Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-498-2015.pdf
PDF · 152.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/498/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej vo veci žalobkyne W. M., Š. B., Z. XX, zast. Centrom právnej pomoci, Bratislava, Námestie Slobody 12, P. O. BOX 125, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, U.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, B. Němcovej 22, o určenie platnosti trvania poistnej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 35C/133/2010-349 z 10. 3. 2015 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom určil, že právny vzťah založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, typ UDP-K, o životnom poistení, uzavretou dňa 24. 9. 2001 medzi žalobkyňou a žalovanou trvá naďalej, vrátane Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platných a účinných ku dňu uzavretia tejto poistnej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Uložil žalobkyni povinnosť doplatiť žalovanej dohodnuté zmluvné poistné za roky 2007, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 v sume 909,93 eur, a to v pravidelných splátkach, každá vo výške 151,66 eur, splatných ku dňu 25. 9. 2015, 25. 9. 2016, 25. 9. 2017, 25. 9. 2018, 25. 9. 2019, 25. 9. 2020 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti nárok žalovanej na zaplatenie doplatku poistného voči žalobkyni zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 482,44 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30. dní po právoplatnosti rozsudku.
Vykonal dokazovanie prednesmi a výpoveďami účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil, že žalobkyňa ako poistník a poistený zároveň uzavrela so žalovanou ako poistiteľom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, produkt UDP-K, s dátumom začiatku poistenia 25. 9. 2001, dátumom konca poistenia 25. 9. 2026, doba platenia poistného bola 20 rokov s ročným poistným vo výške 3.916,- Sk. Poistná suma pre prípad smrti bola 110.000,- Sk a pre prípad dožitia 219.757,- Sk. Žalovaná predložila žalobkyni list, ktorým jej oznámila, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z jej poistenia, z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, žalobkyni predkladá 3 alternatívy ako postupovať v zmluvnom vzťahu, a to: alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b) udelenie súhlasu s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS; alternatíva c) neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia
žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalovaná v liste uviedla, že v prípade, ak na priloženej návratke neobdrží od žalobkyne žiadnu reakciu, jej poistenie bude jednostranne zrušené (alternatíva c/). Ďalej sa oboznámil obsah listom žalovanej zo 6. 6. 2008 listom, zo 2. 3. 2009, tlačovou správou z 30. 4. 2008 Národnej banky Slovenskej. Uviedol, že v protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovanej od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovanej uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. Ďalej uviedol, čo je uvedené v znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o., v liste NBS z 15. 2. 2008, v notárskej zápisnici N Konštatoval, že podaním zo dňa 25. 8. 2014 žalobkyňa žiadala XX/XXXX, E. XXXXX/XXXX E. XXXXX/XXXX Y. B. X. X. XXXX. pripustiť zmenu petitu žaloby zo dňa 26. 4. 2010 a žiadala určiť, že právny vzťah založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, typ UDP-K o životnom poistení uzavretou dňa 24. 9. 2001 medzi žalobkyňou a žalovanou trvá naďalej, vrátane všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platných a účinných ku dňu uzavretia tejto poistnej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, že žalobkyňa je povinná doplatiť žalovanej dohodnuté zmluvné poistné za roky 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013 a 2014 v sume 1.039,92 v splátkach po 173,32 eur splatných ku dňu 02. 11. 2015, 01. 11. 2016, 01. 11. 2017, 01. 11. 2018, 01. 11. 2019, 02. 11. 2010, žalovaná je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 482,44 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na pripustenie zmeny petitu odôvodnila žalobkyňa tým, že uhradila poisťovni na poistnom sumu 909,91 eur za 7 rokov, počnúc rokom 2001. Poistné za roky 2008 - 2014 nezaplatila v dohodnutej lehote, keďže listy žalovanej vyvolali u nej dojem, že žalovaná považuje poistný vzťah založený poistnou zmluvou za skončený a stanovisko žalobkyne nerešpektuje. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neplnila žalovanej z dôvodu právnej neistoty poistné za rok 2008 - 2014 v sume 1.039,92 eur (7 rokov x 129,99 eur) je potrebné, aby súd zaviazal žalobkyňu na doplatenie poistného. Termíny a splatnosti poistného a jeho výšku navrhuje žalobkyňa z dôvodu, že celková výška dlžného poistného je natoľko vysoká, že ju nebude môcť uhradiť jednorázovo. Termín splatnosti bol navrhnutý vždy v závere roka, keďže bežné poistné je splatné vždy začiatkom toho-ktorého roka a počet splátok je rozvrhnutý tak, aby zodpovedal počtu rokov, počas ktorých je žalobkyňa povinná platiť poistné (do roku 2020). Rozšírenie žaloby opiera žalobkyňa aj o § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Žalobkyňa je toho názoru, že správaním žalovanej bolo porušené minimálne jej právo na poskytovanie služieb v bežnej kvalite (§ 3 ods. 1 cit. zákona) , pokiaľ sa preukáže, že poistno-právny vzťah založený poistnou zmluvou trvá. Žalovaná sa pokúsila ukončiť poistno-právny vzťah protiprávne, keďže listom zo dňa 6.6.2008 sa snažila žalobkyňu presvedčiť, že jej patrí len suma 14.534,- Sk (482,44 eur). Žalobkyňa si preto uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v tejto sume, aby bola naplnená odradzovacia funkcia tohto sankčného prostriedku. Ďalej reprodukoval obsah svedeckej výpovede JUDr. O. Š. z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. 15C/166/2008 . Ďalej uviedol, že nevykonal ďalší navrhnutý dôkaz - vyžiadanie si správneho spisu od MF SR č.j. 52/1024/1995, nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci a vo veci mu nebolo sporné, že poisťovňa vyratúvala poistné podľa matematického vzorca tam obsiahnutého. Vychádzajúc z § 80 písm. c) O. s. p. , čl. 1, čl. 3 bodu 1, bodu 2, čl. 5 bodu 1, 2, čl. 13 bodu 1,čl. 16 bod 1,Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.9.1995 (ďalej len VPP) , § 37 ods. 3. § 50a ods. 3, § 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 488, § 493, § 497, § 570 ods. 1, § 570 ods. 2, § 572 ods. 2, ods. 3, § 574 ods. 1, § 575 ods. 1, ods. 2 § 788 ods. 1, ods. 2, § 788 ods. 3, § 790 písm. b), § 796 ods. 1, § 796 ods. 2, § 800 ods. 1, ods. 2, § 801 ods. 1, 2, § 802 ods. 1, § 804 Obč. zák. , čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl.6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 31a , § 67, § 70a, zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), § 160 ods. 1 O.s.p., § 2 písm. a), k), § 3 ods. 1, 5, § 4 ods. 8, § 7 ods. 1, 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa(ich znenie citoval), urobil záver, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určovacou žalobou vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Zároveň žiadala aj zaviazať ju k doplateniu poistného za roky 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 v sume 1.039,92 eur v splátkach po 173,32 eur splatných ku dňu 2. 11. 2015, k 1. 11. 2016, k 1. 11. 2017, k 1. 11. 2018, k 1. 11. 2019 a 2. 11. 2020. Zároveň sa domáhala od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 482,44 eur s poukazom na § 3 ods. 5 a § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. Mal zato, že v danom prípade žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX je platná a naďalej trvá, pretože za súčasného stavu, keď žalovaný tvrdí, že táto poistná zmluva zanikla, by bez takéhoto určenia bolo jej právne postavenie neisté. Rozhodnutie súdu o predmetnej určovacej žalobe bude mať pre žalobkyňu za následok odstránenie jej terajšej právnej neistoty, ktorá spočíva v tom, že v súčasnosti žalobkyňa bez tohto rozhodnutia súdu nevie, či poistný vzťah medzi ním a žalovaným trvá, či je zmluva platná, alebo či zanikla, a teda nevie, či v prípade nastania poistnej udalosti touto poistnou zmluvou predpokladanej, žalovaný pristúpi k plneniu. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa ako poistník a poistený zároveň uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu, ktorej obsahom boli vzájomné práva a povinnosti, a to povinnosť žalobkyne platiť dohodnuté poistné po dobu 20 rokov, pričom poistné krytie malo byť na dobu 25 rokov a žalovaná bola povinná v prípade nastania dohodnutej poistnej udalosti - smrť a dožitie konca poistenia - vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie vo výške 110.000,- Sk v prípade smrti a 219.757,- Sk v prípade dožitia. Žalovaná listom zo dňa 6. 6. 2008 oznámila žalobkyni, že nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a že dňa 16. 5. 2008 o 0.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku XI ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca žalovanej). Zároveň jej oznámila, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté a súčasne jej oznámila, že suma 13.128,- Sk (odkupná hodnota) plus suma 1.406,- Sk (nespotrebované poistné) jej bude následne vyplatená šekovou poukážkou. Konštatoval, že ust. čl. 11 ods. 2 VPP upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobkyňa žalovanú nikdy nepožiadala o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať čl. 11 ods. 2 cit. VPP pre zánik poistenia zo strany žalovanej. Žalobkyňa nikdy neadresovala žalovanej úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavila svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii (list zo dňa 2.7.2008, 27. 4. 2009) prejavila vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovanou. Jednostranný úkon žalovanej - Oznámenie o zániku poistenia , nemá oporu ani v ust. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP-ŽP, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy. Podľa uvedeného ust. VPP, na ktoré sa žalovaná v oznámení odvolávala, žalovaná nemala právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobkyňa. Ak by žalobkyňa aj nereagovala na ponuky žalovanej na zmenu obsahu poistnej zmluvy, jednoznačne prejavila svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovanou v takom rozsahu a za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumela aj žalovaná a preto sa snažila ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť. Poukázal na to, že osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ust. upravujúcich poistnú zmluvu - § 788 a nasl. Citujúc znenie § 800, § 801 a § 802 Obč. zák.,uviedol, že tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle § 801 Obč. zák., čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle § 802 ods. 1 Obč. zák.Urobil záver, že žalovaná ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpila z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v § 793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia), že taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovanej v zmysle § 800 ods. 2 Obč. zák. , že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle § 497 Obč. zák., ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z čl. 3 bodu 8 VPP mu vyplynulo, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zák. došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným ponúkaných zmien poistných podmienok. Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2 Obč. zák. Zároveň tu nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaná uviedla matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovanou uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovanou, pretože ako sama uviedla, podmienky sa jej zdali výhodné. V neposlednom rade uviedol,
že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad § 50a ods. 3 Obč. zá., ktorý sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu, že poistná zmluva nemá povahu zmluvy o budúcej zmluve, analogická aplikácia daného ustanovenia je zo strany žalovanej výslovne účelová s cieľom tzv. “našiť” uvedený paragraf na skutkové okolnosti tohto prípadu, s čím sa súd však nestotožnil. Poukázal na to, že kľúčová argumentácia žalovanej o zániku poistenia medzi účastníkmi konania bola postavená na jej tvrdení, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 575 Obč. zák. V danom prípade mal za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia, že je nepochybné, že žalovaná sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazala na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala a navrhla nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, mal za irelevantnú. Zdôraznil, že poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou, že poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Ak žalovaná argumentovala právnou nemožnosťou plnenia poukazujúc na rozsudok NS SR 1 Cdo 169/1996 z 20. 3. 1997 mal za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti tohto prípadu od okolností uvedených v rozsudku NS SR a , že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Aj napriek tomu poznamenal, že je nesprávny záver žalovanej o tom, že len žalobca je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody predstavujúci rozdiel medzi sumami dohodnutými v poistnej zmluve a sumami, ktoré je momentálne žalovaná ochotná splniť, že žalobkyňa vstupovala do právneho vzťahu jedine so žalovanou a práve preto presúvanie ťarchy vymáhania náhrady škody na žalobkyňu súd považuje za neprijateľné. Mal jednoznačne za to, že žalovaná je povinná aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobkyňou za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanej uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Nakoniec konštatoval, že takýmto spôsobom, akým to urobila žalovaná, upravovať už existujúce poistné vzťahy , nevyplýva z textu Protokolu NBS, ide len o jej účelový výklad , že odkazovanie na § 67 cit. novely zákona o poisťovníctve taktiež nemá opodstatnenie, pretože toto ust. upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy vzniknuté do účinnosti tohto zákona, t.j. do 1. 3. 2002, kedy uvedený zák. č. 95/2002 zrušil doterajší právny predpis - zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Vzhľadom k uvedenému uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal. Podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (citujúc znenie) uviedol, že Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovanej prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistila, že kalkulačné vzorce poisťovne (žalovanej) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom na cit. ust. § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. Zákon č. 186/2004 Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť dňa 15. 4. 2004. Poukázal na to, že podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 24.9.2001, teda v čase kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné. Poukázal na to, že k základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon. Zdôraznil, že aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy
a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. S prihliadnutím na uvedený princíp dospel k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže žalobkyňa žalovanou navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptovala, t.j. jej návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijala, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 24. 9. 2001. Vzhľadom na vyššie uvedené závery konštatoval, že k zániku záväzkovoprávneho vzťahu založeného poistnou zmluvou účastníkmi konania v danom prípade nedošlo k žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, že poistný vzťah teda naďalej trvá , vrátane Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platných a účinných ku dňu uzavretia tejto poistnej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva predtým nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa potom zaoberal výrokom, ktorým sa žalobkyňa domáhala zaviazať ju k doplateniu poistného za roky, kedy v dôsledku správania sa žalovanej nemala istotu, či tento právny vzťah založený poistnou zmluvou č. 4107800137 trvá a teda či je viazaná aj povinnosťou uhrádzať dohodnuté poistné. Nakoľko súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania trvá, bolo potrebné upraviť vzájomné práva a povinnosti týkajúce sa povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanej poistné za roky 2008 až 2014 v súlade s § 796 ods. 1 a 2 Obč. zák. a s poukazom na to, že v prípade poistného vzťahu sa vždy jedná o synalagmaticcké záväzky oboch strán prejavujúce sa povinnosťou poistného platiť poisťovateľovi poistné a povinnosť poisťovateľa plniť poistenému v prípade poistnej udalosti. Z predmetnej poistnej zmluvy mal zistené, že ročné poistné činilo 129,99 eur, ktoré bolo splatné nasledovne: prvé poistné bolo splatné v deň začiatku poistenia a ďalšie poistné vždy v prvý deň dojednaného poistného obdobia. Začiatok poistenia bol stanovený ku dňu 25. 9. 2001, čo za použitia vyššie uvedeného dojednaného ustanovenia znamenalo, že každé ďalšie poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia, ktorým bol poistný rok začínajúci 25. septembrom každého kalendárneho roka. Z uvedeného dôvodu potom i dohodnuté poistné v sume 129,99 eur malo byť splatné vždy k 25.9. toho-ktorého kalendárneho roku. Súd mal ďalej za to, že za roky 2008 až 2014 (t.j. 7 rokov) dlžné poistné činí 7x 129,99 eur = 909,93 eur a nie 1.039,92 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť súd následne v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal žalobkyňu k úhrade dlžného poistného za roky 2008 až 2014 v celkovej sume 909,93 eur splatné k 25. 9. 2015, 25. 9. 2016, 25. 9. 2017, 25. 9. 2018, 25. 9. 2019, 25. 9. 2020, s tým, že omeškanie s úhradou jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti nárok žalovanej voči žalobkyni v rozdiele súm 1.039,92 eur a 909,93 eur zamietol ako nedôvodný. Čo sa týka poistnej zmluvy, uviedol, že túto je nutné vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. a preto na ňu vzťahujú ust. zákona o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na uvedené ust. potom právne uzavrel, že postup žalovanej pri ukončovaní poistného vzťahu uzavretého so žalobkyňou bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a prinajmenšom bol v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorú žalovaná mala vynaložiť, avšak pri tomto procese nevynaložila. Na základe uvedeného žalobkyňa oprávnene v postavení spotrebiteľa si uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Výšku primeraného zadosťučinenia súd odvodil zo sumy odkupnej hodnoty poistenia spolu s nespotrebovaným poistným uvedenej v liste o oznámení o zániku poistenia zo dňa 6. 6. 2008 vo výške 14.534,- Sk / 428,44 eur. Mal za to, že ak žalovaná chcela žalobkyni vyplatiť túto sumu pri skončení poistenia, táto jednoznačne môže predstavovať sumu primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákona. Ďalej mal za to, že uvedená suma nie je neprimeraná porušeniu povinnosti žalovanej zotrvať v poistnom vzťahu, resp. uvedený poistný vzťah neukončiť spôsobom odporujúcim zákonu, ako to žalovaná v tomto prípade urobila. Táto suma v porovnaní so sumou poistného plnenia , či už pre prípad smrti žalobkyne (3.319,39 eur/ 110.000,- Sk) , resp. pre prípad dožitia (7.294,60 eur/ 219.757,- Sk) , je sumou mnohonásobne nižšou, a teda nenapĺňa znaky neprimeranosti, a to najmä s poukazom na to, že žalobkyňa od oznámenia žalovanej o zániku poistenia , až do samotného rozhodnutia súdu , nemala istotu, či jej prípadná, týmto poistením krytá poistná udalosť, bude odškodnená v zmysle dohodnutých poistných podmienok. Z tohto dôvodu súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný a tomuto v plnom rozsahu vyhovel. Nakoľko uvedený žalobný návrh pozostával z viacerých uplatňovaných nárokov, súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s .p. rozhodne o trovách konania , až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku, a to všetkým jeho výrokom, podala žalovaná v zákonnej lehote odolanie z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť alebo ak súd dôjde k záveru, že v okolnostiach prípadu sú dané dôvody na zrušenie rozsudku podľa § 221 O.s.p., rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) - f) doplnila odvolanie o argumentáciu, že 1. Protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte UDP-K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne sadzby (viď § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 bod e) zák. 24/91 Zb. v znení jeho doplnkov) a pokračovala aj za pôsobnosti zák. 95/2002 Z.z. resp. i zák. 8/2008 Z.z.§ 9 ods. 3 zák. 24/91 v znení platnom ku dňu vydania povolenia: „povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov...dozorný orgán zistí, že ...žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobé plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.", § 11 ods. 3 zák. 24/91 Zb. znel:„ Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie,..."Je totiž nesporné, že trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia UDP-K nemohol štátny orgán, v tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území SR, zaistiť inak, než schválením správnych sadzieb poistného, ktoré to jediné umožňujú. Tu štát pochybil a dôsledkom jeho pochybenia bolo vydanie povolenia s nielenže poistno-matematicky nesprávnymi ale logicky, podľa vyššieho, aj s nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného (kalkuláciami). 2. Je teda nesprávny právny záver súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobenia novely zákona 95/2002 Z.z. v podobe § 31a: „Poisťovňa ...sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov... " Citované ustanovenie zákona len presúva zodpovednosť za stanovenie sadzieb kalkulovaných poistných produktov zo strany štátneho regulačného úradu na samotné poisťovne a to v dôsledku zavedenia inštitútu „zodpovedného aktuára poisťovne", samostatne dohliadaného pri jeho činnosti štátnym orgánom. Uvedený nesprávny skutkový a právny záver súdu o čase vzniku protiprávnosti sadzieb, je dôsledkom neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže súd ignoroval Protokol o kontrole NBS z r.2007, stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti, Znalecký posudok č.4/2008, ktorý naše tvrdenie o protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne konštatovali (preukazovali) ako i dôsledok nesprávneho právneho posúdenia uvedeného zo strany súdu. 3. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu (akým nepochybne je aj posudzovaná poistná zmluvy) a to navyše v podobe jej podstatnej náležitosti („plnenie a cena plnenia"), robí celý úkon (dojednanie o cene a adekvátnom plnení ako i celú poistnú zmluvu) neplatným v zmysle § 39 Obč. zák., lebo svojim obsahom a účelom obchádza zákon ,vyžadujúci od sadzieb poistného trvalú splniteľnosť záväzkov z poistného vzťahu a je teda zjavne protiprávnym. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (iessentialia negotii) podľa § 788 O. z.. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. 4. Vzhľadom na dikciu § 40 a je zrejmé, že sa jedná nie o relatívnu neplatnosť, ale o absolútne neplatný právny úkon. S rozporom so zákonom spája § 39 O. z. absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie „iba" s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 O. z. použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu", ale „odporuje tomuto zákonu". Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 O. z. je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo či súkromné právo).5. Súd flagrantne opomenul vo svojich úvahách právne významnú skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých (avšak štátom schválených) sadzieb, nezisťuje u dohliadaných subjektov akékoľvek nedostatky v činnosti a to azda podľa ľubovoľných kritérií, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií, t.j. musí byť zrejmé, že zistené nedostatky sú jednoznačne zo strany dohliadaného subjektu postupy alebo úkony protiprávne (odporujúce relevantnému zákonu). 6. Preto aj vytknutie nesprávnych sadzieb poistného a kalkulácií produktu UDP-K vcelku, bolo zo strany dohliadacieho orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej chyby (napr. zrejmej banálnej chyby v počítaní, zahrnutej nebodaj v podnikateľskom riziku poisťovne, ako to posúdil súd) ale vytknutím ich zrejmej protiprávnosti z hľadiska zákonov o poisťovníctve od doby ich schválenia štátnym orgánom a v dôsledku toho aj protiprávnosti ich doterajšej ako i ďalšej aplikácie zo strany dohliadaného subjektu v poistných zmluvách, i keď ich aplikácia v uzatváraných poistných zmluvách zo strany dohliadaného subjektu bola robená v dobrej viere v prezumpciu správnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Poistno-matematická nesprávnosť vo výške poistného dosiahla teda až takú intenzitu, že sa stala protiprávnou.Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor
so zákonom odpočiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.7. Vzhľadom na negatívne vymedzenie toho, ktoré neplatné právne úkony sú absolútne neplatnými úkonmi, je zjavné že aj v tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadnuť ex offo (t.j. aj bez návrhu). 8. Súd si túto povinnosť zjavne nesplnil. A aj týmto porušil súd právo odporcu na spravodlivé súdne konanie, pretože odporca má právo aby na jeho prípad súd použil (aplikoval) relevantnú právnu normu (či. 144 ústavy SR vo svetle či. 152 ods. 4 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy). 9./ Je to aj dôsledok neúplne zisteného skutkového stavu a to aj v dôsledku skutočnosti, že súd procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 a neusmernil odporcu pri jeho procesnom postupe na aké otázky súdu sa má dôkazné reagovať.10. Súd uvedeným konaním obmedzil právo odporcu na kontradiktórnosť konania ako súčasť práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy SR. 11. Preto aj rozhodnutie súdu má všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, kde až z rozsudku sa odporca dozvedel, ktoré jeho tvrdenia sú podľa súdu údajne nepreukázané resp. ako súd hodnotil skutkovo a právne nesprávne (ale najmä protiprávne ) sadzby poistného vo väzbe na poistné plnenie. 12. Dôsledkom toho je, že odporca až v odvolaní musí predložiť dôkazy, ktoré pri preukázaní skutočností z nich vyplývajúcich, by zákonite viedli ku inému rozhodnutiu súdu vo veci samej. 13. Odporca sa snažil riešiť, ním nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym (protiprávnym)postupom štátu, s minimálnymi ekonomickými dôsledkami pre klienta. Odporcom navrhnutý postup pozostával z troch možností ponúknutých každému klientovi, ktorého poistná zmluva obsahovala protiprávne nesprávne kalkulácie poistného. 14. Pritom tretia alternatíva v ponuke odporcu, oznámenie o ukončení poistného vzťahu bola dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (t.j. neplatnosti poistnej zmluvy), pričom aj tu sa odporca dobrovoľne (nad rámec jeho zákonných povinností) zaväzoval vyplatiť klientovi aspoň dopredu dohodnutú čiastku v podobe odkupnej hodnoty.15. Uvedené kroky odporcu nenašli adekvátnu odozvu u klienta. Preto bolo nutné oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu, ktorý však nebol ukončený jednostranne zo strany odporcu, ako sa chybne domnieva súd. 16. Poistná zmluva totiž, ako absolútne neplatný právny úkon v dôsledku vyššie uvedeného totiž právne ani nikdy nevznikla.17. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy, nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnychpovinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Okresný súd nesprávne právne posúdil nedostatok spočívajúci v protiprávne stanovenej výške poistného vo väzbe na poistné plnenie len ako chybu v počítaní (§37 ods. 3 Obč. zákonníka), pričom je zrejmé, že protiprávne stanovené poistné v podstatnom ustanovení poistnej zmluvy zakladá samo osebe protiprávnosť celého tohto právneho úkonu („dojednanie o cene a plnení"). Nie je mysliteľné, aby protiprávny prvok obsiahnutý v právnom úkone bol v dôsledku uplatnenia princípu zmluvnej autonómie vôle na takýto právny úkon, konvalidovaný. Je nepochybné, že takýto právny úkon sám o sebe je odporujúci zákonu a ako taký, v zmysle § 39 Obč. zákonníku - aj absolútne neplatným právnym úkonom. 18. Len na margo prípadu uvádzame, že za žiadnych okolností nemožno považovať prípadnú chybu v rozhodnutí štátu pokladať za súčasť podnikateľského rizika odporcu. Rozhodnutie štátu požíva prezumpciu správnosti. K tomu uvádzame v prílohe odborné stanovisko. Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Dôkaz j Protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 (výňatok) - príloha č. 1 List NBS č. ODO-2262/2008 z 15.02.2008 (Skončenie dohľadu) - príloha č. 2 List NBS č. ODO-3162/2008 z 18.03.2008 (predĺženie termínu)-príloha č. 3 Stanovisko zodpovedného aktuára - príloha č. 4 Znalecký posudok č. 4/2008 - príloha č. 5 Notárska zápisnica č. N 29/2008 z 03.06.2008 -príloha č. 6 List NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013-príloha č. 7
Odborné stanovisko ku podnikateľskému riziku č.2/2014 - príloha č. 8 Len záverom uviedla: Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve Žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého Žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy Žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej
zmluve Žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zák.č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zák. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv technické rezervy sú podmnožinou tvorenou výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008 : „ide o zle a nízko kalkulované poistné", ,,poistné bolo počítané /nie Žalovaným, ale úradníkmi ministerstva ! / z poistnej sumy pre prípad smrti, pričom správne malo byť počítané z poistnej sumy pre prípad dožitia"). Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila.
Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že žalovaná odvolanie doplnila podaním - doplnenie odôvodnenia dôvodov odvolania 1. 7. 2015 (č.l. 381 - 383) podaním z 1. 7. 2015, došlým súdu prvého stupňa 6. 7. 2015 , po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v § 214 ods.1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a), že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1) , § 205 ods.2 písm. b) O.s.p. , že v konaní došlo k iným vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 205 ods.2 písm. c) O.s.p. , že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
K odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 O.s.p. je potrebné uviesť, že v konaní nebola zistená žiadna uvedená v § 221 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorej by bolo potrebné rozsudok zrušiť, keďže rozsudok splnil náležitosti riadne a presvedčivého odôvodnenia rozsudku, pričom nebolo zistené, aby žalovanej bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, t.j., že procesný postup súdu alebo jeho rozhodnutie by boli také, že v ich dôsledku by žalovaná nemohla uplatniť svoje konkrétne procesné práva priznané jej Občianskym súdnym poriadkom.
Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení (podľa žalovanej súd ignoroval Protokol o kontrole NBS z roku 2007, stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti, znalecký posudok č. 4/2008, ktoré jej tvrdenia o protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne konštatovali, preukazovali ako i dôsledok nesprávneho právneho posúdenia uvedeného zo strany súdu) nie je procesnou vadou konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Aj súdna prax sa zjednotila v právnom názore (R 37/1993), že prípadné nevykonanie určitého dôkazu, môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je procesnou vadou konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. v súvislosti s posudzovaním odňatia možnosti účastníka konať pred súdom. Súd môže výnimočne vykonať aj nenavrhnutý dôkaz, ale len pre prípad potreby zistenia skutkového stavu. Okrem toho je potrebné
dodať, že súd vychádzal v rámci vykonaného dokazovania aj z Protokolu Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného u žalovanej od 30. 4. 2007 do 5. 9. 2007 zo záverom znaleckého posudku č. 4/2008 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o.
Z uvedeného dôvodu odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. nie je daný.
Inými vadami podľa § 205 ods. 1 písm. b) O. s. p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O. s. p. a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O. s. p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O. s. p.), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 115a O. s. p.), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 129 ods. 1 O. s. p. a p.).
Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z uvedených vád, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
Námietka žalovanej, že rozhodnutie súdu pre ňu bolo nepredvídateľné , lebo opomenul splniť si svoju povinnosť a neusmernil ju pri jej procesnom postupe , na aké otázky má dôkazne reagovať, podľa § 118 ods. 2 O.s.p., je potrebné uviesť, že neusmernenie podľa cit. ust. nie je vadou konania podľa § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., lebo vo svojom dôsledku nemohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu, pričom žalovaná neuvádza, ktoré ňou navrhnuté dôkazy nevykonal.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Ak sa plnenie stane nemožným už pred splatnosťou záväzku a na takom stave sa už nič nemôže meniť, záväzok zaniká už pred vznikom jeho splatnosti. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné len subjektívne, t.j. iba pre dlžníka, záväzok nezaniká.
Podľa § 575 ods. 2 O. z. plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
V prejednávanej veci u žalovanej nejde o plnenie nemožné, neuskutočniteľné, ale o plnenie za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, než s akými v čase uzavretia zmluvy rátala a s ktorými kalkulovala, v dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný zisk. Nesprávnosť výpočtu výšky poistného - nesprávna kalkulácia, ktorý bol a je plne v kompetencii poisťovne - žalovanej, berúc do úvahy činnosť NBS, vo vzťahu k správnosti jeho výpočtu, sa nemôže premietnuť do dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poisťovňou - žalovanou a poistencom - žalobkyňou, bez súhlasu poisteného a v konečnom dôsledku zánikom poistného vzťahu. Žalobkyňu totiž nemožno nútiť, aby súhlasila s inou výškou poistného, aká bola dohodnutá oboma účastníčkami konania v čase uzavretia zmluvy , len pre chybu pri jej výpočte, ktorá existovala už v čase uzavretia poistného vzťahu. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné vziať zreteľ na to, že žalovaná má podľa § 23 ods. 1 zák.č.8/08 Z. z. vytvárať v súlade s vymedzeným predmetom podnikania technické rezervy ( uvedené pod písm. a)-h), ktoré sa podľa ods. 2 cit. ust. vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená jej schopnosť uhradiť v plnej miere všetky svoje záväzky, vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu a, že podľa § 34 ods. 2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti. Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák. č. 95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi účastníčkami konania a to zák. č. 186/04 Z. z., do ktorého bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložený § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (§ 33 ods. 1 zák. č. 8/08 Z. z.) nespôsobuje objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte výšky poistného, berúc do úvahy aj uvádzané jej povinnosti na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti, vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti a vytvárať si technické rezervy. Pritom je potrebné vziať do úvahy, že predmetná zmluva a poistný vzťah vyplývajúci z nej je podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a , že podľa § 54 ods. 1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Nesúhlas poisteného so zmenou poistnej zmluvy - poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte výšky poistného zo strany žalovanej - poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poisteného ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných podmienok. Žalobkyňu - spotrebiteľa nemožno nútiť, aby pristúpila k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by si v konečnom dôsledku zhoršila svoje zmluvné postavenie.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.