Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-2239-2011.pdf
PDF · 79.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2239/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému BRASIL B. B., s. r. o., so sídlom Internátna 24, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 360 19291, na vymoženie pohľadávky vo výške 328,95 Eur spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslavovi Pallerovi, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, vo výške 39,83 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.10.2011 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslavovi Pallerovi, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom (ďalej len „exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 076777, č. k. 1Er/2239/2011, vo veci vymoženia pohľadávky oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica (ďalej len „oprávnený“) vo výške 328,95 Eur spolu s trovami exekúcie od povinného BRASIL B. B., s. r. o., so sídlom Internátna 24, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 360 19291 (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na súd dňa 05.10.2011, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného zo dňa 09.09.2011, doručené na sídlo exekútora dňa 22.09.2011 a s pripojeným exekučným titulom - Rozhodnutie oprávneného, zo dňa 15.07.2011, č. 700-2191647711-GC04/11, právoplatný a vykonateľný dňa 05.09.2011 (ďalej len „exekučný titul“).
Dňa 05.10.2015 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora, označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, v ktorom uviedol, že dôvodom podania návrhu bol výmaz povinného z Obchodného registra. Exekútor súčasne žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie vo výške 66,58 Eur, pozostávajúcich podľa priloženého vyúčtovania, zo dňa 20.09.2015, z odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, poštovného vo výške 10,- Eur, nákladov za obálky vo výške 0,35 Eur a z fotokópií, kopírovania a tlače listín vo výške 5,30 Eur a DPH vo výške 11,10 Eur, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
Súd vlastnou činnosťou z údajov uverejnených v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 6Cbr/378/2013-45 zo dňa 19.02.2015, ktoré sa stalo právoplatným dňa 30.06.2015, bol súdom povinný ako obchodná spoločnosť zrušený bez likvidácie a následne bol dňa 21.08.2015 vymazaný z Obchodného registra.
Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol dňa 21.08.2015 z úradnej povinnosti vymazaný z obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti súdom bez likvidácie, pretože bolo zistené, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, bola naplnená materiálna podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Tento právny záver súd použil vzhľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý ku danej problematike uviedol, že „ak bola povinná zrušená bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, mal exekučný súd správne aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 29.05.2013, pod sp. zn. 5 MCdo 30/2012)
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
S poukazom na skutočnosť, že dôvodom zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinného, pre ktorú bol v inom konaní Okresného súdu Banská Bystrica povinný vymazaný z Obchodného registra, súd rozhodol tak, že nevyhnutné trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
Súd ďalej pristúpil k rozhodovaniu o uplatnených trovách exekúcie exekútorom z hľadiska ich opodstatnenosti a účelnosti podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Odmena exekútora vo výške 33,19 Eur, ktorá je v zmysle s § 14 ods. 1 Vyhlášky minimálnou hranicou odmeny pre súdneho exekútora pri zastavení exekúcie súdom, bola uplatnená v súlade s touto vyhláškou a preto ju súd priznal v uvedenej výške spolu s DPH.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd zistil, že exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z poštovného vo výške 10,- Eur, obálok v sume 0,35 Eur a nákladov za vyhotovenie fotokópii, kopírovania a tlače listín vo výške 5,30 Eur.
Preskúmaním vyúčtovania exekútora, ktoré tvorilo prílohu jeho podnetu na zastavenie exekúcie ako aj doručenej časti kópie exekučného spisu exekútora bolo zistené, že položky ako poštovné a obálky neboli okrem uvedenia ich sumy 10,- Eur a 0,35 Eur bližšie špecifikované, a to tak, aby zo špecifikácie vyplýval počet úkonov exekúcie, s ktorými boli spojené vynaložené výdavky na poštovné, dátum doručovania zásielok predmetných úkonov, názvu doručovaného úkonu a jednotkovej sadzby za každý takýto úkon. Súd preto považuje poštovné za bližšie nešpecifikované, tým aj za nepreukázané, a preto súd takýto výdavok nemohol priznať.
Súd ohľadne uplatnenej náhrady hotových výdavkov za tlač a kopírovanie listín vo výške 5,30 Eur uvádza, že tieto úkony majú povahu administratívnych prác a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada.
Okrem uvedeného záveru súd ďalej zastáva názor, že nie možné súdnemu exekútorovi, ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na výkon exekučných titulov (§ 2 Ex. por.), ktorej výkon je ale svojim spôsobom za splnenia zákonných predpokladov (§ 10 ods. 1 Ex. por.) slobodným povolaním, priznávať výdavky typu tlač upovedomení, tlače príkazov na začatie/vykonanie exekúcie, tlač žiadostí o súčinnosti a tlač iných ďalších listín, pretože by týmto došlo k náhradám exekučnej činnosti v absolútnej miere, t. j. exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. V tejto súvislosti súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny. Navyše súd poznamenáva, že exekútor svoj nárok na tieto náklady ani bližšie nešpecifikoval.
Ďalej súd v nadväznosti na svoje predošlé závery vychádzal aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 27/08, zo dňa 23. januára 2008, v ktorom ústavný súd označil tvrdenia Krajského súdu v Košiciach v znení, že „odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že súdnemu exekútorovi náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene“ za úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, za logické, a preto aj celkom legitímne, pričom podľa neho napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd tiež uviedol, že odvolací súd súčasne ozrejmil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál.
Obdobné závery boli nastolené aj uznesení Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13CoE/50/2014, zo dňa 27.10.2014, 1CoE/185/2013, zo dňa 23.09.2014, a v uznesení Krajského súdu v Nitre, č. k. 11CoE/70/2013, zo dňa 30.04.2013.
Celková výška trov exekúcie, na ktorých úhradu súd zaviazal oprávneného je vo výške 39,83 Eur, ktoré pozostávajú z uvedenej výšky odmeny za výkon exekučnej činnosti + DPH (6,64 Eur).
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie n i e j e prípustné.