnosti podľa je sankcionované pokutou v zmysle Správny súd zdôrazňuje, že pokutou sa neodstraňuje vzniknutý protiprávny stav, ale sankcionuje sa porušenie zákonnej povinnosti. Vo všeobecnosti sa následne, ak účastník plánuje svoje motorové vozidlo ďalej používať, uzavrie nové povinné zmluvné poistenie a ak nie, je nutné dočasne alebo trvalo vyradiť vozidlo zo živej evidencie, aby sa problém s nezaplatením povinným zmluvným poistením nezopakoval. Pri hrozbe finančnej pokuty je účastník nútený rešpektovať zákon a dať si veci do poriadku. V opačnom prípade dochádza k benevolencii, nerešpektovaniu a ignorovaniu štátnych orgánov tak, ako je to v prípade žalobcu.

14. Správny súd tiež podotýka, že nepoužívanie motorového vozidla bez jeho vyradenia z premávky na pozemných komunikáciách, nenesie so sebou následok v podobe odpadnutia zákonnej povinnosti poistenia zodpovednosti. Rovnako aj to, že žalobca prestal platiť povinné zmluvné poistenie neznamená, že jeho zákonná povinnosť mať uzavreté povinné zmluvné poistenie, odpadla. Znamená to len, že poistná zmluva s poisťovateľom, ktorý mu dovtedy poskytoval povinné zmluvné poistenie zanikla v zmysle , resp. v zmysle zmluvne dojednaných podmienok. Uvedené sa vzťahuje k oznámeniu o škodovej udalosti zo 6.10.2014 vyhotovenom na tlačive KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.. Predmetné vozidlo aj podľa samotného vyjadrenia žalobcu bolo v čase vydania predmetných rozhodnutí stále prihlásené v evidencii motorových vozidiel, čomu zodpovedá aj údaj v evidenčnej karte predmetného motorového vozidla zo 17.5.2021, ktorého vlastníkom i držiteľom zároveň je žalobca. Na vykonanie zmien v registri sa vyžaduje aktívna spoluúčasť povinného subjektu oznamovať akékoľvek zmeny týkajúce sa vozidla alebo povinného subjektu vo vzťahu k vozidlu (napr. prevod držby, zmena miesta pobytu, prestavba vozidla, zmena farby, atď.). Pokiaľ sa tak nestane, správny orgán nemá dôvod o správnosti údajov vedených v príslušnej evidencii pochybovať. Správny orgán okrem tvrdenia žalobcu vychádzal aj z údajov Evidenčnej karty vozidla a mal za preukázané, že žalobca je doposiaľ držiteľom - vlastníkom motorového vozidla MAZDA 626, EČV: B od 7.9.2012, ktoré je vedené ako vozidlo v premávke do vtedajšej doby. Nebola tak vykonaná žiadna zmena v evidencii vozidiel, pričom predmetné vozidlo malo v príslušnej evidencii štatút „v premávke“, nie je nahlásené ako odcudzené, ani dočasne alebo trvale vyradené. Z takto vykonaného dokazovania mal za preukázané, že motorové vozidlo je v evidencii motorových vozidiel zapísané na žalobcu a zároveň, že na predmetné motorové vozidlo v rozhodnom období nie je uzavreté povinné zmluvné poistenie a uvedené vozidlo nebolo z evidencie vyradené (odhlásené). Uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku v konaní sporná nebola, žalobca v celom správnom a ani v súdnom konaní nepoprel, že k odhláseniu motorového vozidla nedošlo a zároveň, že od roku 2014 (5.9.2014) až do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného na motorové vozidlo nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie. Z uvedeného je preto možné vyvodiť záver, že žalobca bol a je subjektom povinnosti podľa v rozhodnom období a bude tak až do dňa vyradenia vozidla z evidencie vozidiel podľa o cestnej premávke. Na uvedenom závere nemení nič ani fakt, že žalobca mal vybavením záležitostí ohľadne predmetného motorového vozidla (jeho odhlásenie z evidencie vozidiel) poveriť svojho kamaráta, ktorý tak evidentne neurobil. Rovnako tak nemá v posudzovanom prípade žiadnu relevanciu ani fakt, že žalobca si svoju zákonnú povinnosť (uzavrieť poistnú zmluvu) splnil vo vzťahu k iným motorovým vozidlám, ktoré v súčasnosti používa.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené vzhľadom na primárnu žalobnú námietku spočívajúcu v tvrdení, že v jeho prípade došlo k uplynutiu obidvoch prekluzívnych lehôt na jeho sankcionovanie pokutou, keďže už od roku 2014 (konkrétne od 5.9.2014) žiadnu poistnú zmluvu na predmetné motorové vozidlo neuzavrel, správny súd podotýka, že držiteľ motorového vozidla (resp. osoba definovaná v ) sa protiprávneho konania, ktoré zákon sankcionuje, dopúšťa po celú dobu počas ktorej si zákonnú povinnosť poistiť motorové vozidlo nesplnil a nedošlo k zániku poistenia zodpovednosti niektorým zo zákonom aprobovaným spôsobom. Inak povedané fakt, že žalobca od roku 2014 neuzavrel žiadnu poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu, nijakým spôsobom nezbavuje žalobcu

zodpovednosti za to, že tento protiprávny stav udržiaval ešte aj v období od 5.12.2018 do 1.12.2019 a od 1.12.2019 do 11.1.2021 (t.j. ani v týchto obdobiach neuzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), v dôsledku čoho bol sankcionovaný pokutou. Výklad žalobcu prezentovaný v rámci celého správneho konania i správneho súdneho konania nemá oporu v zákone a v samotnej podstate by neumožňoval postihnúť protiprávnosť konania počas celého trvania tohto protiprávneho stavu, ktorý žalobca spôsobil a udržiaval ho.

16. Správny súd mal za preukázané, že správny orgán opakovane vyzýval žalobcu, aby predložil relevantné doklady, dôkazy a skutočnosti, ktoré by pomohli náležite objasniť vzniknutý stav. Pokuta uložená napadnutým rozhodnutím je v medziach citovaného ustanovenia, pričom pri jej ukladaní správny orgán v rámci správnej úvahy náležite zohľadnil okolnosti prípade v súlade s Pokuta bola uložená v objektívnej lehote troch rokov (nakoľko sankcionované obdobie, počas ktorej si žalobca nesplnil povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa je od 5.12.2018 do 1.12.2019 a od 1.12.2019 do 11.1.2021) ako i v subjektívnej lehote dva roky od oznámení zo dňa 12.2.2020 a 6.4.2021 - druhostupňové rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť 4.10.2021.

17. Vo vzťahu k samotnej výške pokuty správny súd poznamenáva, že príslušné ustanovenia nedávajú správnym orgánom žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív - t.j. odpustiť uloženie pokuty, ale ustanovenie výslovne ukladá povinnosť sankcionovať konanie - neuzavretie poistnej zmluvy podľa pokutou od 16,60 Eur do 3.318,40 Eur, pričom neumožňuje prihliadnuť na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu inak, ako pri stanovovaní výšky pokuty. V posudzovanom prípade správny orgán uložil žalobcovi pokutu pri dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.

18. Len na margo správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti tak žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu, že nepozná inštitút „odpustenia pokuty“, ako nesprávne správne orgány obidvoch stupňov uvádzajú v odôvodnení svojich rozhodnutí. Skutočnosť, že správne orgány neboli oprávnené sankcionovať žalovaného za to, že protiprávny stav vyvolal už dňa 5.9.2014 a kontinuálne ho udržiaval aj v roku 2021 (teda aj v období uvedenom v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia) nastala v dôsledku zániku tohto ich oprávnenia z dôvodu uplynutia prekluzívnych lehôt, nie iného právneho dôvodu (a už vôbec nie odpustenia ako mylne uvádzajú správne orgány),

19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.