Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/273/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanej: M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. XXX/X, Z. G. E.Ľ. o zaplatenie sumy 2.129,69 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.394,14 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 1.394,14 eur od 20.12.2012 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom júl 2016 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok pri omeškaní sa s niektorou zo splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 38,25 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 397,82 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Romana Kvasnicu, advokáta, s. r. o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa dňa 20.07.2015 podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.129,69 eur, 15,10 % ročný úrok zo sumy 1.725,11 eur od 26.09.2014 do zaplatenia, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.725,11 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a taktiež nahradiť mu trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre FO nové č. ú. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2006 poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovanej bankové produkty v kombinácií balíka EXTRA a to vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty a po splnení podmienok povoleného prečerpanie. Vzhľadom na to, že žalovaná splnila podmienky, bolo jej oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 22.01.2007 poskytnuté povolené prečerpanie k sporožírovému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX až do výšky 18.000,- Sk/597,49 eur. Pohľadávka SLSP z povoleného prečerpania sa úročila premenlivou úrokovou sadzbou 15,10 % p.a. Následne dňa 12.06.2007 SLSP oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania informovala žalovaného o možnosti, využiť povolené prečerpanie k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX až do výšky 42.000,- Sk/1.394,14 eur pri nezmenenj úrokovej sadzbe vo výške 15,10 %. Odstúpením od zmluvy zo dňa 19.12.2012 SLSP v súlade s obchodnými podmienkami upravujúcimi práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní bankových produktov a služieb, odstúpila od zmluvy s tým, že ak pohľadávka nebude splatená v lehote

7 dní odo dňa doručenia tohto odstúpenia, bude SLSP oprávnená vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka SLSP voči žalovanej postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila SLSP žalovanú o postúpení pohľadávky. Žalovaná svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy, neplnila riadne, v dôsledku čoho ku dňu 25.09.2014 dosiahla výška splatného dlhu žalovanej celkom sumu 2.129,69 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.725,11 eur, príslušenstva vo výške 404,58 eur, ktoré predstavuje zmluvný 15,10 % ročný úrok z poskytnutého povoleného prečerpania a zákonný 8 % ročný úrok z omeškania. Žalovaná dlžnú sumu doposiaľ nezaplatila.

Žalovaná žalobu nerozporovala, požiadala o možnosť uhradiť dlh v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o poskytnutí balíka produktov z 30.08.2006, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania z 22.01.2007, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania z 12.06.2007, odstúpením od zmluvy 19.12.2012, oznámením o postúpení pohľadávky z 07.10.2014, výzvou na zaplatenie z 09.03.2015, všeobecnými obchodnými podmienkami, vyjadrením žalobcu z 25.11.2015 vrátane príloh, vyjadrením žalobcu z 02.12.2015 vrátane príloh, vyjadrením žalobcu z 29.03.2016, vyjadrením žalovanej z 03.04.2016 vrátane priložených listín ohľadom majetkových pomerov z ktorého zistil nasledujúci stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 30.08.2006 zmluvu poskytnutí balíka produktov a služieb pre FO. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že na základe žiadosti žalovanej bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie na účet do výške 18.000,-Sk, a neskôr do výšky 42.000,-Sk, t.j. 1.394,14 eur.

Odstúpení zo dňa 19.12.2012 bolo pôvodným veriteľom odstúpené do zmluvy č. XXXXXXXXX/XXXX a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia. Od tohto dňa Vám už povolené prečerpania nebude poskytované a zároveň týmto banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania. Výška pohľadávky ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia je 1.711,94 eur.

Následne bola pohľadávka postúpená pôvodným veriteľom na žalobcu Čo bolo žalovanej listom zo dňa 07.10.2014 oznámené. Preto je žalobca teraz aktívne legitimovaný v tomto konaní.

Výzvou zo dňa 09.03.2015 bola žalovaná opakovane vyzývaná na úhradu dlhu.

Z vyjadrenia žalovanej vlastne vyplýva, že žalobu nerozporuje, požiadala o možnosť splátok.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 25.11.2015 vyplýva, že v prílohe predložil CD s prehľadom transakcií na účte žalovanej z ktorého vyplýva kedy a v akej výške uskutočnila žalovaná úhrady dlhu, a to od začiatku zmluvného vzťahu. Ďalej z neho vyplýva aj platobná disciplína žalovanej. Žalovaná nemala s právnym predchodcom dohodnutý presný splátkový kalendár. Žalovaná bola oprávnená čerpať poskytnuté peňažné prostriedky, a to formou realizácie platobných príkazov, prevodov alebo výberov z účtu, pričom jej povinnosťou bolo realizovať tieto transakcie iba do výšky jej poskytnutých peňažných prostriedkov. Súčasne bola žalovaná následne povinná realizovať úhrady, v akomkoľvek čase a výške tak, aby neprekročila úverový limit a nedostala sa do nepovoleného prečerpania. Právny predchodca odstúpil od zmluvy dňa 19.12.2012. Žalobcom uplatňovaná pohľadávka vo výške 2.129,69 eur, vyčíslená ku dňu 25.09.2014 pozostáva z istiny vo výške 1.725,11 eur a príslušenstva vo výške 404,58. Istiny pozostáva z peňažných prostriedkov poskytnutých právnym predchodcom žalobcu žalovanej vo výške úverového rámca a vyčerpané žalovanou. To znamená, že žalovaná bola oprávnená čerpať prostriedky, a to prevodom z účtu alebo výbermi z účtu, pričom tieto úhrady dorovnala do výšky povoleného prečerpania. V prípade, že žalovaná nezaplatila žiadnu sumu, došlo k navýšeniu mínusového zostatku na jej bežnom účte, pričom v prípade, že žalovaná nezaplatila nič, dostala sa nezaplatením úrokov a poplatkov až do nepovoleného prečerpania, tak ako to vyplýva z predloženého prehľadu transakcií na bežnom účte žalovanej. Príslušenstvo vo výške 404,58 eur predstavujú úroky z omeškania vo výške 404,58 eur vyčíslené z istiny 1.725,11 eur za obdobie od 30.11.2011 do 25.09.2014, pri úročení istiny úrokom vo výške 8 % ročne. Počas trvania zmluvného vzťahu žalovaná opakovane využívala možnosť prečerpania poskytnutých prostriedkov. V prípade, že žalovaná prekročila realizovanými transakciami limit, ktorý jej bol poskytnutý a teda dostala sa do nepovoleného prečerpania, vznikla jej povinnosť platiť okrem úrokov aj úroky z omeškania, tzv. úroky z prečerpania, a to z dlžnej čiastky predstavujúcej nepovolené prečerpanie. Toto nepovolené prečerpanie sa úročilo úrokom z omeškania denne od prvého dňa

nepovoleného prečerpania až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia nepovoleného prečerpania.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.03.2016 vyplýva, že zaslal súdu odstúpenie od zmluvy a prehľad úhrad žalovanej na účte žalovanej Uviedol, že z tohto prehľadu je zrejmá aj výška istiny pohľadávky. Žalovaná nemala s právnym predchodcom žalobcu dohodnutý presný splátkový kalendár, resp. dátum splatnosti jednotlivých splátok vzhľadom na to, že sa jedná o úver poskytnutý formou pripísania peňažných prostriedkov k bežnému účtu. Žalovaná bola oprávnená čerpať poskytnutý peňažné prostriedky formou realizácie platobný príkazov, prevodov alebo výberov z účtu, pričom jej povinnosťou bolo realizovať tieto transakcie iba do výšky jej poskytnutých peňažných prostriedkov. Súčasne bola žalovaná povinná realizovať úhrady v akomkoľvek čase a výške tak, aby neprekročila úverový limit a nedostala sa do nepovoleného prečerpania. Išlo o kolobeh finančných operácií, kedy bola žalovaná oprávnená čerpať poskytnuté finančné prostriedky, či už platobnou kartou, výbermi alebo iným nakladaním s týmito finančnými prostriedkami v dôsledku ktorého došlo k navýšeniu mínusového zostatku na účte žalovanej. V prípade, ak bol mínusový zostatok na účte v dôsledku úhrad žalovanej opätovne nižší ako 42.000,- Sk, t. j. výška poskytnutého žalovaná bola oprávnená opäť čerpať finančné prostriedky do výšky tohto úverového rámca. Jednotlivé platby, realizované žalovanou boli žalobcom zarátané na dlh žalovanej. To zn., že po vykonaný platby došlo k zníženiu zostatku na bežnom účte žalovanej, a to o sumu realizovanej úhrady, tak ako to vyplýva z prehľadu transakcií na účte žalovanej, ktorý sa už nachádza v spise. V prípade, ak bol konečný zostatok na účte nižší ako suma povoleného prečerpania, žalovaná opätovne využívala možnosť čerpania poskytnutých finančných prostriedkov, tak ako vyplýva z kompletného prehľadu transakcií.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 708 ods. 1,2 zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ust. § 709 ods. 1,2 Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok

pre poskytovanie platobných služieb. Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.

Podľa ust. § 710 ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa ust. § 711 ods. 1,2 za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Podľa ust. § 713 ods. 1,2 Banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa ust. § 715 ods. 1,2 zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je teda takouto spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o kontokorentnom úvere s tým, že ide spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V danom právnej veci pôvodný veriteľa a žalovaná uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte. Následne uzavreli na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie povoleného prečerpania a následného oznámenia veriteľa bolo žalovanej poskytnuté povolené prečrpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 42.000,-Sk, t.j. 1.394,14 eur , išlo vlastne o určitú formu úvere v zmysle ust. §

Z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná povolené prečerpanie využívala.

Následne v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok veriteľovi úver nevrátila. V dôsledku toho, došlo k v zmysle listu pôvodného veriteľa zo dňa 19.12.2012 zo strany pôvodného veriteľa k odstúpeniu od zmluvy.

Z oznámenia zo dňa 07.10.2014 vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanej na súčasného žalobcu, čo bolo v konaní preukázané. Preto má súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené po vykonanom dokazovaní a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd považoval uplatnený nárok žalobcu, čo do istiny 1.394,14 eur ako výšky poskytnutého kontokorentného úveru za plne dôvodný a preto mu vyhovel.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo vlastne k uzavretiu zmluvy na základe ktorej im bol k bežnému účtu poskytnuté povolené prečerpanie na účte do výške 42.000,-Sk, t.j. 1.394,14 eur Súčasťou zmluvy boli podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu. V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 jej bol poskytnutý úver formou povoleného prečerpania účtu. Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

Žalobca svoj nárok odvádza jednak z titulu uzavretej zmluvy o osobnom účte a poskytnutí povoleného prečrpania na osobnom účte žalovanej kde mal podľa žalobcu vzniknúť žalovanej nepovolený debet vo výške 1.725,11 eur. Ako listinný dôkaz, ktorý mal tento stav preukázať doložil žalobca výpis, ktorý sa v spise nachádza. Uviedol, že žalovaná suma pozostáva z istiny -1.725,11 eur a príslušenstva -404,58 eur, bližšie to však nešpecifikoval. Po jeho preskúmaní súd zistil, že žaloba je dôvodná len čo do výšky 1.394,14 eur.

Z výpisu vyplýva, že žalovaná úver čerpala a povolené prečerpanie na účte využívala. Predchodca žalobca si účtoval jednostranne na ťarchu účtu žalovanej ďalšie sumy nad sumu povoleného prečerpania ide veľké množstvo rôznych poplatok, ktorých výšku nepreukázal ani vznik reálnych nákladov tejto výške. Tiež si účtoval na ťarchu účtu úroky, bez ozrejmenia o aké úroky ide, v akej výške za aké obdobie, podľa čoho boli účtované s tým, že jednostranne prekročil výšku povoleného prečerpania.

Samotný žalobca tým, že účtoval na ťarchu účtu žalovaných rôzne poplatky a úroky sám spôsobil tom, že stav na účte žalovaného bol viac ako debet 1.394,14 eur, teda išlo podľa neho o nepovolený debet. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o stav zapríčinený konaním žalovaných a nešlo o výbery samotných žalovaných. Toto konanie súd nepovažuje za konanie v súlade so zákonom aj keď je podľa žalobcu v súlade s dohodnutými podmienkami, tieto žalovaní nepodpísali, je otázne či im bol známi ich obsah

Ohľadom žalobcom poukázaných zmluvných dojednaní a obchodných podmienok podľa ktorých žalobca postupoval, tak ako postupoval (neuviedol ich konkrétne) súd poukazuje, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky a podmienky, ktoré sú v zrejmom rozpore s dobrými mravmi, postavené na škodu spotrebiteľa. Ich obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť ich obsah a teda nejde o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Nie sú súčasťou zmluvy, aj keď sa to v nej uvádza a sú jednoznačne na škodu spotrebiteľa.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Po preskúmaní veci vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čo do sumy 1.394,14 eur, ktorá je nesporná. Súd dospel k záveru, že žalobca vo zvyšnej časti neuniesol dôkazné bremeno, tak ako je to vyššie uvedené.

Súd mal preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že žaloba je dôvodná len čo do sumy 1.394,14 eur a preto v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel a zvyšok nároku žalobcu ohľadom istiny zamietol.

Čo sa týka nároku žalobcu na riadne úroky zo sumy 1.725,11 vo výške 15,10 % ročne od 26.09.2014 do zaplatenia tento považoval súd za nedôvodný.

Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa

dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Navyše v danom prípade, ako bolo preukázané, navyše došlo k odstúpeniu do zmluvy ako to z obsahu a definovania listu zo dňa 19.12.2012 vyplýva.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 .

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Preto súd vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka.

Nemožno prehliadnuť ani to, že je to dodávateľ, kto naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

V prevyšujúcej časti preto súd žalobu, pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na úroky, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodnú zamietol.

Súd poukazuje, že pokiaľ sa jednalo o rôzne úroky, úroky z omeškania, dlžné poplatky súd žalobu zamietol, mal za to, že je dôvodná len čo sa týka výška 1,394,14 eur, t.j. výška do ktorej bolo povolené prečerpanie žalovanej

Je otázne, či s ustanovenia podľa ktorých si ich pôvodný veriteľ jednostranne stiahol a účtoval úroky a poplatky, ako to uvádzal v žalobe, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko tieto dojednania obchodných podmienok umožňujú výšku poplatkov kedykoľvek meniť, sú uvedené sú len odkazom na aktuálne cenníky a sadzobníky.

Keďže bolo preukázané, že žalovaná dlžnú sumu 1.394,14 eur neuhradila a preto sa dostala tak do omeškania, pretože predchodca žalobcu v zmysle listu zo dňa 19.12.2012 od zmluvy odstúpil. Žalovanú vyzval na úhradu dlhu. Do omeškania sa tak dostala od 20.12.2012.

Žalobca žiadal úroky z omeškania od 20.12.2012 čiastočne ako vyčíslené a čiastočne nevyčíslené. Keďže k tomuto dňu 20.12.2012 bola žalovaná preukázateľne v omeškaní súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške bez ich vyčíslenia. Zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Žalobca ďalej žiadal aj úroky ktoré vyčíslil, no v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ako ich vyčísli z akej sumy a za aké obdobie. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania ktoré žiadal bez ich vyčíslenia. Zvyšok nároku žalobcu čo do úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V predmetnej právnej veci ma súd za to, že žalobca mal úspech v pomerne 65 % a žalovaná vo výške 35%. V zmysle citovaných zákonných ustanovení má preto právo na náhradu pomerných trov konania vo výške 30 %.(65-35).

Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 127,50 eur a z trov právneho zastúpenia. Zo zaplateného súdneho poplatku 30% je 38,25 eur.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslené podľa ust. § 10, § 13a ods. 1. písm. a), c) , § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z úkonov právnej pomoci 753,14 eur, paušálnych súm náhrad 76,27 eur, cestovných náhrad 105,32 eur, náhrady za stratu času 170,32 eur, DPH 221,01 eur.

Trovy právneho zastúpenia vo výške 1.326,06 eur pozostávajú z nasledovných položiek: Odmena advokáta za nasledovné úkony právnej služby, tarifná odmena za 8 úkonov vo výške 91,29 eur za jeden vykonaný úkon a jeden úkon právnej služby vo výške 1 tarifnej odmeny: 15.07.2015 - prevzatie veci a prvá porada s klientom 17.07.2015 - písomné podanie na súd - návrh na vydanie PR 25.11.2015 - vyjadrenie k výzve súdu 30.11.2015 - účasť na pojednávaní súdu odročenom bez prejednania veci - 1 tarifnej odmeny 02.12.2015 - uplatnenie práva podľa § 147a OSP 15.02.2016 - odvolanie žalobcu proti uzneseniu 21.03.2016 - účasť na pojednávaní súdu 29.03.2016 - vyjadrenie žalobcu 25.05.2016 - účasť na pojednávaní Odmena advokáta za 9 úkonov právnej služby spolu 753,14 eur.

Náhrada hotových výdavkov za jednotlivé úkony právnej služby, a to: Paušálna suma náhrad za 9 úkonov právnej služby:

- paušálna suma náhrad za 5 úkonov právnej služby v roku 2015, t. j. 5x8,39 eur

- paušálna suma náhrad za 4 úkony právnej služby v roku 2016, t. j. 4x8,39 eur Spolu: 76,27 eur

Cestovné náhrady: cesty uskutočnené substituentom B.. K. K. motorovým vozidlom EČV: C. XXX B. na pojednávania OS Vranov dňa 30.11.2015, 21.03.2016, 25.05.2016 z Košíc do Vranova a späť (t. j. 2x61 km):

- suma základnej náhrady 122x0,183 eur x 3 = 66,98 eur

- náhrada za spotrebované pohonné látky pri priemernej spotrebe 8,4 l na 100 km: dňa 30.11.2015: 10,25 l x 1,35 eur = 13,84 eur dňa 21.03.2016: 10,25 l x 1,16 eur = 11,89 eur dňa 25.05.2016: 10,25 l x 1,23 eur = 12,61 eur Cestovné náhrady spolu: 105,32 eur.

Náhrada za stratu času, a to:

- pri ceste uskutočnenej substituentom B.. K. K. na pojednávanie súdu dňa 30.11.2015 z Košíc do Vranova a späť (2x55 minúť): 4x 13,98 = 55,92 eur

- pri ceste uskutočnenej substituentom B.. K. K. na pojednávanie súdu dňa 21.03.2016 z Košíc do Vranova a späť (2x55 minúť): 4x 14,30 = 57,20 eur

- pri ceste uskutočnenej substituentom B.. K. K. na pojednávanie súdu dňa 25.05.2016 z Košíc do Vranova a späť (2x55 minúť): 4x 14,30 = 57,20 eur Náhrada za stratu času spolu 170,32 eur DPH vo výške 20 % zo sumy 1.105,05 eur: spolu 221,01.

Trovy právneho zastúpenia spolu 1.326,06 eur. Keďže žalobca mal len pomerný úspech vo výške 30% , 30 % zo sumy 1.3926,06 eur je 397,82 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.